POPRAD – Podtatranské múzeum v spolupráci s Podtatranským mykologickým klubom pripravili pre záujemcov jednu z najkratších výstav, aké môžu návštevníci múzeí vidieť. Z lesa rovno na výstavu je názov hubárskej explozície, ktorú v Podtatranskom múzeu môžu návštevníci vidieť od stredy do piatka. Mykologickú výstavu organizujú v Poprade po päťročnej prestávke.
Dôvod takej krátkej výstavy je jednoduchý. Aj priemerný hubár vie, že huby treba po nazbieraní spracovať čo najrýchlejšie. Ani v chladničke nevydržia v optimálnom stave viac ako tri dni, takže to je jediný dôvod krátkeho trvania výstavy, na ktorej podtatranskí hubári predstavujú niekoľko desiatok jedlých, nejedlých i jedovatých húb z okolia Popradu.
„Včera popoludní sa naši členovia rozliezli po okolí Tatier, po lesoch a lúkach, a nazbierali to, čo tu vidíte. Je tu ohromná pestrosť prírody, ktorú často bežný človek nevníma. Mnoho ľudí chodí do lesa s košíkom, ale väčšinou sa sústredia na tie najbežnejšie druhy. Tu však prezentujeme aj druhy, ktoré bežný človek ani nepozná,“ uviedol Marián Šturcel z Podtatranského mykologického klubu.
Na výstave v Poprade sa okrem klasických a bežne známych húb, s ktorými sa väčšina ľudí najčastejšie stretáva v gastronómii, môžete oboznámiť aj s nejedlými, či dokonca jedovatými hubami. Ich prezentácia má podľa Šturcela v prvom rade edukačný význam.
Počas troch dní bude na výstave vždy prítomný niekto z členov mykologického klubu, aby poradil hubárom amatérom, ktorí sa prídu pozrieť. K základným pravidlám pri zbere húb podľa Šturcela patrí to, že z lesa berieme len tie huby, ktoré poznáme. „Upozorniť treba aj na to, že aj niektoré jedlé huby, ak ich zle skladujeme a potom ich konzumujeme, môžu spôsobiť problémy. Príkladom je modrák,“ uviedol Šturcel.
Častá otázka pre hubárov je, aby prezradil miesto, kde rastú huby. Marián Šturcel má na to jednoduchú odpoveď: „Všeobecne, v každom zdravom lese sa huba dá nájsť. Ak sú v lese ideálne vlhkostné a teplotné podmienky, tak sa dajú huby nájsť aj pri bežnej prechádzke. Ak sa chce niekto špecializovať na jeden druh, tak už to nie je také jednoduché. Vieme, že niektoré huby nenájdeme na veľmi slnečných a suchých miestach. Pod bukmi je menšia nádej na nájdenie húb, väčšia šanca je v smrečinách alebo zmiešaných lesoch. Podobne väčšia šanca je v údoliach, kde je vlhšie prostredie.“
V regióne pod Tatrami sú hubármi najčastejšie navštevované lúky a lesy pri Šuňave, Liptovskej Tepličke, známe sú Važecké lúky. Dôležitý je však aj čas, kedy sa jednotlivé druhy húb zbierajú, keďže niektoré rastú na jar, niektoré celoročne, iné hlavne na jeseň. Pre niektorých hubárov tak práve teraz nastala hlavná hubárska sezóna.