Aj lekári v Nemocnici AGEL Bánovce každoročne riešia prípady otravy hubami. Najhoršou a najnebezpečnejšou pre človeka je otrava smrteľne jedovatou muchotrávkou zelenou.

„Huby sú veľmi obľúbenou potravinou, sú výživné, obsahujú vysoký podiel vlákniny, vitamíny A, B, D, obsah vitamínov v hubách je dokonca porovnateľný s niektorými druhmi zeleniny. Sú však všeobecne ťažšie stráviteľnou potravou, preto by napríklad deti do troch rokov nemali jesť huby vôbec, podľa niektorých doporučení je dokonca vhodné podávať huby deťom až nad 10 rokov,“ povedala Soňa Lobotková, lekárka z interného oddelenia Nemocnice AGEL Bánovce.

Huby sa delia na jedlé, nejedlé, jedovaté a smrteľne jedovaté – tých rastie v našich lesoch asi 7 až 8 druhov. Intoxikácie hubami patria medzi pomerne časté diagnózy, pričom za najnebezpečnejšie sú považované akútne otravy. Tie sú viazané najmä na sezónne obdobie zberu húb, teda od apríla do novembra, vo väčšine prípadov je to otrava náhodná. Podľa štatistík je na Slovensku každý rok asi 100 až 120 pacientov hospitalizovaných s otravou hubami.

„Otrava hubami môže vzniknúť aj pri požití jedlých húb, ak na konzumáciu boli použité staré a nahnité huby, alebo boli nesprávne skladované. Vtedy ide o tzv. gastroenteritický typ otravy. Tento typ otravy je pri hubách veľmi častý, ale s dobrou prognózou. Takýto typ otravy spôsobujú aj niektoré druhy plávok, pečiarok, hríb satanský či rýdzik kravský. Toxíny týchto húb sa ničia 40 minútovým varom a nedostatočným tepelným spracovaním pôsobia na bunky žalúdka a čreva toxicky,“ vysvetlila odborníčka.

Medzi príznaky otravou hubami patria zvracanie, hnačka, bolesti brucha, ktoré sa objavia do 4 až 6 hodín po ich zjedení. „Väčšina týchto otráv ustúpi spontánne, môže však dôjsť aj k ťažkej dehydratácii, podávame symptomatickú liečbu, pacientov hydratujeme. Úplné uzdravenie nastáva do dvoch dní,“ uviedla Lobotková.

Najnebezpečnejšou je otrava muchotrávkou zelenou. „Ide o tzv. hepatotoxický typ otravy, kedy toxíny muchotrávky spôsobujú ťažké poškodenie až zlyhanie pečene, k tomu sa môže pridružiť zlyhanie obličiek a stav môže skončiť hepatálnou kómou a následne smrťou pacienta,“ objasnila internistka bánovskej nemocnice.

Úmrtnosť pri otrave muchotrávkou zelenou je u dospelých okolo 30 až 40 percent, u detí až 80 percent. Často si ju v lese hubári pomýlia s bedľou, šampiňónmi či plávkou.

„Už keď nám pacient povie, že jedol niektoré z týchto húb, musíme pomýšľať na otravu muchotrávkou, ktorá je veľmi zákerná. Prvé príznaky nastúpia až po 6 až 24 hod. po jej požití, na rozdiel od ostatných typov, kedy príznaky nastupujú do dvoch až štyroch hodín. Pri každom podozrení na otravu treba prísť k lekárovi čím skôr, pretože tým je šanca na záchranu života väčšia,“ upozornila Lobotková.

Dôležitá je v tomto prípade detailná anamnéza, pýtať sa, kto zbieral huby, či je skúsený hubár, ako vyzerali huby, ako boli upravené, kedy začali príznaky, koľko ľudí jedlo dané huby, či medzi nimi neboli deti, pretože u detí vždy býva otrava závažnejšia.

Rizikom sú huby z neznámeho zdroja. „Medzi hlavné príznaky patrí nevoľnosť, nauzea, vracanie nevýrazné a hlavne silné, vodnaté hnačky. Neprítomnosť hnačky prakticky vylučuje intoxikáciu amanitou. Smrteľná dávka toxínu amanitínu pre dospelého jedinca je menej ako 0,1 mg/kg telesnej hmotnosti, to znamená, že u pacienta s hmotnosťou 60 kg stačí zjesť asi 50 g huby, čo je zhruba 1 až 2 plodnice,“ vysvetlila Lobotková.

Hlavnou stratégiou pri intoxikácii muchotrávkou zelenou je včasné nasadenie komplexnej liečby pred známkami hepatálneho poškodenia.

,,Na Slovensku sa riadime špeciálne vypracovaným protokolom, ktorý bol vytvorený pod vedením prof. MUDr. Svetozára Dluholúckeho v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici. Spôsob a komplexnosť liečby je jedinečný na svete, dáva šancu vyliečiť otravu muchotrávkou zelenou, no iba v prípade, že sa nasadí včas.

Pri každom podozrení na otravu muchotrávkou zelenou sa odoberá moč na vyšetrenie amatoxínov, ktorý je pozitívny už 4 a pol hodiny po požití muchotrávky. Je veľmi presný.  Pred pár rokmi sa naše interné oddelenie zaradilo v množstve nameraných toxínov medzi nechcených ,,rekordmanov”, našťastie, s dobrým koncom,“ povedala lekárka.

Na JIS nemocničného interného oddelenia hospitalizovali pacienta, ktorý si pomýlil muchotrávku zelenú s bedľou. V jeho moči namerali dovtedy najvyššiu hodnotu, akú kedy na Slovensku zaznamenali (75,91 ng/ml amatoxínu), dokonca desaťnásobok hodnoty, kedy je vysoké riziko úmrtia. „Len včasnou a komplexnou protokolárnou liečbou sa zabránilo závažnému poškodeniu pečene a obličiek,“ zaspomínala Lobotková.

Ak už sa teda vyberieme na huby, hlavnou zásadou je zbierať len tie, ktoré skutočne stopercentne poznáme. Ak si hubou nie ste istý, radšej ju nechajte v lese. Tiež je dôležité zbierať len zdravé huby, bez náznakov plesní, nepoužívať igelitové tašky a po príchode domov ich správne spracovať.