Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéf Medzinárodnej agentúry pre energetiku vyzval USA a Čínu, aby zanechali geopolitické rozpory v prospech klímy

Šéf Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) Fatih Birol v pondelok vyzval Spojené štáty a Čínu, aby na tohtoročnej klimatickej konferencii COP28 zanechali vzájomné geopolitické a ekonomické spory v záujme boja proti globálnemu otepľovaniu.

"Veľmi dúfam, že na nadchádzajúcej konferencii COP28 USA a Čína, dvaja najväčší producenti emisií, odložia bokom svoje vzájomné napätia - geopolitické aj ekonomické," povedal Birol pre agentúru AFP na okraji africkom klimatickom summite v kenskej metropole Nairobi.

"Keď sa pozriem na budúcnosť energetiky a klímy, tou najlepšou a najoptimistickejšou vecou je, že prím budú zohrávať čisté energie," skonštatoval šéf IEA.

Zároveň však kritizoval skutočnosť, že medzinárodné spoločenstvo dosahuje len pomalý pokrok na ceste k dosiahnutiu klimatických cieľov odsúhlasených v roku 2015 v Paríži.

Birol ďalej vyjadril presvedčenie, že sa v poslednom období zostrili rozpory medzi svetovými mocnosťami, k čomu čiastočne prispela aj ruská invázia na Ukrajine. "Medzinárodná spolupráca medzi hlavnými svetovými hráčmi bude oveľa náročnejšia," konštatoval výkonný riaditeľ IEA.

Ďalšia z veľkých konferencii OSN o zmene klímy - COP28 - sa bude konať v Dubaji od 30. novembra do 12. decembra.

(tasr)

Minúta  |  

Pravicový Vox vstupuje do vlády v piatom regióne Španielska

Španielska konzervatívna Ľudová strana (PP) a pravicová strana Vox sa v pondelok dohodli na vytvorení koalície v autonómnom spoločenstve Murcijského regiónu na juhovýchode Španielska. Murcia je piatym zo 17 španielskych regiónov, kde sa do vlády dostala strana Vox.

Táto situácia nastala v čase, keď po celošpanielskych predčasných parlamentných voľbách s nejednoznačným výsledkom pokračujú rokovania o vytvorení novej centrálnej vlády.         

PP sa v máji v komunálnych a regionálnych voľbách v Murcii umiestnila na prvom mieste, ale nezískala absolútnu väčšinu, takže si musela hľadať pre vládnutie partnerov, aby nemuselo dôjsť k opakovaniu volieb.

"Prezidentom" regiónu Murcia bude napokon úradujúci miestny líder PP Fernando López Miras, zatiaľ čo Vox bude mať na starosti rezorty bezpečnosti a verejných prác a pripadne mu aj post viceprezidenta.

"Je to veľkorysá dohoda pre obe strany," povedal novinárom López Miras, predseda frakcie PP v regionálnom zhromaždení, a dodal, že obe strany museli urobiť ústupky.

Líder strany Vox José Ángel Antelo, ktorý bude viceprezidentom Murcijského regiónu, uviedol, že dohoda umožní "stabilnú a silnú vládu" napriek "rozdielom (politických strán) v prístupe k rôznym témam".

Práve výsledky komunálnych a regionálnych volieb boli dôvodom pre vypísanie predčasných volieb do celoštátneho parlamentu, v ktorých socialistická strana (PSOE) odchádzajúceho premiéra Pedra Sáncheza nedosiahla väčšinu.

PP obsadila v parlamente 137 kresiel, no zároveň jej tiež chýba väčšina, čo dáva socialistom priestor na zostavenie vlády za predpokladu, že získa dostatok spojencov - najmä z radov regionálnych strán.

PP sa vďaka spojenectvu s Voxom podarilo ovládnuť aj niekoľko španielskych miest. Bola však za to vystavená kritike zo strany ľavice, ktorej sa nepáči okrem iného to, že Vox odmieta existenciu rodovo podmieneného násilia.

(tasr)

Minúta  |  

Reakcia na smrť Leyenovej poníka? Európska komisia uvažuje o znížení ochrany vlkov

Európska komisia (EK) v pondelok oznámila, že uvažuje o znížení ochrany vlkov, keďže zvýšenie ich počtu vyvoláva obavy farmárov o bezpečnosť hospodárskych zvierat. Komisia to oznámila takmer presne rok po tom, ako vlk usmrtil poníka patriaceho šéfke EK Ursule von der Leyenovej na jej rodinnej farme pri nemeckom meste Hannover.

„Koncentrácie svoriek vlkov v niektorých európskych regiónoch sa stali reálnym nebezpečenstvom pre hospodárske zvieratá a potenciálne aj pre ľudí," uviedla šéfka EK vo vyhlásení.

Experti a environmentálne organizácie odhadujú, že v 27 členských krajinách Európskej únie je do 19-tisíc vlkov, pričom viac ako tisícčlenné populácie sú v Bulharsku, Grécku, Taliansku, Poľsku, Rumunsku a Španielsku.

Podľa odhadov počet vlkov v EÚ za posledné desaťročie stúpol o 25 percent. EK vyzvala miestne komunity, vedcov a ostatné zainteresované strany, aby jej do 22. septembra poskytli najnovšie údaje o populáciách vlkov a o ich vplyve.

Nemecká ministerka životného prostredia Steffi Lemkeová v rozhovore pre pondelkové vydanie denníka Die Welt uviedla, že do konca tohto mesiace plánuje predložiť konkrétne návrhy na zjednodušenie povoľovania odstrelu vlkov. „Odstrel vlkov po ich útokoch musí byť umožnený rýchlejšie a s menšou byrokraciou," povedala Lemkeová.

(sita)

Minúta  |  

Grécko a Izrael spoločne vyvíjajú umelú inteligenciu na rýchlu detekciu lesných požiarov

Grécko spolupracuje s Izraelom na vývoji technológie umelej inteligencie (AI) na včasnú detekciu lesných požiarov. Vyplýva to z pondelkového vyhlásenia gréckeho premiéra Kyriakosa Mitsotakisa.

Grécky premiér po stretnutí so svojím izraelským náprotivkom Benjaminom Netanjahuom a prezidentom Cypru Nikosom Christodulidesom v cyperskej Nikózii skonštatoval, že Izrael by mohol spolupracovať s Európskou úniou v záujme lepšej koordinácie spoločného postupu proti požiarom.

Izrael a Cyprus patria medzi krajiny, ktoré do Grécka vyslali hasičské lietadlá na boj proti plameňom. Požiare v Grécku zúria už dva mesiace. Rozsiahly lesný požiar, ktorý horí na severovýchode krajiny si vyžiadal už 20 obetí, pravdepodobne migrantov.

Premiér Mitsotakis vyhlásil, že Grécko by mohlo poskytnúť svoje územie na testovanie izraelskej technológie založenej na AI, ktorá by mala pomáhať včasnej detekcii lesných požiarov. "Už s Izraelom rokujeme o riešeniach na báze AI, ktoré nám umožnia rozpoznávať lesné požiare v ranom štádiu," dodal.

"Tu ide skutočne o jednu z oblastí, pri ktorej nepochybne platí, že spoločne sme silnejší," komentoval Netanjahu možnú spoluprácu s Gréckom a Cyprom pri rozvíjaní technológií AI.

Trojica lídrov okrem toho rokovala aj o využití ložísk zemného plynu objaveného v izraelských a cyperských vodách Stredozemného mora. Podľa Netanjahua by malo rozhodnutie o jeho exporte na svetové trhy padnúť počas nasledujúcich troch až šiestich mesiacov.

Účastníci rokovaní v Nikózii prejavili záujem aj o iný projekt – podmorský elektrický kábel dlhý dvetisíc kilometrov, ktorý by navzájom prepojil elektrické siete Izraela, Cypru a pevninskej časti Grécka. Energetika je nosnou témou stretnutí lídrov Grécka, Cypru a Izraela, ktoré prebiehajú už od roku 2016.

(tasr)

Minúta  |  

Mercedes-Benz neočakáva, že Európa do roku 2030 úplne prejde na elektromobilitu

Skupina Mercedes-Benz neočakáva, že v roku 2030 sa budú v Európe predávať len plne elektrické autá. Vyhlásil to v pondelok generálny riaditeľ spoločnosti Ola Kaellenius. Európsky trh v roku 2030 zrejme nebude plne elektrický, čo pravdepodobne platí aj pre Mercedes, povedal Kaellenius.

Spoločnosť si podľa neho chce udržať flexibilitu, čo znamená schopnosť vyrábať elektrické vozidlá aj autá so spaľovacím motorom.

Predaj elektrických vozidiel v Európe vzrástol za sedem mesiacov do konca júla 2023 takmer o 55 percent približne na 820-tisíc vozidiel, čo predstavuje okolo 13 percent z celkového predaja automobilov.

Predstavitelia odvetvia na druhej strane čoraz viac upozorňujú na prekážky, ktoré bránia výrobe a predaju elektrických áut za konkurencieschopné ceny, od vysokých nákladov na energie až po nedostatočne rozvinutú nabíjaciu infraštruktúru.

(tasr)

Minúta  |  

Šéfka nemeckej diplomacie obviňuje Putina z cynizmu a zhoršenia hladu vo svete

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v pondelok kritizovala rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina blokovať čiernomorskú dohodu o obilí, ktorú podporuje i OSN. Baerbocková zároveň Putina obvinila z „cynických" hier.

Jej vyhlásenie prišlo v čase, keď sa v čiernomorskom letovisku Soči konalo stretnutie Putina s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, ktorý sa ruskú stranu snaží presvedčiť, aby sa vrátila k implementácii tzv. obilnej dohody umožňujúcej prepravu obilia z ukrajinských prístavov na svetové trhy, najmä do krajín v potravinovej núdzi.

Baerbocková vo svojom vyhlásení ocenila Erdoganove snahy a označila ich za dôležité. Na stretnutí s novinármi usporiadanom po rokovaní s rumunskou ministerkou zahraničných vecí Luminitou Odobescuovou v Berlíne však Baerbocková uviedla, že „len kvôli Putinovi" lode naložené ukrajinským obilím od júla uviazli v čiernomorských prístavoch Ukrajiny.

„Rusko zhoršuje hlad vo svete," konštatovala Baerbocková, pričom však dodala, že „práca na alternatívnych trasách" vývozu ukrajinského obilia pokračuje „teraz viac ako kedykoľvek predtým."

Medzičasom tlačové agentúry informovali, že Erdogan a Putin sa v Soči nedohodli na obnovení obilnej dohody.

Erdogan po rokovaniach s Putinom uviedol, že Ankara je proti alternatívnym návrhom k minuloročnej dohode o vývoze obilia z Ukrajiny, od ktorej Moskva v júli odstúpila.

Putin pritom podľa agentúry Reuters avizoval, že Rusko je pripravené uvažovať o obnovení čiernomorskej dohody o obilí, ale len za podmienky zrušenia obmedzení na vývoz ruských poľnohospodárskych produktov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.