Preskočiť na obsah
  |  

Zvolen chce vyhlásiť súťaž na údržbu svojich ciest a chodníkov

ZVOLEN – Mesto Zvolen plánuje vyhlásiť verejné obstarávanie na zimnú a letnú údržbu svojich miestnych komunikácií a chodníkov. Súčasná zmluva so spoločnosťou Begbie totiž budúci rok zanikne. Vyplýva to informačného materiálu, ktorý predkladá mestským poslancom na septembrové rokovanie zastupiteľstva.Ako ďalej uvádza, v úmysle má vyhlásiť súťaž na poskytovanie služieb v rokoch 2024 až 2028. Zmluva, ktorá platí od júna 2020, zanikne k 30. aprílu budúceho roka. Mesto sa totiž s poskytovateľom služby nedohodlo a ukončilo ju.

Dôvodová správa k prerokovaniu návrhu informuje, že predpokladaná hodnota zákazky na údržbu ciest je 6 847 519 eur, za 12 mesiacov je to vyše 1 711 879 eur. Na údržbu chodníkov je to 3 944 464 eur, čo je suma 986 116 eur za rok. Výsledkom má byť uzavretie dohody na obdobie štyroch rokov.
Mesto Zvolen vyšla zimná údržba na svojom území v sezóne 2022/2023 na vyše 761 000 eur. Podotýka, že údržbu počas zimy robilo približne na 101 kilometroch ciest a vyše 91 kilometroch chodníkov a vykonávali ju tri subjekty. Boli to Begbie, Service plus a Stredisko komunálnych služieb. V zimnom období 2022/2023 zaznamenali vo Zvolene spolu 15 dní sneženia.

  |  

Po zosuve zatiaľ mesto neodvolalo mimoriadnu situáciu

HANDLOVÁ – Mesto Handlová zatiaľ neodvolalo mimoriadnu situáciu po náhlom zlyhaní stavebnej konštrukcie na stavbe obchodného centra na Okružnej ulici z konca júna tohto roka. Investor na stavbe naďalej zabezpečuje sanačné práce. Informovala o tom hovorkyňa mesta Jana Paulínyová.„Investor informoval, že na stavbe obchodného centra zabezpečil odvodňovacie šachty a dva inklinometrické vrty, ktoré majú monitorovať prípadné pohyby v rámci svahu," uviedla primátorka mesta Silvia Grúberová. Skonštatovala, že je spokojná so závermi, ako práce na predmetnom území postupujú vo všeobecnej rovine.

[link url =https://standard.sk/438619/primarka-bobocka-otrava-krvi-ohrozuje-kazdeho-aj-male-deti]

„Obyvatelia vidia, že odkop svahu stále pokračuje, a teda dochádza aj k prevozu hliny cez mesto, kde nezaznamenávame žiadne problémy," ozrejmila.
Spoločnosť v ďalšom období zabezpečí v rámci územia obchodného centra zabudovanie ďalších dvoch inklinometrických vrtov, ktoré budú slúžiť na zaznamenávanie akéhokoľvek pohybu na predmetnom území, to znamená stály monitoring prípadných stavebných deformít. „Merania z týchto inklinometrických vrtov budú monitorovať stabilitu svahu aj po realizácii ďalších príslušných stavebno-technických prác. Práce, ktoré boli zadefinované zo strany investora, pokračujú plynule a zodpovedne a sú riadené odbornými osobami," priblížila ďalej hovorkyňa mesta Jana Paulínyová.

[link url =https://standard.sk/440619/biskupi-upozornuju-krestanov-aby-nevolili-strany-podporujuce-ideologicku-kolonizaciu-ci-registrovane-partnerstva]

Po zabudovaní všetkých prvkov kontroly musí byť podľa nej svah minimálne polroka monitorovaný, preto je predpoklad, že mimoriadna situácia bude ešte istý čas trvať.
K náhlemu zlyhaniu stavebnej konštrukcie na stavbe obchodného centra došlo 30. júna. V čase zosuvu sa na stavbe nik nenachádzal. Z preventívnych opatrení dočasne evakuovali obyvateľov priľahlého bytového domu, Železnice SR tiež museli prerušiť dopravu na blízkej trati. Udalosť vyšetruje polícia, a to ako prečin všeobecného ohrozenia.

  |  

Guvernér ECB: Staviť na zníženie úrokov v prvej polovici 2024 by bola chyba

Staviť na to, že Európska centrálna banka (ECB) zníži svoje úrokové sadzby v prvej polovici budúceho roka 2024, by bolo chybou. Vyhlásil to člen Rady guvernérov ECB a šéf lotyšskej centrálnej banky Martinš Kazaks. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.

Rast miezd v eurozóne ešte nedosiahol vrchol a nie je jasné, ako rýchlo sa zmierni inflácia, pripomenul.

ECB vo štvrtok (14. 9.) zvýšila kľúčové úrokové sadzby už desiatykrát po sebe, to jej pomohlo "spevniť cestu" k zníženiu inflácie v eurozóne na cieľovú úroveň 2 percentá v roku 2025. Ale na vylúčenie ďalšieho zvýšenia úrokov je príliš skoro, upozornil Kazaks v rozhovore pre Bloomerg.

"Úrokové sadzby začneme znižovať, keď uvidíme, že dôsledne a výrazne začíname dosahovať náš cieľ. A môžem povedať jasne, že odhady zníženia sadzieb na jar alebo začiatkom leta 2023 podľa môjho názoru nie sú v skutočnosti v súlade s makroscenárom, ktorý máme," vyhlásil.

Niektorí ekonómovia predpovedajú, že banka začne so znižovaním úrokov už na jar alebo v júni 2024.

Najnovšie prognózy predpokladajú, že potrvá ďalšie dva roky, kým miera inflácie v eurozóne dosiahne 2 percentá, aj keď sa cenové tlaky v najbližších mesiacoch výrazne spomalia. Ekonomika by sa mala v roku 2024 vrátiť k medzikvartálnemu rastu na úrovni 0,4 percenta po stagnácii počas väčšiny roka 2023.

Kazaks, ktorý sa v uplynulých dňoch zúčastnil stretnutia európskych šéfov financií španielskom Santiagu de Compostela, označil tento výhľad za jedno z možných "mäkkých pristátí", v rámci ktorého by nezamestnanosť stúpa len okrajovo. A desiate zvýšenie úrokov ECB vo štvrtok by podľa neho mohlo posilniť tento scenár.

Prezidentka ECB Christine Lagardová uviedla, že "pevná väčšina" Rady guvernérov podporila tento krok (zvýšenie úrokov), aj keď si analytici neboli ešte 48 hodín pred rozhodnutím istí, či k tomu dôjde a mnohí z nich predpovedali, že banka zastaví dvíhanie úrokov.

Odvtedy sa viacerí členovia predstavenstva ECB podelili o svoje názory na to, akým smerom by sa mala jej politika ďalej uberať. Guvernér estónskej centrálnej banky Madis Müllery v inom rozhovore uviedol, že ECB už urobila dosť. Jeho rakúsky kolega Robert Holzmann a slovinský Boštjan Vasle zase tvrdia, že ďalšie zvýšenie úrokov nemožno vylúčiť, zatiaľ čo Grék Jannis Sturnaras povedal, že by už na štvrtkovom zasadnutí ponechal radšej úrokové sadzby nezmenené.

"Aj keď mi vyhovuje, kde sú momentálne úrokové sadzby, v prípade potreby prijmeme správne rozhodnutia," vyhlásil Kazaks. "Nemyslím si, že môžeme povedať, že sme už dosiahli vrchol (úrokov)," dodal.

Lagardová argumentovala podobne po rozhodnutí ECB a na otázku, aké sú šance na zníženie sadzieb odvetila, že o tom sa ani nehovorilo.

"Opakujem, nerozhodli sme sa, nediskutovali sme a ani sme nič nevyhlásili," povedala v Santiagu de Compostela.

Inflačný výhľad eurozóny zostáva aj napriek zlepšeniu problémom pre tvorcov menovej politiky. Zatiaľ čo hlavná miera inflácie klesla na polovicu z minuloročného maxima 10,6 percenta, jadrová inflácia, bez nestálych položiek, ako sú ceny potravín a energií, je stále vysoká a vyvoláva veľa otázok a veľa sa toho ešte musí stať, pripomenul Kazaks.

Dodal, že by bol rád, keby sa vysokú infláciu podarilo zvládnuť jedným zásahom a už by nebolo potrebné ju riešiť. Ale zároveň oneskorená reakcia na nepriaznivý vývoj by si vyžiadala väčšie zásahy.

Ak v dôsledku rozhodnutia ECB inflácia klesne na 2 percentá skôr, ako sa v súčasnosti očakáva, bude to v poriadku, poznamenal. "Ale nechcel by som, aby k tomu došlo neskôr (ako sa očakáva)," dodal.

(tasr)

  |  

Čečensko: Kadyrov po špekuláciách o chorobe zverejnil na Telegrame dve videá

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov zverejnil v nedeľu nové videozáznamy po tom, čo sa objavili správy o jeho zlom zdravotnom stave, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Špekulácie o tom, že 46-ročný Kadyrov, ktorý je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina a ľudskoprávni aktivisti ho obviňujú z vedenia "totalitárneho režimu", môže byť chorý, kolujú už niekoľko mesiacov.

V nedeľu sa na jeho kanáli na platforme Telegram objavili dve videá. V prvom z nich mal na sebe pršiplášť a prechádzal sa na bližšie neurčenom mieste; usmieval sa, tvár mal však opuchnutú, píše AFP.

V druhom videu rozprával po čečensky, neskôr však po rusky odkázal, že všetci by mali "športovať". "Dôrazne odporúčam každému, kto nevie na internete rozlíšiť pravdu od klamstiev, ísť sa prejsť, nadýchať sa čerstvého vzduchu a usporiadať si myšlienky," uviedol v sprievodnom komentári k videám. "Dážď vie byť úžasne osviežujúci," dodal.

Podľa AFP nebolo možné bezprostredne určiť, kedy boli videá nahraté, zverejnené však boli po nepotvrdených správach zo sociálnych médií, podľa ktorých mal byť čečenský vodca v kritickom stave v kóme.

Kadyrov je vodcom Čečenskej republiky od 2007 a je veľkým podporovateľom Kremľa od nelegálnej ruskej anexie ukrajinského polostrova Krym. Plne podporil aj Putinovu vojenskú inváziu na Ukrajinu vo februári 2022 a nazval ju "veľkým džihádom". Dokonca vyzýval Rusko, aby proti Ukrajine nasadilo jadrové zbrane s nízkou účinnosťou.

Svojou lojalitou si Kadyrov vyslúžil prezývku "Putinov pešiak". V prebiehajúcej vojne na Ukrajine pôsobí ako generálplukovník; niekoľko svojich bojovníkov nasadil aj do krvavého boja o mesto Bachmut.

Jeho vojaci na rozdiel od žoldnierov z Vagnerovej skupiny podpísali zmluvu s ruským ministerstvom obrany.

(tasr)

  |  

Orava je „najslovenskejší" región, z okresov je lídrom Námestovo

BRATISLAVA – Námestovo je „najslovenskejší" okres z pohľadu národnosti. Vyše 98 percent obyvateľov tu má slovenskú národnosť. Z obcí na Slovensku je na prvom mieste Bezovica v okrese Tvrdošín, kde si až vyše 99 percent obyvateľov udalo v Sčítaní obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021 slovenskú národnosť.

Z 1 367 obyvateľov sa k slovenskej národnosti hlási 1 358. Aj v Oravskom Veselom sa viac ako 99,3 percenta obyvateľov hlási k slovenskej národnosti. „Z miest nad 10-tisíc obyvateľov nájdeme najvyšší percentuálny podiel hlásiacich sa k slovenskej národnosti v Dolnom Kubíne. Tu si slovenskú národnosť udalo cez 94,6 percenta obyvateľov," informovala hovorkyňa pre SODB 2021 Jasmína Stauder zo Štatistického úradu SR.

[link url =https://standard.sk/439532/futbalovy-bohem-mohol-ale-neemigroval-musel-ale-komunistov-neposluchal]

Národnostne najrozmanitejší okres na Slovensku je Rimavská Sobota, kde žijú podľa trvalého pobytu príslušníci slovenskej, maďarskej a rómskej národnosti. Druhým národnostne najrozmanitejším okresom sú Medzilaborce. Tu spoločne žijú hlavne príslušníci slovenskej a rusínskej národnosti, v menšej miere aj rómskej.

[link url =https://standard.sk/440619/biskupi-upozornuju-krestanov-aby-nevolili-strany-podporujuce-ideologicku-kolonizaciu-ci-registrovane-partnerstva]

Viac ako 53,3 percenta obyvateľov hlásiacich sa k slovenskej národnosti žije v meste a 46,6 percenta na vidieku. Slovenskú národnosť si udalo 48,5 percenta mužov a 51,5 percenta žien. Zo zloženia obyvateľov so slovenskou národnosťou podľa rodinného stavu vyplýva, že podiel slobodných je vyšší ako podiel ženatých a vydatých. Tvorí 43,9 percenta, pričom v stave manželskom je 41 percent. Rozvedených je osem percent a vdov a vdovcov takmer sedem percent. Takmer 26 percent obyvateľov, ktorí si udali slovenskú národnosť, je bez náboženského vyznania. Najviac tých s vierovyznaním je katolíkov (59,3 percenta). Stredoškolské vzdelanie má vyše 50 percent obyvateľov slovenskej národnosti, vysokoškolské 18 percent.

  |  

Na hrade Devín vytvorili nový informačný systém i oddychové zóny

BRATISLAVA – Rozsiahly projekt obnovy Hradu Devín v Bratislave, ktorý nesie názov Culture Across – Kultúrne mosty cez rieku Morava, bol tento týždeň ukončený. Ako informuje Múzeum mesta Bratislavy (MMB) na sociálnej sieti, projekt bol spustený v roku 2021 a priniesol dôležité výsledky z rôznych oblastí.

Projekt vrcholil vytvorením informačno-navigačného systému, ktorý doposiaľ na hrade chýbal. „V spolupráci so štúdiom MAPA Architekti a Hungry Studio sme nainštalovali viac ako 26 informačných panelov po celom areáli hradu," uvádza múzeum. Ako dodáva, panely poskytujú dôležité informácie v troch jazykoch a QR kódy pre online prístup k ďalším zaujímavostiam na novej webovej stránke hradu. Okrem toho vytvorili oddychové zóny s novou architektúrou, ktoré slúžia na odpočinok a občerstvenie počas prehliadky. Zóny sú ekologicky udržateľné a rešpektujú prirodzené prostredie hradu.

[link url =https://standard.sk/440872/policia-patra-po-60-rocnej-jane-sisolakovej-z-plaveckeho-stvrtka]

„V rámci projektu sme pokračovali v dlhodobej tradícii archeologického výskumu na Hrade Devín, ktorý tu prebieha už viac ako 110 rokov," priblížilo MMB. Ako dodalo, v roku 2022 odhalili zaujímavé nálezy vrátane hrobov z obdobia eneolitu, ktoré obsahovali kostrové pozostatky a artefakty. „Okrem toho sme objavili aj ďalšie historické štruktúry a artefakty, ktoré nám poskytujú pohľad do minulosti tohto miesta," doplnilo múzeum.

[link url =https://standard.sk/440619/biskupi-upozornuju-krestanov-aby-nevolili-strany-podporujuce-ideologicku-kolonizaciu-ci-registrovane-partnerstva]

Dôležitou súčasťou projektu boli aj práce na obnove historického objektu, krycej stavby pozostatkov ranokresťanskej kaplnky známej ako Cella memoriae. „Krycia drevená stavba prešla komplexnou rekonštrukciou a je verejnosti opäť sprístupnená ako výstavný pavilón," približuje MMB. Obnovou prešla aj jej zelená strecha, pri ktorej kládli dôraz na ochranu prírodnej pamiatky, a preto vysadili len pôvodné druhy rastlín a skalné ruže. Tento pavilón, umiestnený v dolnej časti hradu, sa tiež využíva na odborné prednášky a konferencie.

Sanácia a rekonštrukcia historických architektúr v hradnom areáli boli kľúčovými aspektmi projektu. „Tieto práce zahŕňali údržbu a statické zabezpečenie hradných múrov, ktoré utrpeli degradáciu počas obnovy hradu v 70. až 80. rokoch 20. storočia," vysvetlilo múzeum. Cieľom bolo zachovať historické štruktúry a prispieť k ochrane kultúrneho dedičstva. „Tieto práce predstavujú jedny z najvýznamnejších projektov na záchranu pôvodných hradných architektúr na Hrade Devín za celé desaťročia," dodáva MMB.

Projekt bol spolufinancovaný z programu cezhraničnej spolupráce Interreg Slovakia-Austria.