Preskočiť na obsah
  |  

Stratila sa 60-ročná Jana Šišoláková z Plaveckého Štvrtka, polícia vyhlásila pátranie

BRATISLAVA – Polícia žiada verejnosť o pomoc pri pátraní po 60-ročnej Jane Šišolákovej z Plaveckého Štvrtka v okrese Malacky.

Hľadaná mala v sobotu (16. 9.) približne po 1:30 odísť z miesta bydliska na neznáme miesto. Podľa informácií polície je 160 centimetrov vysoká, zavalitej postavy a má veľmi zlý spôsob chôdze. Má krátke hnedé vlasy, zeleno-hnedé oči a znamienko na pravom líci.
Naposledy mala pravdepodobne oblečenú nočnú košeľu béžovej farby.

Akékoľvek informácie k súčasnému pobytu a pohybu osoby možno polícii oznámiť na bezplatnom čísle 158, osobne na ktoromkoľvek policajnom oddelení, prípadne formou súkromnej správy na sociálnej sieti.

Informovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Jana Šimunková.

Polícia v nedeľu na sociálnej sieti informovala, že pátranie bolo ukončené, pani sa našla.

Zdroj: TASR

  |  

Klimatickí aktivisti v Berlíne postriekali farbou Brandenburskú bránu

Klimatickí aktivisti z environmentálnej skupiny Posledná generácia (Letzte Generation) v nedeľu postriekali oranžovou farbou všetkých šesť stĺpov Brandenburskej brány v nemeckom hlavnom meste Berlín. Informuje o tom agentúra DPA, píše TASR.

Polícia uviedla, že v súvislosti s incidentom zadržala niekoľko ľudí.

Aktivisti podľa vlastných slov použili na postriekanie ikonického berlínskeho monumentu hasiace prístroje. Oranžovú farbu nasprejovali aj na priľahlé námestie Pariser Platz, na ktorého ploche tiež zanechali oranžové stopy.

Od pondelka (18. 9.) ohlásili klimatickí aktivisti z Letzte Generation časovo neobmedzené blokády berlínskych ulíc a ďalších protestných akcií.

Iniciatíva Posledná generácia organizuje protesty od roku 2022. Jej členovia sa napríklad priliepajú k cestám a blokujú tak dopravu, na čo niektorí vodiči reagujú nahnevane, či dokonca aktivistov fyzicky napadnú.

Medzi pôvodné požiadavky Poslednej generácie patrilo obmedzenie maximálnej rýchlosti na diaľniciach na 100 kilometrov za hodinu alebo vytvorenie orgánu zloženého z vybraných občanov, ktorý by diskutoval o tom, ako by sa Nemecko mohlo do roku 2030 stať klimaticky neutrálnym. Nedávno k tomu pridali aj upustenie od využívania fosílnych palív do roku 2030.

(tasr)

  |  

Legionelóza zabíja aj na Slovensku: Ako sa vyhnúť smrtiacej kvapke?

BRATISLAVA – Legionárska chorba, ktorá zabila v Poľsku už viac ako 20 ľudí je prítomná aj na Slovensku. Choroba prepukla poľskom meste Rzeszowa. Úrady zaznamenali v celom Poľsku najmenej 160 nakazených.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR informoval, že za minulý a tento rok zaznamenal na Slovensku 24 úmrtí na legionelózu. Ochorenie spôsobuje baktéria z rodu Legionella, ktorá sa prirodzene vyskytuje v umelých aj v prírodných vodných systémoch a v pôde.

Legionelóza môže prebiehať v dvoch formách, a to ako pontiacka horúčka (mierne ochorenie bez zápalu pľúc) a ako legionárska choroba (život ohrozujúca pneumónia). Z 24 úmrtí sa podľa ÚVZ 23 týkalo legionárskej choroby a jedno pontianskej horúčky. Najviac úmrtí úrad eviduje u ľudí starších ako 65 rokov (18).

„Za rok 2023 (do konca augusta) evidujeme spolu 53 hlásených prípadov, z toho 47 prípadov legionárskej choroby a šesť prípadov pontiackej horúčky," informovala hovorkyňa úradu Daša Račková.

V auguste na Slovensku zaznamenali desať prípadov ochorenia, z toho deväť legionárskej choroby a jeden prípad pontiackej horúčky. V roku 2022 ÚVZ evidoval celkovo 108 prípadov (85 prípadov legionárskej choroby a 23 prípadov pontiackej horúčky). Prípady legionárskej choroby sú hlásené najmä u osôb vo vyšších vekových skupinách. U väčšiny zdravých ľudí s dostatočnou imunitou sa vznik ochorenia nepredpokladá.

„Vo všeobecnosti platí, že najčastejšími rizikovými faktormi sú vek nad 50 rokov, pridružené ochorenia, fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, chronické ochorenia pľúc, ako aj ďalšie chronické ochorenia napríklad kardiovaskulárne ochorenia alebo imunodeficiencia," priblížila hovorkyňa. Človek sa môže infikovať vdýchnutím vodných aerosólov, teda drobných kvapôčok vody kontaminovaných touto baktériou a zriedkavo aspiráciou vody. Pitie vody v bežnej populácii nepredstavuje riziko.

„Aerosóly obsahujúce baktérie sa najčastejšie vytvárajú napríklad pri spustení sprchy, vo vírivkách, fontánach a v klimatizačných systémoch. Treba preto zabezpečiť, aby teplá voda dosahovala 50 až 55 °C a zaistiť v celom vodovodnom systéme jej cirkuláciu," priblížila Račková. Zároveň je podľa ÚVZ dôležité zabrániť stagnácii vody.

Apeluje na ľudí, aby odpúšťali raz týždenne vodu zo spŕch aj kohútikov, ktoré dlhší čas neboli používané. Treba podľa neho tiež udržiavať hlavice a vodovodné kohútiky čisté, bez slizov, povlakov a usadenín. Apeluje tiež na dostatočne izolované rozvody s teplou vodou, aby nedochádzalo k ohrievaniu studenej vody.

tasr

  |  

Cestu medzi Tatranskou Kotlinou a Ždiarom dokončili, čaká na nové značenie

POPRAD – Práce na veľkoplošnej oprave cesty prvej triedy I/66 medzi Tatranskou Kotlinou a Ždiarom po križovatku na Bachledovu dolinu sa podarilo ukončiť v termíne. V najbližších dňoch na danom úseku vyznačia aj nové vodorovné dopravné značenie. Informoval o tom agentúru SITA Martin Guzi zo Slovenskej správy ciest s tým, že dodržaná bola aj zmluvne stanovená cena. Na rekonštrukciu išlo 1,5 milióna eur s DPH.

S rekonštrukciou cesty začali v júli, práce trvali do konca augusta. Týkali sa úseku dlhého takmer 5,8 kilometra. „Práce pozostávali z odfrézovania jestvujúcich asfaltových vrstiev, aplikácie asfaltového postreku a položenia nových asfaltových vrstiev,“ opísal Guzi.

Úsek, ktorý vedie k turistickému stredisku i poľskej hranici, je mimoriadne frekventovaný. Jeho obnova bola súčasťou opravy vybraných ciest prvej triedy v správe Slovenskej správy ciest v Prešovskom a Košickom kraji. Zámerom bolo výmenou degradovaných vrstiev krytu vozovky zlepšiť prevádzkovú spôsobilosť a predĺžiť životnosť vozovky.

(sita)

  |  

Prieskum: Víťazom volieb by sa stal Smer, Matovič aj Kollár mimo parlamentu. Národniari ďalej rastú

Ak by sa voľby konali začiatkom septembra, vyhral by ich Smer-SD so ziskom 18,9 percenta. Nasleduje Progresívne Slovensko so 16,5 percenta a nič sa nezmenilo ani na tretej pozícii, kde je Hlas-SD so 14,6 percenta. Ukázal to exkluzívny prieskum agentúry Focus pre reláciu Na telo.

Strana Roberta Fica v porovnaní s augustom o percento klesla a progresívci si, naopak, 1,5 percenta pripísali. Hlas v auguste dosahoval 14,2 percenta.

Do parlamentu by sa dostali aj hnutie Republika (8 percent), SNS (6,4 percenta), KDH (6,2 percenta) a SaS (5,1 percenta). Národniari zo strany SNS v porovnaní s augustom o 1,1 percenta stúpli, preferencie Republiky, naopak, o necelé percento klesli.

Hnutie OĽaNO by ostalo pred bránami parlamentu. Volilo by ho 6,3 percenta respondentov, čo je podobný výsledok ako v auguste (6,4 percenta). Koalícia však potrebuje na vstup do parlamentu aspoň sedem percent.

Naopak, do parlamentu by sa dostalo KDH, ktorého zisk sa od augusta výrazne nezmenil (6,1 percenta). A veľmi tesne by brány parlamentu preliezla aj SaS, ktorá od augusta o percento klesla.

Prieskum agentúry Focus pre Na telo (iba strany s aspoň 2 percentami). Zdroj: tvnoviny.sk (reprofoto)

Pred bránami Národnej rady SR by ostali Sme rodina (4,9 percenta), Demokrati (3,7 percenta), Aliancia (3,6 percenta). Nasledujú ĽSNS (1,8 percenta) a Modrí a Most-Híd (1,5 percenta). Ďalšie strany v prieskume nedosiahli ani percento.

Agentúra Focus pre reláciu Na telo uskutočnila v dňoch 6. 9. až 13. 9. prieskum verejnej mienky formou osobných rozhovorov. Výberovú vzorku tvorilo 1 001 respondentov.

(tvnoviny.sk, sak, tasr)

  |  

Štatistický úrad: Vyše 37-tisíc ľudí na Slovensku má súčasný pobyt nahlásený v chatrči

Vyše 37-tisíc ľudí na Slovensku má súčasný pobyt nahlásený v nekonvenčnom obydlí typu chatrč. Bývanie v chatrčiach je koncentrované najmä na východe. Vyplýva to z Národnej analytickej správy Štatistického úradu (ŠÚ) SR, ktorá vychádza z údajov Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021.

"Počas SODB 2021 sa zisťovali dva druhy pobytu: trvalý pobyt a súčasný pobyt. Práve v rámci súčasného pobytu obyvateľov je možné určiť reálnu obývanosť obydlí. Okrem konvenčných obydlí sú obývané aj tzv. nekonvenčné obydlia," priblížila hovorkyňa sčítania Jasmína Stauder. Radí sa medzi ne neskolaudovaný rodinný dom, rekreačný objekt, chatrč, mobilný objekt a nezistený typ nekonvenčného obydlia.

Celkovo bolo sčítaných 14 710 nekonvenčných obydlí. V 13 709 z nich žilo 94 844 obyvateľov, ktorí na tomto type obydlia deklarovali súčasný pobyt. Najpočetnejším obývaným typom nekonvenčného obydlia boli chatrče, ktoré tvorili 36,4 percenta. Celkovo v nich má súčasný pobyt 37 276 obyvateľov.

Bývanie v chatrčiach je koncentrované najmä na východnom Slovensku. Najväčší počet bol v Prešovskom kraji (2325), nasleduje Košický (2259) a Banskobystrický (418) kraj. Z hľadiska okresov je koncentrácia bývania v chatrči najvyššia v okrese Sabinov (15,1 percenta), nasleduje okres Košice-okolie (14,4 percenta) a okres Trebišov (10,7 percenta).

Väčšina chatrčí má nižšiu vybavenosť. Takmer 90 percent z nich bolo bez kúpeľne, vyše 88 percent bez splachovacieho záchoda. Pokiaľ ide o zásobovanie vodou, vyše 73 percent chatrčí nemalo žiadny prístup k vodovodu. Na vykurovanie využívala väčšina chatrčí (85,4 percenta) samostatné vykurovacie telesá, ako sú pece, kachle alebo krby. Iba 3,3 percenta nemalo žiadne vykurovanie.

V chatrčiach prevládajú obyvatelia slovenskej (60,9 percenta) a rómskej (25,1 percenta) národnosti. Z údajov vyplýva, že v nich žijú najmä jednotlivci (30,1 percenta). Úplné rodinné domácnosti tvorili 26,9 percenta, neúplné predstavovali 25,1 percenta. "V chatrčiach žijú hlavne deti, nad 20 rokov prevládajú muži, nad 65 rokov ženy," dodala Stauder.

(tasr)