Preskočiť na obsah
  |  

Pondelkové ráno komplikujú kolóny na viacerých miestach

BRATISLAVA – Doprava v Bratislave a okolí sa v pondelok ráno mierne komplikuje. Na viacerých miestach sa totiž tvoria kolóny. Informovala o tom Zelená vlna RTVS.

Vodiči stratia asi desať minút na vjazde do Bratislavy po R7 v smere na Bajkalskú. Zdržanie je aj na Račianskej ulici od križovatky s Hybešovou po Vinohrady. Kolóna sa tiež tvorí na diaľnici D1 od Zlatých pieskov v smere na Prístavný most do Petržalky, kde sa vodiči zdržia asi 20 minút.

S kolónami treba počítať aj na vjazde do Bratislavy po diaľnici D2 v smere zo Stupavy. Vodiči sa zdržia aj na starej ceste, a to 10 až 15 minút. Kolónu hlásia aj na D2 v Mlynskej doline v smere na Most Lanfranconi.

(tasr)

  |  

Personálne agentúry bijú na poplach: Slovensko urgentne potrebuje zamestnať cudzincov

SLOVENSKO – Chýbajúca pracovná sila s vhodnou kvalifikáciou a jej dovoz z tzv. tretích krajín, teda z krajín mimo Európskej únie, sú dnes na Slovensku často skloňované témy.

Asociácia personálnych agentúr Slovenska (APAS) upozorňuje na to, že potreba zamestnávania cudzincov je na Slovensku urgentná a riešenie pomocou systému národných víz nedostatočné. Podľa údajov APAS je na Slovensku dlhodobo neobsadených viac ako 90-tisíc pracovných pozícií.

„Nedostatok ľudí sa u nás pritom prejavuje aj na pracovných pozíciách, ktoré sú v zahraničí obsadzované práve našincami. Naplnenie potrieb pracovného trhu prevažne slovenskými pracujúcimi bude teda úzko previazané so splnením ich predstáv o ohodnotení a pracovných podmienkach, čo nie je jednoduchá úloha,“ hovorí prezidentka APAS Zuzana Rumiz.

Podľa odborníkov sú na to potrebné investície do inovácií, modernizácie, vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie pracovnej sily. Vytvorenie optimálnych podmienok na našom pracovnom trhu je teda beh na dlhú trať. Deficit pracovníkov je vo viacerých odvetviach na Slovensku akútny, preto je podľa zamestnávateľov riešením práve zamestnávanie cudzincov z tzv. tretích krajín.

Jednou z možností je systém národných víz, pri ktorých sa uplatňuje tzv. zrýchlený postup získania prechodného pobytu. Práve na akútne preklenutie naliehavej situácie pri vybraných povolaniach je pre budúci rok určená kvóta dvetisíc národných víz pre štátnych príslušníkov tretích krajín, a to prevažne z tzv. postsovietskych republík, ale aj z Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory či Srbska. Tí by mali obsadiť určené miesta najmä v rozširujúcom sa automobilovom priemysle, čím by sa mala zabezpečiť plynulá výroba. Ministerstvo práce pritom pripúšťa po vyčerpaní tejto kvóty aj možnosť jej navýšenia pre ďalšie obdobia.

Zrýchleným režimom národných víz však štát rieši len naliehavú situáciu vo vybraných povolaniach, ktoré sú dlhodobo identifikované ako zamestnania s nedostatkom pracovnej sily. Výraznejšiemu navýšeniu kvót sa rezort práce bráni s odôvodnením, že zastupiteľské úrady ani úrady cudzineckej polície nie sú personálne dimenzované na to, aby dokázali popri ostatnej agende vybaviť väčšie množstvo žiadostí. Dôsledkom by tak mohlo byť predlžovanie lehôt, čo by popieralo samotný cieľ nariadenia. „Zvýšenie kvóty pre národné víza by mohlo pomôcť zmierniť nedostatok pracovnej sily v krátkodobom horizonte, z dlhodobého hľadiska je však táto stratégia len dočasným riešením,“ zdôrazňuje Vladimír Jančo z APAS.

Podstatou problému slovenského pracovného trhu sú totiž administratívna náročnosť a dĺžka štandardného procesu získavania pracovnej sily zo zahraničia, ktoré sú podľa APAS v porovnaní s okolitými krajinami extrémne. V tomto smere by mohla pomôcť novela zákona o pobyte cudzincov a zákona o službách zamestnanosti, ktorú pripravuje ministerstvo práce spolu s rezortom vnútra a aktuálne je v legislatívnom procese. Nová úprava by mala zásadne zmeniť spôsob udeľovania prechodného pobytu s cieľom zamestnania tak, aby sa celý postup zjednodušil a urýchlil. Podľa ministerstva práce a sociálnych vecí by sa tak po preverení uchádzača mohol samotný proces vybavenia prechodného pobytu skrátiť zo súčasných deviatich mesiacov na približne dva až tri mesiace.

(sita)

  |  

Mapovanie cyklotrás má za sebou ďalšiu fázu: Výrazne pomohla aj nová aplikácia

PREŠOV – Prešovský samosprávny kraj (PSK) sfinalizoval tretiu pasportizáciu cyklotrás na svojom území. Tentoraz sa týkala takmer 2 100 kilometrov trás v šiestich okresoch. Záverečnú etapu mapovania stavu cyklotrás pritom kraj realizoval pomocou novej aplikácie pre zber dát.

Zdroj foto: PSK

Ako informovala hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Daša Jeleňová, ide o unikátny smart nástroj, ktorý dokáže efektívne spracúvať dáta v procese a čase. Tretia pasportizácia cyklotrás v Prešovskom kraji sa týkala okresov Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Medzilaborce, Humenné a Snina. PSK cez smart nástroj v týchto okresoch zmapoval 2 078 kilometrov cyklotrás, kde sa znovu zameral na stav a náročnosť trás pre cyklistov. „Samospráva pritom využila nové smart riešenie – aplikáciu na zber dát, ktorá je na Slovensku unikátna. A to v otvorenosti systému, flexibilite a okamžitej aktuálnosti, databáze, možnosti hlásenia podnetov a napokon aj v šetrení financií,“ uviedla Jeleňová.

Zdokumentovali aktuálny stav cyklotrás

Kraj zdokumentoval aktuálny stav cyklotrás. Vyhodnotil ich náročnosť, vhodnosť pre rôzne typy bicyklov a získal podrobnú fotodokumentáciu s odporúčaniami na budúce riešenia a realizáciu. „Podľa uskutočnenej pasportizácie je stav cyklotrás v mapovaných okresoch z dvoch tretín veľmi dobrý až dobrý, čo predstavuje vyše 82 percent, vo vyhovujúcom stave je ďalších 16 percent cyklotrás na sledovaných územiach. Väčšina z nich sa nachádza na účelových cestách a len málo je v nevyhovujúcom a havarijnom stave (1,5 percenta),“ skonštatovala krajská hovorkyňa. Aj tieto skutočnosti sú zaevidované v novej aplikácii, ktorá má mobilnú aj webovú verziu. Slúžiť má v prvom rade pre cyklokoordinátora a pracovníkov Úradu PSK, taktiež pre cykloznačkárov a správcov cyklotrás, pričom nie je prioritne určená pre cyklistu ako GPS navigácia. Vo webovej aplikácii sa zobrazujú dáta zo všetkých zrealizovaných pasportov. „Cieľom je ich prezentácia v priestore pre účely manažmentu a správy cyklotrás v kraji. Kraj aktuálne pripravuje aj verziu, ktorá bude určená širokej cyklistickej verejnosti,“ doplnila Jeleňová.

Výsledky pasportu ukážu, ktoré cyklotrasy musia dobudovať

Poslednou, treťou fázou sa pasport na území kraja zavŕšil. Nadviazal na predošlé dokumenty – na prvý spracovaný a odovzdaný pasport v roku 2020, týkajúci sa najmä okresov Levoča a Prešov, keď sa zmapovalo viac ako 900 kilometrov cyklotrás. V druhom pasporte v roku 2021 sa v okresoch Vranov nad Topľou, Stropkov, Svidník a Bardejov preskúmalo viac ako 1 600 kilometrov. „Komplexné výsledky pasportu napokon ukážu, ktoré trasy je potrebné dobudovať a ktoré upraviť tak, aby vznikla komplexná cyklodestinácia v Prešovskom samosprávnom kraji,“ uzavrela hovorkyňa kraja.

(sita)

  |  

Terčom ruských útokov sa opäť stala Odesa

Dronmi a raketami útočilo Rusko v noci na pondelok na juhoukrajinské prístavné mesto Odesa, informuje agentúra DPA.

Tamojšie médiá uviedli, že v oblasti bolo počuť explózie. V dôsledku útokov bola zasiahnutá väčšia budova na pobreží, ktorá následne začala horieť; požiar sa však podarilo rýchlo uhasiť.

Ukrajinské letectvo predtým na platforme Telegram informovalo o útokoch dronmi Šáhid iránskej výroby, ako aj raketami typu Kalibr a riadenými strelami typu Oniks.

Gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper vyzval miestnych obyvateľov, aby sa presunuli do bezpečia a kryty predčasne neopúšťali. Ako spresnil, v dôsledku útokov bola poškodená prístavná infraštruktúra v Odese a zranenia utrpela najmenej jedna osoba.

V noci na pondelok platil na území celej Ukrajiny letecký poplach. Strategické ukrajinské prístavy na pobreží Čierneho mora sa počas 19 mesiacov ruskej vojenskej invázie opätovne stávajú terčom útokov, pripomína DPA.

Podľa pozorovateľov môže byť najnovšie ostreľovanie Odesy odvetou za ukrajinský útok na veliteľstvo ruskej čiernomorskej flotily na polostrove Krym, ku ktorému došlo v piatok.

(tasr)

  |  

Od sobotného večera pátrajú po Poliakovi, zatiaľ neúspešne

VYSOKÉ TATRY – Ani počas včerajšieho dňa sa slovenským a poľským horským záchranárom nepodarilo vo Vysokých Tatrách vypátrať poľského 50-ročného turistu. Jeho nezvestnosť ohlásili Horskej záchrannej službe (HZS) poľskí záchranári ešte v sobotu vo večerných hodinách.

V teréne ho v noci i počas nedele hľadal veľký počet profesionálnych a dobrovoľných horských záchranárov aj kynológov. Pre nepriaznivé podmienky bola dnes pátracia akcia v podvečerných hodinách prerušená. Pokračovať budú nasledujúci deň, keď sa majú počasie a dohľadnosť výraznejšie zlepšiť.

Muž mal v sobotu podľa popisu schádzať sám z Ľadového štítu, keď si privodil vážny úraz dolnej končatiny a nedokázal ďalej pokračovať. S Poliakom sa podarilo záchranárom ešte vo večerných hodinách skontaktovať.

„Potvrdil úraz, no nebol schopný uviesť svoju presnú polohu, ani nepotvrdil zaslaný lokalizačný link. Neskôr bol už jeho telefón nedostupný,“ opísala na svojej internetovej stránke HZS. Ešte v nočných hodinách preto záchranári rozbehli pátraciu akciu. „Do terénu odišlo spolu trinásť profesionálnych a dobrovoľných horských záchranárov s jedným služobným psom, ktorí po mužovi pátrali v zlom počasí a silnom vetre do skorých ranných hodín v juhovýchodnej stene štítu smerom k Spišským plesám a Téryho chate,“ uviedla ďalej HZS.

V nedeľu ráno vystriedali prvú skupinu ďalší záchranári. „Nasadených bolo päť horských záchranárov, pridali sa štyria kynológovia so služobnými psami a dvaja záchranári zo Strediska lavínovej prevencie a Slovenského raja, ktorí vyniesli do terénu pátrací dron. Podarilo sa ním preletieť oblasť Sedielka, Malého Ľadového štítu aj Baranieho sedla, avšak bezúspešne,“ uviedli horskí záchranári.

O súčinnosť boli požiadaní aj piloti vrtuľníkov, pre prevládajúce nepriaznivé poveternostné podmienky, dážď a nízku oblačnosť však napokon nemohla byť do pátracej akcie letecká technika nasadená. Záchranári preto prešli po zemi v nepriaznivých podmienkach spojených so zlou dohľadnosťou a takmer nulovou viditeľnosťou oblasť Malého Ľadového štítu, Sedielka, hrebeň medzi Ľadovým a Snehovým štítom až po Baranie rohy.

O lokalizáciu mobilného telefónu požiadali Policajný zbor SR. Keďže sa podľa HZS presne nevedelo, kam muž v noci za tmy zišiel, zo severnej strany prišli na pomoc poľskí záchranári. Tí smerovali do Čiernej Javorovej doliny, kde sa pokúsili o lokalizovanie nezvestného za pomoci dvoch dronov.

(sita)

  |  

Školy môžu získať podporu na projekty pre kritické myslenie a boj proti hoaxom

SLOVENSKO – Školy sa môžu prihlásiť do výzvy na rozvojové projekty zamerané na podporu kritického myslenia a predchádzania hoaxom v školskom prostredí. Termín na predkladanie žiadostí je do 28. septembra. Informovali o tom z odboru komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR.

Školy môžu žiadať o finančné prostriedky vo výške 4 000 eur na realizáciu aktivít. Celková výška finančných prostriedkov vyčlenených na túto výzvu je 105 000 eur. Medzi oprávnenými žiadateľmi sú základné, stredné, špeciálne základné a špeciálne stredné školy, ale aj spojené školy zaradené do siete škôl a školských zariadení SR, ktoré majú organizačnú zložku základná škola alebo stredná škola, .

„Cieľom výzvy je začať alebo posilniť implementáciu systémových nástrojov v školách, ktoré sú založené na participácii a zdieľanej zodpovednosti školskej komunity – učiteľov, žiakov, ale aj rodičov – a občianskej spoločnosti pri vytváraní takého školského prostredia, v ktorom je rešpektovaná dôstojnosť každého človeka vrátane rešpektovania plurality názorov založených na pravdivých informáciách a práve na vypočutie hlasu každého jednotlivca pri tvorbe pravidiel fungovania školy,“ uviedli z rezortu.

Okrem toho sa výzva venuje aj overovaniu faktov, rešpektovaniu výsledkov vedeckého výskumu a odmietaniu neoverených a nepravdivých informácií, ako aj prezentácii názorov založených na dezinformáciách.

Z rezortu zdôraznili, že hlavné ciele tejto výzvy sú podpora mediálnej gramotnosti, rozvoj kritického myslenia, zabránenie šíreniu dezinformácií v školách, posilnenie odolnosti členov školskej komunity voči pôsobeniu dezinformácií, zvýšenie emocionálnej odolnosti a vzájomného rešpektu medzi jej členmi. Zámerom je tiež podpora participácie členov školskej komunity na tvorbe pravidiel školy a ich uplatňovaní.

(tasr)