Psychiater Igor Smelý: Úzkostnú poruchu môže spustiť chronický stres

„Tento neurčitý strach má tendenciu naberať na seba rôzne podoby: Niekedy sa prejaví ako panická porucha, inokedy ako generalizovaná úzkostná porucha, zmiešaná úzkostne-depresívna porucha, somatoformná porucha a iné. Konkrétny súbor príznakov, ktorými sa úzkosť prejavuje, je často formovaný spoločenskými a kultúrnymi vplyvmi. Preto dnes pozorujeme častejšie panickú poruchu, zatiaľ čo v časoch Freuda bola častou diagnózou hystéria, s ktorou sa dnes stretávame málo.“

„Tomuto vplyvu vonkajších kultúrnych faktorov na obraz klinickej poruchy hovoríme patoplasticita, čiže ovplyvnenie patologických príznakov kultúrnym kontextom spoločnosti, v ktorej sa porucha vyskytuje. Preto ak chceme usudzovať na nárast úzkosti medzi ľuďmi a pátrať po možných vyvolávajúcich príčinách, ktoré sú často pre tieto poruchy spoločné, má väčší zmysel štatisticky sledovať celé spektrum úzkostných porúch.“

Ktoré faktory zvyšujú riziko vzniku panickej poruchy a prečo je teraz taká rozšírená?

„Jedným zo všeobecne uznávaných faktorov úzkostných porúch je chronický stres. Stres je univerzálna reakcia organizmu na ohrozenie. Vo voľnej prírode ho zažívajú živočíchy pri ohrození predátorom, alebo pri nedostatku potravy. U ľudí je to komplexnejšie, lebo do nášho prežívania vstupuje predstavivosť a rôzne predstavy ohrozenia (napr. že prídem o zamestnanie, nenájdem si životného partnera, budem trpieť, prídem o úspory) môžu u ľudí vyvolávať rovnako veľký stres ako pri reálnom ohrození.“

„Bez ohľadu na to, do akej miery sú pravdivé. Tým, že predstavy si nesieme vo svojej hlave neustále, stáva sa takýto stres chronickým. Reálne nebezpečenstvo trvá väčšinou len obmedzenú chvíľu. Akútny stres, ktorý pri ňom vzniká, väčšinou dobre znášame. Nebezpečnejším sa stáva chronický stres, ktorý nepoľavuje, alebo sa ešte stupňuje. Tento stres je jednou z možných príčin rozvoja panickej poruchy, ale aj iných úzkostných porúch.“

Ako sa dá pacientom s panickou poruchou pomôcť psychiatricky a psychologicky a aká je zvyčajne prognóza? Jeden z respondentov pri opise svojich ťažkostí uviedol, že mu pomohla zmena životného štýlu, pretože predtým pracoval do krajnosti, čo panickú poruchu uňho malo vyvolať.

„Pacientom s panickou poruchou sa dá najlepšie pomôcť kombináciou farmakoterapie a psychoterapie. Lieky môžu redukovať masívne ataky úzkosti a pri psychoterapii sa pacient najprv naučí, ako sa úzkosť v jeho prežívaní posilňuje a ako ju môže zmierniť (riadeným dýchaním, relaxáciou, myšlienkami). To je prvá fáza liečby zameraná na príznaky.“

„Neskôr sa snažíme pomôcť mu identifikovať vhodnú zmenu životného štýlu, ktorá povedie k zmierneniu chronického stresu. Čiže faktory, ktoré stres navodzujú (práca, medziľudské konflikty, nedostatok času a pod.), sa snažíme redukovať a faktory, ktoré pôsobia proti stresu (pobyt v prírode, oddych, záľuby), posilniť.“

Máte skúsenosť, že sklony k panickej poruche majú isté typy osobnosti, či dokonca isté profesie? Štatistika uvádza, že väčšinou sa liečia ženy.

„Zdá sa, že sklon k panickej poruche majú naozaj určité typy osobnosti. Ide o osobnosti, ktoré majú pravdepodobne náchylnosť k zvýšenej reaktivite tzv. autonómneho nervového systému. To je tá súčasť nášho nervového systému, ktorá nie je vôľou ovládateľná a inervuje vnútorné orgány (žalúdok, srdce, pľúca, kožu...).“

„Práve prejavy nadmernej aktivácie týchto orgánov (pocit na zvracanie, búšenie srdca, zrýchlený tep, vysoký krvný tlak, pocit, že sa dusím, alebo zblednutie) privedú človeka k lekárovi. Obáva sa, že zomiera, alebo sa s ním deje niečo vážne. Obvykle navštívi iného lekára ako psychiatra, lebo sa cíti ohrozený vážnou telesnou poruchou. Až po opakovaných návštevách ho všeobecný lekár alebo niekto z rodiny pošlú k psychológovi alebo k psychiatrovi. Dá sa povedať, že rizikom pre rozvoj panickej poruchy sú osobnostná predispozícia a činnosť, v ktorej tento konkrétny človek zažíva chronický stres.“

Ľudia, ktorí netušia, že majú panický atak, prežívajú o to ťažšie chvíle. Je nejaký spôsob, ktorý laikovi pomôže rozlíšiť, že ide „iba“ o panický atak, a nie vážny zdravotný stav?

„Laik to väčšinou nedokáže rozlíšiť, lebo úzkosť, ktorú prežíva, vníma ako dôsledok telesných prejavov (obávam sa, že zomriem, lebo mi strašne búši srdce, čo ak sa zadusím, veď nemôžem dýchať). Pravdou je, že úzkosť je príčinou, vyvolávajúcim faktorom (prežívam úzkosť, a preto mi búši srdce) a pri jej zmiernení sa upokoja aj telesné orgány.“

Ako môže pacientovi s panickou poruchou pomáhať jeho najbližšie okolie?

„Najbližšie okolie môže pacientovi pomôcť upokojením a ponúknutím návštevy psychológa alebo psychiatra, ku ktorému ho môžu príbuzný alebo kamarát odprevadiť. Príbuzní, ktorí majú záujem, sa potom môžu zúčastniť spoločného psychoterapeutického sedenia, aby spolu s pacientom pochopili podstatu panickej poruchy a vedeli, čo mu pomáha a čo škodí. Napríklad povzbudzovať pacienta v rýchlom dýchaní pri otvorenom okne (čo je intuitívne prirodzená reakcia okolia) môže mať u pacienta s panickou poruchou opačný efekt a stav sa mu zhorší.“