Lavrov obvinil nielen západné mocnosti, ale aj Arménsko z prilievania oleja do ohňa v konflikte o Karabach

Lavrov vo svojom prejave spomenul vysokopostaveného arménskeho politika, ktorý povedal, že ruský prezident Vladimir Putin po bojoch v roku 2020 odovzdal Náhorný Karabach Azerbajdžanu. "Je absurdné nás z toho obviňovať," poznamenal Lavrov.

"Podobných politikov s podobným pozadím je (v Arménsku) veľa, ale sme presvedčení, že arménsky ľud si pamätá svoju históriu," dodal ruský minister.

Zároveň vyjadril svoje presvedčenie, že Arméni zostanú spojení s "Ruskom a inými spriatelenými štátmi v regióne, a nie s tými, ktorí sa prihŕňajú zo zahraničia".

Lavrov poukázal na deklaráciu podpísanú v roku 1991 v najväčšom kazašskom meste Almaty, v ktorej sa uvádza, že hranice nových nezávislých krajín, ktoré boli dovtedy sovietskymi republikami, sú nemeniteľné.

Táto deklarácia podľa Lavrova tvrdí, že "Náhorný Karabach je súčasťou Azerbajdžanu - čisto a jednoducho".

Karabach je medzinárodne uznávaný ako súčasť prevažne moslimského Azerbajdžanu, ale jeho kresťanské arménske obyvateľstvo má de facto nezávislosť od odtrhnutia sa tohto regiónu vo vojne v 90. rokoch, keď sa rozpadol Sovietsky zväz.

Po vojne v roku 2020, v ktorej zvíťazil Azerbajdžan, bol arménsky premiér Nikol Pašinjan nútený akceptovať, že Azerbajdžan ovláda v spornom regióne oveľa väčšie územie.

Azerbajdžan začal 19. septembra ostreľovať Náhorný Karabach v rámci "protiteroristickej operácie", ktorej cieľom malo byť "nastolenie ústavného poriadku". Voči arménskym separatistom boli azerbajdžanské jednotky vo vojenskej presile. Separatisti sa v priebehu nasledujúceho dňa vzdali.

V súčasnosti panujú obavy, že množstvo z nich bude vyhnaných z domovov, a v prípade, že v oblasti zostanú, budú terčom násilia zo strany Azerbajdžanu.

(tasr)