Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Líderka kandidátky OĽaNO: Matovič nezvolil dobrú formu protestu, násilie odsudzujem

Bol v poriadku hulvátsky štýl, akým Matovič narušil tlačovku Smeru? Táto otázka padla ako jedna z prvých v diskusnej relácii televízie TA3 V politike. Predseda progresívcov Michal Šimečka aj líderka kandidátky OĽaNO Erika Jurinová násilie odsúdili.

Jurinová uviedla, že nesúhlasí s formou, akú Igor Matovič zvolil a odsudzuje násilie, no podľa nej je správne poukazovať na pokrytectvo a polopravdy, ktoré niektoré strany šíria.

Moderátor diskusie Rastislav Iliev v súvislosti s tým upozornil aj na nedávny incident kandidáta OĽaNO a zároveň úspešného slovenského kickboxera Tomáša Holkoviča, ktorý v sobotu napadol staršieho muža. Vo videu, ktoré sa objavilo v online priestore, ho kandidát dvakrát udrel päsťou. Holkovič sa v nedeľňajšom videu na sociálnej sieti za svoje správanie ospravedlnil. Uviedol, že dotyčný pán mu „štyrikrát napľul priamo do tváre".

Jurinová medzitým v relácii oznámila, že Holkovič odstúpil z kandidátky. Podľa informácií Denníka N to potvrdil aj Igor Matovič s informáciou, že ak by neodstúpil sám, stiahli by ho.

Líder Progresívneho Slovenska počas debaty pripustil, že ilegálna migrácia je problém, s ktorým je potrebné vyrovnať sa. Slovenskí štátnici by podľa neho mali okrem iného vytvárať diplomatický tlak na susedné Maďarsko, aby plnilo dohody a lepšie bránilo prechodu migrantov na Slovensko a do ďalších krajín EÚ. Šimečka sa vyjadril, že Viktor Orbán podľa neho v tejto oblasti zlyhal a nevie alebo nechce lepšie zabezpečiť vonkajšie hranice Schengenu.

Jediný poslanec v súčasnom parlamente, ktorý kandiduje za progresívcov, Tomáš Valášek, by podľa vyjadrenia predsedu PS nemal podporiť mimoriadnu schôdzu k hranici s Maďarskom iba z jedného dôvodu – podľa Šimečku ide len o jeden z krokov v kampani Smeru.

Jurinová sa najprv vyjadrila, že OĽaNO otvorenie schôdze podporí, no po Šimečkovom vyjadrení a objasnení, že schôdza je iniciatívou Roberta Fica a jeho strany uviedla, že pochybila a OĽaNO ju určite nepodporí.

(sak)

Minúta  |  

Poľsko začalo uplatňovať zákaz vstupu pre autá registrované v Rusku

Poľsko v nedeľu začalo uplatňovať zákaz vstupu osobných áut s ruskými evidenčnými číslami. Na základe rozhodnutia Európskej únie totiž autá registrované v Ruskej federácii nemôžu vstúpiť na územie 27-členného bloku.

Krok Poľska prichádza len niekoľko dní potom, ako vstup áut s ruskými evidenčnými číslami zakázali pobaltské krajiny Litva, Lotyšsko a Estónsko. Poľsko a pobaltské štáty patria k najhlasnejším kritikom Ruska a jeho vodcu Vladimira Putina.

S Poľskom susedí ruská Kaliningradská oblasť. Poľská pohraničná stráž však uviedla, že zákaz bude platiť bez ohľadu na to, cez ktoré hranice budú chcieť autá registrované v Rusku prejsť.

(sita)

Minúta  |  

Holkovič, ktorý v sobotu napadol staršieho muža, odstúpil z kandidátky OĽaNO

Tomáš Holkovič, ktorý sa o hlasy voličov v parlamentných voľbách uchádzal z čísla 44 na kandidátke OĽaNO, odstúpil z boja. Urobil tak po medializovaní videa, na ktorom udrel iného muža. Na sociálnej sieti priblížil, že šlo o reakciu na provokáciu a na pľuvance do tváre. Za svoje konanie sa ospravedlnil.

"Odsudzujeme násilie. Fyzické násilie v slušnej spoločnosti nemá miesto," podčiarkol líder hnutia Igor Matovič na nedeľnej tlačovej konferencii. Berie na vedomie Holkovičovo rozhodnutie. Ak by k nemu nepristúpil sám, odvolalo by ho hnutie.

Líder obyčajných ľudí vyhlásil, že stupňovanie násilia voči kandidátom jeho hnutia evidujú od stredajšieho (13. 9.) incidentu s exministrom vnútra Robertom Kaliňákom (Smer-SD). Práve Kaliňák podľa neho spustil vlnu násilia.

Matovič preto vyzval strany, ktorých kandidáti sa v médiách objavili uplynulé dni v súvislosti s násilím či bitkou, aby ich stiahli z kandidátnych listín. Apeloval tak na Smer-SD i na SaS.

(tasr)

Minúta  |  

Kim ukončil návštevu Ruska, odcestoval domov obrneným vlakom

Severokórejský vodca Kim Čong-un oficiálne ukončil svoju šesťdňovú návštevu ruského Ďalekého východu a svojím obrneným vlakom sa vydal na cestu naspäť do vlasti. Informovali o tom agentúry AFP a AP s odvolaním sa na správy ruských štátnych médií.

Ruská agentúra RIA Novosti zverejnila video zachytávajúce Kimov odchod. Rozlúčková ceremónia sa podľa nej uskutočnila na železničnej stanici Arťom-Primorskij-1 neďaleko Vladivostoku.

Agentúra TASS zase uviedla, že odtiaľ Kimov vlak vyrazil ku hraniciam Severnej Kórey vzdialeným zhruba 250 kilometrov. Išlo vôbec o prvú cestu vodcu medzinárodne izolovanej Severnej Kórey do zahraničia od pandémie koronavírusu.

Na zverejnených záberoch vidno, ako Kim pri odchode máva z vlaku členom ruskej delegácie vedenej ministrom prírodných zdrojov Alexandrom Kozlovom. Vlak sa následne pohol za zvukov ruskej vlasteneckej pochodovej skladby "Lúčenie Slovanky".

Ešte predtým sa Kim stretol v nedeľu vo Vladivostoku so severokórejskými študentami, ktorí navštevujú školy v tomto ruskom meste. Gubernátor tamojšieho Prímorského kraja Oleg Kožemjako okrem toho pred rozlúčkou daroval Kimovi päť kamikadze dronov, jeden prieskumný dron, nepriestrelnú vestu a špeciálny odev, ktorí nedokážu detegovať termokamery.

Kimova návšteva v Rusku, počas ktorej sa v stredu stretol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, sa podľa AFP sústreďovala prevažne na vojenské otázky. Vyvolalo to obavy západných štátov, že sa Moskva a Pchjongjang napriek medzinárodným sankciám vzájomne dohodnú na dodávkach zbraní. Kremeľ uviedol, že počas návštevy žiadna dohoda podpísaná nebola.

Podľa amerických a juhokórejských predstaviteľov by KĽDR mohla poskytnúť Rusku muníciu pre vojnu na Ukrajine výmenou za modernú zbrojnú technológiu, ktorá by pomohla Kimovým nukleárnym ambíciám.

Oficiálna severokórejská tlačová agentúra KCNA označila atmosféru počas Kimovej návštevy v Rusku za "vrúcnu a srdečnú". Podľa nej obe krajiny spoločne vstupujú do "novej éry priateľstva, solidarity a spolupráce".

(tasr)

Minúta  |  

Analytik: September zvykne byť pre akciové trhy najhorším mesiacom roka

Začiatok septembra je tradične spojený s koncom letných dovoleniek a začiatkom školského roka. Tento mesiac už dlhé roky tiež nepatrí medzi najobľúbenejšie medzi investormi. Akcie totiž dosahujú v septembri najhoršie výsledky zo všetkých mesiacov roka. Vyplýva to zo štúdie spoločnosti Yardeni Research, na ktorú upozornil investičný analytik KBC Asset Management Slovensko Rastislav Kráľ.

"Počas sledovaného obdobia od roku 1928 do roku 2022 akciový index S&P 500 celkovo zaznamenal 61 rastových rokov a 30 rokov, v ktorých jeho výkonnosť klesla. Výkonnosť indexu sledovaná v mesačných intervaloch ale ukazuje, že najmenej sa akciám darilo vždy v septembri - len počas 42 mesiacov trhy rástli, naopak, klesali až 52-krát," priblížil Kráľ. Naopak, najlepším mesiacom roka pre akcie je podľa tejto štatistiky december, kedy trhy rástli až 69-krát a poklesli len 29-krát.

Tento efekt možno podľa analytika vysvetliť útlmom ekonomickej aktivity a nižším objemom obchodovania na akciových trhoch počas letných mesiacov, keďže v auguste investori zvyčajne odchádzajú na dovolenky. Po návrate potom obchodníci v septembri vyberajú zisky zo svojich pozícií a uzatvárajú stratové pozície pred koncom roka kvôli daňovým povinnostiam. "Mnohí drobní individuálni investori v septembri predávajú svoje ziskové portfóliá, aby tak kompenzovali zvýšené náklady na školskú dochádzku svojich detí," doplnil.

Ďalšia teória berie do úvahy psychologický efekt. Keďže investori už očakávajú, že nastane septembrový pokles trhov, preventívne uzatvárajú svoje pozície a sentiment trhu sa tak mení na negatívny.

"Pri pohľade na prvú polovicu septembra 2023 máme dôvody domnievať sa, že tento rok tomu nebude inak. Od začiatku mesiaca index S&P 500 zatiaľ stratil 1,3 percenta," vyčíslil Kráľ.

Zatiaľ čo ekonomika USA sa s vysokou infláciou a prísnou menovou politikou centrálnej banky dokázala vyrovnať a pravdepodobne sa vyhne recesii, ekonomický rast v eurozóne a najmä v Číne je podľa analytika sklamaním. Ceny ropy rastú a dosahujú najvyššiu úroveň za posledných deväť mesiacov po tom, ako najväčší svetoví vývozcovia ropy Saudská Arábia a Rusko vyhlásili, že predĺžia zníženie ťažby minimálne do konca roka.

"Zvýšené ceny energií by sa tak mohli premietnuť do rastu inflácie v oblasti služieb, ako napríklad doprava. Inflácia na vyšších úrovniach môže sťažiť snahy centrálnych bánk o jej zníženie, ktoré tak budú nútené udržiavať súčasné vysoké sadzby počas dlhšieho obdobia a očakávané uvoľňovanie menovej politiky tak nastane neskôr," uzavrel Kráľ.

(tasr)

Minúta  |  

Generálny tajomník NATO: Nemecko by malo zvýšiť obranné výdavky ako za čias studenej vojny

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval v nedeľu Nemecko, aby zvýšilo výdavky na svoju obranu, podobne ako to urobilo v čase studenej vojny. Podľa jeho slov je to potrebné s ohľadom na pokračujúcu vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine, informuje agentúra DPA.

"Počas studenej vojny, keď vládli (spolkoví kancelári) Konrad Adenauer alebo Willy Brandt, sa výdavky na obranu pohybovali medzi troma a štyrmi percentami výkonu ekonomiky" vtedajšieho Západného Nemecka, povedal Stoltenberg v rozhovore pre nemeckú mediálnu skupinu Funke.

Podotkol tiež, že situácia s výdavkami na obranu bola vtedy rovnaká aj v jeho rodnom Nórsku. "Podarilo sa nám to vtedy a musí sa nám to podariť opäť aj dnes," povedal šéf NATO.

Zároveň pripomenul, že členské krajiny Severoatlantickej aliancie na júlovom summite NATO odsúhlasili návrh, že doterajší cieľ vynakladať na obranu dve percentá HDP sa má stať už len nevyhnutným "minimom". Berlín však stále neplní ani tento cieľ, za čo ho v minulosti opakovane kritizovali viacerí spojenci z NATO.

Stoltenberg ale verí, že mnohé členské krajiny stanovenú hranicu zbrojných výdavkov prekonajú. Zdôraznil, že ako bývalý nórsky premiér si dobre uvedomuje, aké ťažké je získať viac prostriedkov na obranu, keď súčasne rastú potreby v oblasti zdravotníctva, školstva či infraštruktúry. V dobách, keď sa zvyšuje medzinárodné napätie, sú však podľa neho investície do armády nevyhnutné.

Pre obranyschopnosť spojencov má podľa neho "obrovský" význam skutočnosť, či svoje záväzky plnia alebo neplnia práve krajiny, akou je Nemecko. Zároveň vyjadril presvedčenie, že Berlín je "na dobrej ceste" dosiahnuť dvojpercentnú hranicu výdavkov na obranu.

Nemecká vláda v auguste ustúpila od úmyslu právne sa zaviazať, že bude v súlade s cieľom NATO vynakladať ročne dve percentá HDP na obranu. Z návrhu rozpočtového zákona, ktorý schválil kabinet kancelára Olafa Scholza, príslušné ustanovenie vyčiarkli na poslednú chvíľu. V dôsledku tejto zmeny bude Nemecko schopné dodržať súčasný prísľub splnenia dvojpercentného cieľa len v priemere za päťročné obdobie, a nie v každom jednotlivom roku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.