Nemocnica Bory spustila urgent. Predchádzala tomu aféra v Malackách

Urgent v bratislavskej Nemocnici Bory funguje od pondelka v plnej prevádzke. Urgentnú starostlivosť bude poskytovať iba dospelým pacientom. Ročne tam plánujú ošetriť štyridsaťtisíc ľudí, a to nielen z hlavného mesta, ale aj zo Záhoria. Centrálny príjem v Malackách končí po afére s vysokými príplatkami pre lekárov, ktorú nikto z nadriadených nevysvetlil.

Urgentný príjem pre sanitky v bratislavskej Nemocnici Bory. Foto: TASR/AP

Urgentný príjem na bratislavských Boroch spúšťali postupne, od piatka (1. septembra) fungoval pre vozidlá záchrannej zdravotnej služby.

„Zaradením oddelenia urgentnej medicíny do pevnej siete urgentných príjmov sme mohli v piatok 1. septembra spustiť vysokoprahový urgent, čiže pre pacientov, ktorých privezie rýchla zdravotná pomoc (RZP), a dnes spúšťame nízkoprahovú časť pre bežnú verejnosť. V čase, keď z roka na rok rastie počet pacientov prijímaných do nemocníc v kritickom stave a z dôvodu vysokej koncentrácie obyvateľstva v regióne i zrušenia urgentného príjmu v nemocnici v Malackách, bolo spustenie urgentu v našej nemocnici nevyhnutnosťou," uviedol generálny riaditeľ nemocnice Ľuboš Lopatka.

Najkratšia cesta pre pacienta v ohrození

Urgentný príjem Nemocnice Bory sa nachádza hneď vedľa CT a MR vyšetrovne či rádiologického pracoviska s röntgenom. V situáciách, ako je cievna mozgová príhoda, je možné z urgentného príjmu pacienta okamžite previezť na oddelenie intervenčnej neurorádiológie a kardiológie, kde ho ošetria.

Prevoz pacienta v rámci oddelenia by mal podľa medicínskeho riaditeľa nemocnice Róberta Hilla trvať pár sekúnd. „Podarilo sa nám vytvoriť unikátne spojenie medzi takzvanými crash rooms, čiže miestnosťami na urgentné prvotné ošetrenie akútnych pacientov, CT vyšetrovňami a operačnými sálami tak, aby prevoz pacienta netrval dlhšie ako niekoľko sekúnd. Takýto štandard patrí medzi európsku špičku. Nielenže vďaka tomu zvýšime šancu na prežitie akútnych pacientov, ale zvýšime aj ich šancu na uzdravenie," vysvetlil Hill.

Urgent v bratislavskej Nemocnici Bory. Foto: Martin Baumann/TASR

Súčasťou urgentného príjmu bude aj čakáreň s vlastným miestom pre sestru. Poradie ošetrenia pacientov bude založené na triediacom systéme, takzvanej triáži. Nejde o nóvum, pacienti sú aj inde ošetrovaní podľa stupňa závažnosti a dynamiky vývoja zmeny zdravotného stavu. Zvyšuje to šance pacientov so závažným úrazom a ochorením na prežitie a na celkové uzdravenie.

Triážna sestra pacientov radí do piatich skupín podľa naliehavosti ich zdravotného stavu a najvážnejšie prípady zdravotníci riešia okamžite.

Jednotlivé farebné skupiny sa líšia nielen naliehavosťou, ale aj predbežným časom do ošetrenia. Na urgente sa neošetruje podľa poradia príchodu. Skupiny červenej a oranžovej farby signalizujú najvyššiu prioritu – ohrozenie života a nutnosť okamžitého vyšetrenia, ostatné farebné skupiny znamenajú, že život nie je ohrozený, a preto je pacient na ošetrenie zavolaný hneď, ako to je možné.

Na pozícii urgentológa pôsobí v Nemocnici Bory viac ako desať lekárov. Tamojší centrálny príjem by mal ročne poskytnúť akútnu zdravotnú starostlivosť až štyridsaťtisíc pacientom.

Urgent v Malackách končí a štedré príplatky nikto nevysvetlil

Od septembra zároveň ukončil činnosť urgentný príjem v Nemocnici Malacky. Ten mal skončiť už 31. mája tohto roku, lebo nemocnica nedokázala zabezpečiť na toto oddelenie dostatok personálu.

Ministerstvo zdravotníctva sa však bálo, že by to preťažilo centrálne príjmy v hlavnom meste, lebo by sa tam presunuli pacienti zo Záhoria. Spolu s Bratislavským samosprávnym krajom a so zástupcami Univerzitnej nemocnice Bratislava preto minister zdravotníctva Michal Palkovič dohodol dostatočný počet lekárov, ktorí od 1. júna 2023 slúžili na malackom urgentnom príjme, až kým sa neotvoril ten v Boroch.

V auguste vysvitlo, že lekári UNB, ktorí na Záhorí po dohode pracovali, boli nadštandardne platení. Za jednu 12-hodinovú službu na centrálnom príjme v Malackách dostávali príplatok v sume päťsto eur. Prispieval naň kraj aj ministerstvo zdravotníctva.

Oba subjekty to popreli, hoci Palkovič aj riaditeľ UNB Alexander Mayer pre médiá potvrdili, že lekári dostali štedrý príplatok.

Poverený premiér Ľudovít Ódor sa k situácii nevyjadril, hoci ho Lekárske odborové združenie (LOZ) vyzvalo vec prešetriť, keďže išlo o verejné financie.

Lekári dostali za služby na malackom urgente príplatky päťsto eur. Ódor aj Palkovič mlčia. Nevzbudzuje to dôveru, hodnotí Transparency

Mohlo by Vás zaujímať Lekári dostali za služby na malackom urgente príplatky päťsto eur. Ódor aj Palkovič mlčia. Nevzbudzuje to dôveru, hodnotí Transparency

Lekári vo zvyšných krajoch príplatky nedostali

Hoci neziskovka Transparency International Slovensko aj LOZ označili takúto komunikáciu za problematickú, žiaden z aktérov sa dodnes nevyjadril, na základe čoho určili výšku príplatku, ktorý presvedčí lekárov odrobiť služby na malackom centrálnom príjme.

Navyše zvyšných sedem krajov pre Štandard potvrdilo, že nedávajú žiadne peniaze na centrálne príjmy na území kraja. Ani tie, ktoré majú vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti nemocnice, finančne nemotivujú lekárov, aby tam robili služby na urgentných príjmoch.

Prevádzku urgentu vo všetkých prípadoch financujú samy príslušné nemocnice finančnými prostriedkami zo zdrojov zdravotného poistenia.

Centrálny príjem na Záhorí bol teda jedinou výnimkou, keď Bratislavský kraj poskytol príplatok pre lekárov. Nemocnicu Malacky pritom vlastní finančná skupina Medirex, ktorá minulý rok dosiahla zisk 17 miliónov eur. Lekárov teda mala z čoho finančne motivovať.