Preskočiť na obsah
  |  

Západ de facto bojuje proti nám, pričom využíva ruky a telá Ukrajincov, vyhlásil Lavrov

Západné mocnosti svojou podporou Ukrajiny fakticky vstúpili do priameho boja proti Moskve, uviedol v sobotu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, informuje agentúra AFP.

"Môžete to nazvať akokoľvek, ale bojujú s nami, priamo bojujú s nami. Nazývame to hybridnou vojnou, ale to na veci nič nemení," povedal Lavrov na tlačovej konferencii v OSN.

Prezident USA Joe Biden opakovane vyhlasuje, že sa usiluje vyhnúť priamej konfrontácii s Ruskom, a americké jednotky tam nepošle. Jeho administratíva sa tiež dištancovala od ukrajinských útokov na samotnú Ruskú federáciu.

Lavrov však poukázal na miliardy dolárov v západnom vojenskom vybavení, ktoré Kyjev dostal od minuloročného útoku Ruska, ako aj na podporu amerických a britských spravodajských služieb či prítomnosť západných vojenských poradcov na Ukrajine.

Západ "de facto bojuje proti nám, pričom využíva ruky a telá Ukrajincov", povedal Lavrov.

"Myslím si, že každý, kto sa tu aspoň trocha venuje situácii na Ukrajine, veľmi dobre vie, že Američania, Briti a ďalší bojujú predovšetkým tým, že poskytujú (Kyjevu) stále viac a viac zbraní," vyhlásil šéf ruskej diplomacie.

Poukázal tiež na prítomnosť západných žoldnierov na Ukrajine. Spojené štáty a viaceré ďalšie západné vlády však tvrdia, že odrádzajú svojich občanov od cestovania na Ukrajinu a že takíto bojovníci konajú "na vlastnú päsť".

Lavrov sa zúčastnil na výročnom Valnom zhromaždení OSN, kde sa všetky oči upierali na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý priletel do New Yorku požiadať o väčšiu podporu proti ruskej invázii. Zelenskyj v stredu vystúpil na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, na ktorom žiadal, aby bolo Rusku odobraté právo veta.

Zelenskyj presadzoval desaťbodový plán na ukončenie vojny, ktorý by zahŕňal úplné stiahnutie Ruska z ukrajinského územia - vrátane Krymu, ktorý Moskva obsadila v roku 2014 - a vytvorenie osobitného tribunálu na vyvodenie zodpovednosti za vojnové zločiny, pripomína AFP.

Lavrov sa Zelenského plánu "vysmial" a odsúdil USA a EÚ za jeho podporu. "Nie je realistický a všetci to chápu, ale zároveň tvrdia, že je to jediný základ pre rokovania," povedal Lavrov. "Vyvodzujeme z toho záver, že nikto nechce vážne prejaviť pochopenie pre to, čo sa deje," zakončil.

(tasr)

  |  

Nemecký kancelár Scholz je za sprísnenie kontrol nelegálnej migrácie

Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že je za sprísnenie hraničných kontrol s cieľom zastaviť prílev nelegálnej migrácie. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.

Jeho vyjadrenie prichádza v čase, keď sa množia výzvy na prijatie medzistraníckeho prístupu s cieľom obmedziť počet žiadateľov o azyl, ktorí môžu vstúpiť do krajiny.

Zákonodarcovia pod zvyšujúcim sa tlakom hľadajú odpovede na narastajúci počet utečencov, čo v mnohých regiónoch vedie k praktickým problémom. Spolkové krajiny a obce preto čoraz častejšie upozorňujú na to, že sú preťažené.

Do Európy a Nemecka prichádza veľa ľudí, pričom ich počet sa "dramaticky zvyšuje", povedal Scholz v sobotu počas politického zhromaždenia svojej Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) v meste Norimberg.

"Nemecko sa zaviazalo dodržiavať právo na azyl. Tí, ktorých žiadosti boli zamietnuté, alebo sa dopustili trestných činov, však musia byť podľa neho tiež repatriovaní," zdôraznil kancelár, ktorý je pri moci od 8. decembra 2021.

V diskusii o prísnejších obmedzeniach migrácie sa Scholzova koaličná vláda a opozičná Kresťanskodemokratická únia Nemecka (CDU) navzájom vyzývajú, aby našli spoločné riešenia.

"Ak chceme zvládnuť túto výzvu, strany v nemeckom Bundestagu (Spolkovom sneme) musia byť pripravené zomknúť svoje rady," povedal v sobotu pre denník Süddeutsche Zeitung generálny tajomník CDU Carsten Linnemann.

Líder CDU Friedrich Merz podľa DPA taktiež vyzval Scholza, aby v spolupráci s jeho stranou našiel riešenie narastajúceho počtu utečencov v Nemecku.

"Mladšími" partnermi Scholzovej koaličnej strany sú Slobodná demokratická strana (FDP), ktorá podporuje podnikanie, a Strana zelených, ktorá sa zasadzuje za ochranu životného prostredia.

(tasr)

  |  

Nehoda vlaku a chodcov si v okrese Humenné vyžiadala jednu obeť

Jednu obeť si v sobotu vyžiadala dopravná nehoda vlaku a chodcov pri Hažíne nad Cirochou v okrese Humenné. Pre TASR to uviedol operačný dôstojník Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Prešove.

"Jedna osoba sa zranila a druhá zraneniam podľahla. Na mieste zasahovali piati hasiči s jedným kusom techniky z Humenného," povedal s tým, že príčiny nehody sú v štádiu vyšetrovania.

(tasr)

  |  

Azerbajdžan sľubuje, že zaistí rovnocenné zaobchádzanie s karabašskými Arménmi

Azerbajdžanský minister zahraničných vecí Džejhun Bajramov v sobotu na pôde OSN prisľúbil, že jeho krajina zabezpečí rovnocenné zaobchádzanie s etnickými Arménmi v regióne Náhorný Karabach. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Chcem zopakovať, že Azerbajdžan je odhodlaný integrovať etnických Arménov z azerbajdžanského regiónu Karabach ako rovnocenných občanov," povedal Bajramov v prejave na 78. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN.

"Naďalej pevne veríme, že pre Azerbajdžan aj Arménsko ide o historickú príležitosť nadviazať dobré susedské vzťahy a spolunažívať v mieri," dodal.

Arménsko obvinilo Azerbajdžan z "etnických čistiek a masových zverstiev" voči arménskej populácii v Karabachu. Azerbajdžan tento región v priebehu utorka a stredy vojensky obsadil.

Delostrelectvom a raketami začal Azerbajdžan v utorkových ranných hodinách ostreľovať svoj Arménmi obývaný odštiepenecký región Náhorný Karabach v rámci "protiteroristickej operácie", ktorej cieľom malo byť "nastolenie ústavného poriadku", pripomenula agentúra DPA. Voči arménskym separatistom boli azerbajdžanské jednotky vo vojenskej presile. Separatisti sa v priebehu stredy vzdali.

V súčasnosti panujú obavy, že množstvo z nich bude vyhnaných z domovov, a v prípade, že v oblasti zostanú, budú terčom násilia zo strany Azerbajdžanu.

(tasr)

  |  

Prvý úsek cyklotrasy je už sprístupnený pre verejnosť

PARTIZÁNSKE – Mestské časti Šimonovany a Malé Bielice v Partizánskom spája nový, takmer päťkilometrový cyklochodník. Do užívania ho odovzdali v sobotu popoludní a náklady na výstavbu presiahli 1,5 milióna eur. Ide o prvý úsek Hornonitrianskej cyklomagistrály, ktorá bude mať po dokončení 70 kilometrov.

„Povrch cyklochodníka je asfaltový, okrem priestoru pod cestným mostom na Víťaznej ulici, kde je použitý železobetón, pretože tam chodník prechádza vnútornou stranou ochrannej hrádze rieky Nitra. Trasa je osvetlená 150 novými LED svietidlami, ktoré sú regulované na zníženie výkonu," priblížil primátor Partizánskeho Jozef Božik. Súčasťou je i mobiliár, ktorý tvoria drevené altánky, stojany na bicykle, odpadkové koše, lavičky či servisné stojany.

Investíciu malo pôvodne uskutočniť mesto v rámci cezhraničného projektu, partnerské Valašské Meziříčí však od zámeru ustúpilo. Radnica sa neskôr dohodla s Trenčianskym samosprávnym krajom (TSK), že projekt zabezpečí, pripomenul Božik. Stavbu financovali z prostriedkov Európskej únie, štátneho rozpočtu a z peňazí TSK. Primátor zároveň prezradil, že plánujú dobudovať ďalšie úseky cyklochodníka smerom do priemyselného parku v mestskej časti Malé Bielice, kde momentálne pracuje viac ako tisíc ľudí. Vedenie samosprávneho kraja v sobotu avizovalo, že postupne budú administratívne pripravovať aj ďalšie úseky Hornonitrianskej cyklomagistrály.

(zdroj: Tasr)

  |  

V Londýne sa konala demonštrácia za opätovný vstup Británie do EÚ

Stovky ľudí sa v sobotu zišli v britskej metropole Londýn, aby demonštrovali za opätovný vstup Spojeného kráľovstva do Európskej únie. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Demonštranti niesli vlajky EÚ a transparenty s nápismi ako "Cesta k opätovnému vstupu do EÚ sa začína tu" a podobne. Účastníci protestu sa zišli neďaleko Hyde Parku a následne pochodovali do štvrti Westminster, kde sídli vláda aj parlament.

"Brexit bol obrovskou chybou, doplácame na to všetci, najmä robotnícka trieda a chudobnejší ľudia, a musíme s tým niečo urobiť," povedal jeden z organizátorov zhromaždenia Peter Corr, ktorý pochádza z mesta Derby a pracuje ako vodič.

Britský premiér Rishi Sunak v pondelok odmietol rokovať o novej dohode o obchode a spolupráci s EÚ. Reagoval tak na vyhlásenia lídra opozičnej Labouristickej strany Keira Starmera, ktorý sľubuje vyjednať lepšiu pobrexitovú dohodu, ako je tá z roku 2020. Odmieta však opätovný vstup Británie do colnej únie a na jednotný trh EÚ.

Dohodu o obchode a spolupráci po brexite podpísal za Britániu v roku 2020 vtedajší premiér Boris Johnson. Dohodu majú obe strany spoločne prehodnocovať v päťročných intervaloch, prvýkrát to bude v roku 2025.

Referendum o zotrvaní Spojeného kráľovstva v EÚ sa konalo 23. júna 2016. Za brexit hlasovalo 51,9 percenta zúčastnených voličov, za zotrvanie Británie v EÚ 48,1 percenta. Účasť dosiahla 72,2 percenta.

(tasr)