5. októbra 2023 | 9:26

Minúta | 5. októbra 2023 | 9:26

Súkromný investor plánuje vo Veľkých Bieliciach vybudovať osem bytových domov

PARTIZÁNSKE - Súkromný investor chce rozšíriť individuálnu bytovú výstavbu (IBV) v partizánskej mestskej časti Veľké Bielice o nové možnosti bývania. V pláne tam má vybudovať osem bytových domov.

Firma má záujem vybudovať osem bytových domov. "Každý bytový dom bude pozostávať z dvoch nadzemných podlaží a podpivničenia, ktoré bude čiastočne slúžiť ako podzemná garáž. Celkový počet bytov v každom bytovom komplexe bude 15, teda celkovo pôjde o 120 bytových jednotiek s rôznou podlahovou plochou od 60 do 90 štvorcových metrov (m2), respektíve 135 m2," konkretizoval investor v oznámení.

Súčasťou projektu podľa neho budú zároveň parkovacie miesta v celkovom počte 188 a príslušné obslužné komunikácie s napojením na komunikáciu riešenú v prvej etape a na Železničnú ulicu.

Objekty budú napojené na verejné rozvody elektrickej energie, kanalizáciu a vodovod, pričom príprava všetkých týchto sietí bola už predmetom prvej etapy projektu. Vykurovanie objektov a prípravu teplej úžitkovej vody (TÚV) bude investor riešiť pomocou sústavy tepelných čerpadiel. Na streche každej budovy bude taktiež pripravené zázemie na inštaláciu fotovoltických panelov, prípadne solárnych kolektorov na ohrev TÚV. Súčasťou projektu sú i terénne a sadové úpravy vrátane výsadby vzrastlej zelene na voľných plochách.

Bytové domy plánuje firma vybudovať na pozemkoch, ktoré sú v súčasnosti evidované ako orná pôda. Pred začatím stavebnej činnosti požiada o vyňatie týchto pozemkov z fondu poľnohospodárskej pôdy.

(tasr)

5. októbra 2023 | 8:55

Minúta | 5. októbra 2023 | 8:55

Južná Kórea a USA monitorujú možné zastavenie jadrového reaktora v KĽDR

Južná Kórea a Spojené štáty pozorne sledujú areál jadrového reaktora v severokórejskom jadrovom komplexe Jongbjon. Juhokórejské médiá totiž informovali o dočasnom zastavení jeho prevádzky pravdepodobne s cieľom vyťažiť z neho plutónium pre vojenské účely. Oznámilo to vo štvrtok juhokórejské ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Spravodajské zdroje v Soule a Washingtone zaznamenali náznaky, že koncom septembra bola zastavená prevádzka päťmegawattového jadrového rektora v Jongbjone, napísal vo štvrtok denník Donga Ilbo. To by mohlo naznačovať, že vyhorené palivové tyče sa spracúvajú a plutónium z nich sa bude dať použiť pre jadrové zbrane, uviedol denník s odvolaním sa na vládny zdroj.

„Juhokórejské a americké úrady pozorne monitorujú s tým spojený pohyb,“ reagoval hovorca juhokórejského ministerstva obrany na správu denníka Donga Ilbo.

Jadrový komplex Jongbjon leží asi 100 kilometrov severne od Pchjongjangu. Nachádza sa v ňom prvý severokórejský jadrový reaktor, ktorý je zároveň jediným známym zdrojom plutónia pre zakázaný severokórejský jadrový program.

Severná Kórea minulý týždeň zakotvila svoj štatút jadrového štátu aj do ústavy. Vodca KĽDR Kim Čong-un pri tejto príležitosti vyzval na vývoj modernejších jadrových zbraní, aby sa vytvorila protiváha k hrozbám, ktoré podľa neho hrozia zo Spojených štátov.

Napriek medzinárodným sankciám Severná Kórea vykonala tento rok rekordný počas raketových testov, pričom ignorovala varovania Spojených štátov a Južnej Kórey a ich spojencov.

Severná Kórea svoj prvý jadrový test uskutočnila v roku 2006, šiestu a najsilnejšia jadrovú skúšku vykonala v roku 2017. V súčasnosti rastú obavy, že sa pripravuje na ďalšiu v rámci vývoja taktických jadrových hlavíc.

Pokusy o diplomaciu opakovane zlyhávajú, pričom Pchjongjang odmieta rokovania na pracovnej úrovni. Podľa odborníkov neexistuje veľká šanca, že by bolo možné Severnú Kóreu presvedčiť, aby sa vzdala svojich jadrových zbraní.

(tasr)

5. októbra 2023 | 8:33

Minúta | 5. októbra 2023 | 8:33

Maďarský minister zahraničia naznačil, že Budapešť môže naďalej blokovať vojenskú pomoc EÚ Ukrajine

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v stredu povedal, že Budapešť chce od Kyjeva záruky, že maďarská banka, ktorá bola nedávno vyškrtnutá z ukrajinského zoznamu sponzorov ruskej vojny, nebude v budúcnosti zaradená späť na tento zoznam. V opačnom prípade Maďarsko nemusí byť pripravené zrušiť svoje veto veľkého balíka vojenskej pomoci Ukrajine.

Szijjártó poznamenal, že nedávne rozhodnutie ukrajinského národného úradu pre prevenciu korupcie o odstránení maďarskej OTP Bank zo zoznamu „medzinárodných sponzorov vojny“ je „krokom správnym smerom“, ale že Maďarsko potrebuje ďalšie uistenia predtým, ako zmení svoj prístup k Ukrajine.

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí pozvalo predstaviteľov spomenutého ukrajinského orgánu na stretnutie do Budapešti, aby podľa Szijjártóa prediskutovali „dohodu, ktorá zaručí, že žiadne takéto rozhodnutie nebude v budúcnosti znova prijaté“. Szijjártó podotkol, že v prípade dohody Budapešť následne zváži ďalšie kroky voči Ukrajine.

OTP Bank označili za medzinárodného sponzora vojny v máji pre „pozíciu vedenia banky pokračovať v operáciách v Rusku“. Zoznam vojnových sponzorov vznikol po spustení rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 v snahe odradiť spoločnosti od zachovania ich operácií v Rusku. Ukrajinský národný úrad pre prevenciu korupcie dúfa, že odstránenie zo zoznamu povedie k tomu, že „Maďarsko odblokuje 500 miliónov eur životne dôležitej vojenskej pomoci EÚ pre ukrajinský ľud“.

(sita)

5. októbra 2023 | 7:45

Minúta | 5. októbra 2023 | 7:45

Chodníková novela v praxi: Mesto Košice vyznačilo vyše 500 parkovacích miest na chodníkoch

KOŠICE – Mesto Košice dosiaľ vyznačilo viac ako 500 parkovacích miest na chodníkoch. Ako informovalo na svojej webstránke, urobilo tak na miestach, kde to dovoľovali konštrukčné pomery a vlastnosti. „Na mnohých chodníkoch to však nebolo možné urobiť, pretože nedisponujú potrebnou šírkou, alebo to ich konštrukcia neumožňovala,“ uviedlo mesto.

Od 1. októbra vstupuje do platnosti novela, ktorá zakazuje parkovanie na chodníkoch, s výnimkou vyznačených úsekov označených príslušným dopravným značením. „Od začiatku platnosti novej právne úpravy odporúčame vodičom v meste, ktorí si zvykli parkovať na chodníkoch, aby zmenili svoje parkovacie návyky,“ apeluje mesto na vodičov. Mestská polícia Košice bude podľa mesta v najbližších dňoch riešiť porušenie zákazu parkovania na chodníkoch najmä upozornením či dohovorom, no opakované porušenia budú riešené sankciami v zmysle zákona.

Mohlo by Vás zaujímať Voliči v zahraničí to vidia inak než tí doma. Mala by sa zachovať možnosť voliť poštou?

Mesto chápe, že počet označených miest na chodníkoch nebude dostačujúci. Dodalo, že niekoľkokrát vyzývalo jednotlivé mestské časti, aby zaslali projekty na skvalitnenie parkovania. „Žiaľ, konkrétne projekty sme dostali len od niektorých z nich, napr. z mestských častí Sever a Ťahanovce. Aj na základe nich dôjde v najbližšej dobe k zjednosmerneniu niektorých ulíc,“ uviedlo mesto Košice. Ak majú občania záujem o vyznačenie ďalších parkovacích miest na chodníkoch, mesto im odporúča, aby kontaktovali vedenie danej mestskej časti. „Ak dostaneme od danej mestskej časti spracovaný projekt a konštrukčné vlastnosti, resp. šírkové usporiadanie chodníka to dovolí, pristúpime na tomto úseku k zmene dopravného značenia,“ uviedlo mesto. Skonštatovalo tiež, že parkovacie miesta dlhodobo najviac chýbajú na sídliskách. „Podľa údajov zo Stratégie rozvoja dopravy a dopravných stavieb mesta Košice je v tejto oblasti najhoršia situácia na sídlisku Ťahanovce a v niektorých lokalitách mestských častí Nad jazerom, Dargovských hrdinov, Sever a Západ,“ vymenovalo mesto Košice.

Mohlo by Vás zaujímať Spisovateľka Jarmila Repovská má novinku: Záhadná Stela spravodlivým pomôže, nespravodliví dostanú šancu

Mesto ale poznamenáva, že podľa Stratégie rozvoja dopravy a dopravných stavieb mesta Košice schválenej mestskými poslancami je chodník nemotoristická komunikácia a je určený najmä chodcom. „Viaceré chodníky sa v Košiciach vybudovali ešte pred desiatkami rokov, keď počty automobilov dosahoval len zlomok súčasných hodnôt. Vtedy nikto nepočítal s tým, že na nich budú každodenne parkovať osobné alebo nákladné vozidlá s hmotnosťou prevyšujúcou konštrukčné možnosti chodníkov. To spôsobuje priečne a pozdĺžne nerovnosti, výtlky, pokles konštrukcie, sieťový rozpad chodníkov a poškodenia obrubníkov,“ uviedlo mesto. Dodalo, že z tohto hľadiska je novela zákona vítaná, lebo môže viesť k eliminácii ničenia chodníkov a obrubníkov parkovaním, a tiež urobiť chodníky bezpečnejšími pre chodcov či cyklistov.

(sita)

5. októbra 2023 | 7:37

Minúta | 5. októbra 2023 | 7:37

Západ znepokojili správy o ďalšom „fyzickom útoku“ iránskej mravnostnej polície

Západné vlády a ľudskoprávne organizácie v stredu vyjadrili znepokojenie v súvislosti s údajným zásahom iránskej mravnostnej polície voči 16-ročnému dievčaťu, ktoré následkom toho upadlo do kómy. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Ľudskoprávna organizácia Hengaw so sídlom v Nórsku informovala, že tínedžerka Armita Garawandová utrpela ťažké zranenia pri „fyzickom útoku“ vo vagóne metra v Teheráne. K útoku na ňu došlo pre údajné porušenie prísnych pravidiel obliekania platných v islamskej republike.

Iránske orgány tvrdia, že tínedžerka „omdlela“ v dôsledku nízkeho krvného tlaku, a popreli akúkoľvek účasť bezpečnostných zložiek na incidente.

Aktivisti dodali, že dievča leží v kóme v teheránskej vojenskej nemocnici za prísnych bezpečnostných opatrení.

Mimovládna organizácia Iran Human Rights so sídlom v Nórsku vyzvala na medzinárodné vyšetrenie incidentu v teheránskom metre. Odohral sa len niečo vyše roka po smrti mladej iránskej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorú zatkli za údajné porušenie prísnych pravidiel obliekania žien.

Náhla smrť Amíníovej vyvolala v Iráne niekoľkomesačné nepokoje, ktoré si v dôsledku brutálnych zásahov bezpečnostných zložiek vyžiadali stovky mŕtvych a tisíce zatknutých.

Aj prípad Garawandovej vyvolal intenzívnu diskusiu na sociálnych sieťach a reagovali naň aj na Západe.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková na sociálnej sieti napísala, že „mladá žena v Iráne opäť bojuje o svoj život. Len preto, že v metre ukázala svoje vlasy. Je to neprípustné“.

Osobitný vyslanec USA pre Irán Abram Paley napísal, že Washington je „šokovaný a znepokojený správami, že iránska takzvaná mravnostná polícia napadla“ tínedžerku.

(tasr)

5. októbra 2023 | 7:24

Minúta | 5. októbra 2023 | 7:24

Záchytný bod vo Veľkom Krtíši končí, mimoriadna situácia v okrese však trvá

VEĽKÝ KRTÍŠ – Záchytný bod vo Veľkom Krtíši ukončí svoju činnosť, na registráciu cudzincov bude ďalej slúžiť zariadenie migračného úradu v Opatovskej Novej Vsi. TASR o tom v stredu informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR s tým, že mimoriadna situácia v okrese však aj naďalej trvá.

Ako uviedol, dôvodom pre zriadenie záchytného bodu vo Veľkom Krtíši bola jeho logisticky výhodná poloha. „Pokračovanie na danom mieste už v súčasnosti nie je možné, preto sa vybavovanie začalo v Opatovskej Novej Vsi,“ objasnil.

Mohlo by Vás zaujímať Svetový poriadok na základe subsidiarity a koniec výsmechu z klimatických zmien, píše pápež v novej exhortácii

Doplnil, že tento tábor migračného úradu je pre žiadateľov o azyl, ktorí patria medzi zraniteľné skupiny osôb. „Z bezpečnostných a zdravotných dôvodov preto bolo treba urobiť úpravy v tábore tak, aby žiadatelia o azyl a tranzitné osoby neprichádzali do kontaktu,“ objasňuje s tým, že v utorok (3. 10.) bolo v objekte vo Veľkom Krtíši 20 ľudí.

Odbor zdôrazňuje, že v tábore bude cudzinecká polícia registrovať a lustrovať osoby v národných aj medzinárodných informačných systémoch. Prítomné budú tiež mimovládne organizácie, ktoré zabezpečujú doplnkovú starostlivosť.

SR od štvrtka (5. 10.) obnovuje dočasné kontroly na vnútornej hranici s Maďarskom. Zavedené sú do 14. októbra a budú náhodné. Zamerajú sa najmä na podozrivé vozidlá, snahou bude čo najmenej obmedziť plynulosť premávky. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol premiér Ľudovít Ódor, poverený vedením rezortu vnútra. Dodal, že kontroly na hraniciach naďalej nepovažuje za riešenie migračnej situácie v Európskej únii.

Mohlo by Vás zaujímať Donovaly v pozore. Bude NAKA zasahovať aj v lyžiarskom stredisku Borisa Kollára?

Ministerstvo vnútra SR vyčíslilo na zabezpečenie dočasnej obnovy kontrol na vnútornej hranici s Maďarskom finančné prostriedky vo výške vyše 1,4 milióna eur.

(tasr)

5. októbra 2023 | 5:20

Minúta | 5. októbra 2023 | 5:20

Rok 2023 sa môže stať rekordne najteplejším, hlási klimatická služba EÚ

Rok 2023 je na dobrej ceste stať sa najhorúcejším, aký kedy bol na svete zaznamenaný, oznámila vo štvrtok služba Európskej únie pre monitorovanie zmeny klímy Copernicus.

Podľa zástupkyne riaditeľa služby Copernicus Samanthy Burgessovej tohtoročný september spôsobí, že rok 2023 prekoná priemerné teploty z predindustriálneho obdobia o 1,4 stupňa Celzia.

Po lete, ktoré bolo z hľadiska teplôt tiež mimoriadne, bol september 2023 najteplejším septembrom v histórii na svete – priemerná teplota vzduchu pri zemskom povrchu dosahovala 16,38 stupňa Celzia.

V porovnaní s priemerom teplôt nameraných celosvetovo v mesiaci september v rokoch 1991 – 2020 je priemerná teplota nameraná minulý mesiac vyššia o 0,93 stupňa Celzia. Súčasne je aj o pol stupňa vyššia ako priemer v doteraz najteplejšom mesiaci september – v roku 2020.

Globálna teplota v septembri 2023 bola aj približne o 1,75 °C vyššia ako septembrový priemer za obdobie rokov 1850 – 1900, ktoré predstavujú predindustriálne referenčné obdobie.

Okrem toho globálna priemerná teplota za rok 2023 – k dnešnému dňu – je o 1,40 °C vyššia ako predindustriálny priemer (1850 - 1900).

Pre Európu bol september 2023 najteplejším septembrom v histórii: bol o 2,51 °C teplejší ako mesačný priemer z rokov 1991 – 2020 a o 1,1 °C teplejší ako v roku 2020.

V súvislosti s meraniami a ich analýzou Burgessová pripomenula, že o dva mesiace sa začne celosvetová konferencia o klíme – COP28 – a nutnosť prijatia ambicióznych opatrení v oblasti klímy nebola nikdy naliehavejšia a životne dôležitejšia.

Služba EÚ pre zmenu klímy Copernicus pravidelne zverejňuje údaje o teplote na povrchu Zeme, morskej ľadovej pokrývke a o zrážkach. Tieto zistenia sú založené na počítačom generovaných analýzach, ktoré zahŕňajú miliardy meraní z družíc, lodí, lietadiel a meteorologických staníc po celom svete, ozrejmila vo svojej správe agentúra AFP.

(tasr)

5. októbra 2023 | 4:40

Minúta | 5. októbra 2023 | 4:40

Japonsko začalo druhú fázu vypúšťania upravenej odpadovej vody z Fukušimy

Japonsko vo štvrtok začalo druhú fázu vypúšťania upravenej odpadovej rádioaktívnej vody z jadrovej elektrárne Fukušima do Tichého oceánu. S odvolaním sa na spoločnosť TEPCO, ktorá elektráreň prevádzkuje, o tom informovala agentúra AFP. Podľa agentúry Jonhap by druhá fáza vypúšťania mala pokračovať do 23. októbra.

Japonské médiá odhadujú, že vypustených bude 7 800 ton vody, čo je takmer rovnaký objem ako v prvej fáze, ktorá sa uskutočnila v čase od 24. augusta do 11. septembra. Denne by sa teraz do mora malo dostať 460 ton vody.

Japonsko uvádza, že z odpadovej vody odfiltrovali všetky rádioaktívne prvky okrem trícia. Jeho úrovne sú však v bezpečných medziach a nižšie oproti tým, ktoré vypúšťajú jadrové elektrárne v bežnej prevádzke po celom svete.

Zámer Japonska vypustiť túto vodu do oceána schválila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Napriek tomu tento proces vyvoláva kritiku nielen v Japonsku, ale i v susedných krajinách.

Prevádzkovateľ elektrárne TEPCO i japonská vláda tvrdia, že likvidácia upravenej kontaminovanej vody je nevyhnutná, napríklad pre obmedzenie nebezpečenstva nekontrolovaného úniku pri ďalšom zemetrasení či cunami.

Vypúšťanie vody sa začalo takmer 12 a pol roka po jadrovej katastrofe v elektrárni Fukušima, ktorú v marci 2011 spôsobilo silné zemetrasenie a následná vlna cunami.

Kontaminovaná voda je v areáli elektrárne uskladnená v asi tisíc nádržiach. Voda je stále mierne rádioaktívna a pred vypustením do oceánu sa zriedi, aby rádioaktivita dosiahla bezpečné hodnoty a znížil sa tak jej možný vplyv na životné prostredie. Celý proces vypúšťania má trvať desiatky rokov.

(tasr)

5. októbra 2023 | 3:50

Minúta | 5. októbra 2023 | 3:50

Kanada zvažuje odtajnenie zoznamov prisťahovalcov podozrivých z kolaborácie

Kanadská vláda zvažuje odtajnenie zoznamu podozrivých bývalých nacistických kolaborantov, ktorí po druhej svetovej vojne emigrovali do Kanady. Podľa agentúry AFP o tom v stredu informoval kanadský premiér Justin Trudeau.

Toto jeho vyjadrenie nasledovalo po diplomatickom škandále, keď poslanci kanadského parlamentu počas nedávnej návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Ottawe verejne prevolávali na slávu ukrajinskému veteránovi, ktorý počas druhej svetovej vojny bojoval na strane nacistov.

AFP doplnila, že v Kanade sa v roku 1986 uskutočnilo nezávislé vyšetrovanie, ktoré preverovalo tvrdenia, že po druhej svetovej vojne do krajiny prekĺzlo viac ako 800 nacistických vojnových zločincov. Ich mená boli utajené.

Na zverejnenie záverov tohto vyšetrovania i správ o ňom tlačia rôzne židovské organizácie vrátane B'nai Brith a Centra priateľov Simona Wiesenthala.

Kým Jagmeet Singh, líder malej frakcie v parlamente, ktorá podporuje Trudeauovu menšinovú liberálnu vládu, vyjadril podporu odtajneniu záznamov o danej skupine prisťahovalcov, iní politici a aktivisti upozornili na problémy súvisiace s prísnymi kanadskými zákonmi o ochrane súkromia a varovali pred opätovným otvorením „starých rán“.

Britská stanica BBC informovala, že dnes 98-ročný Jaroslav Hunka počas druhej svetovej vojny slúžil v jednotkách Waffen-SS, v 14. dobrovoľníckej divízii „Galizien“, zloženej prevažne z etnických Ukrajincov pod nacistickým velením.

Počas druhej svetovej vojny bojovali na nemeckej strane tisíce Ukrajincov, ale ďalšie milióny slúžili v sovietskej Červenej armáde a významnou mierou sa podieľali na oslobodzovaní Európy spod nacistickej okupácie.

Po tom, ako vyšli najavo fakty o Hunkovej minulosti, predseda kanadského parlamentu Anthony Rota, ktorý ukrajinského veterána v parlamente predstavil, podal demisiu a premiér Trudeau sa ospravedlnil židovským komunitám po celom svete.

(tasr)

5. októbra 2023 | 3:19

Minúta | 5. októbra 2023 | 3:19

Británia varuje pred ruskými útokmi na nákladné lode v Čiernom mori

Britská vláda v stredu upozornila, že Rusko zrejme plánuje útočiť na obchodné lode plaviace sa v Čiernom mori a zodpovednosť za to následne zvaliť na Ukrajinu. Ako informovala agentúra AFP, zo zistení britských tajných služieb vyplýva, že ruská armáda z tohto dôvodu inštaluje na prístupových trasách k ukrajinským prístavom námorné míny.

Rusko v júli odstúpilo od dohody, ktorá Ukrajine umožňovala bezpečný vývoz svojich agrokomodít cez jej hlavný exportný koridor – prístavy na pobreží Čierneho mora.

V reakcii na to Ukrajina vytvorila dočasný „humanitárny koridor“ pre nákladné lode a odvtedy už z ukrajinských čiernomorských prístavov vyplávalo niekoľko obchodných lodí.

Odvtedy útoky ruskej armády na čiernomorské a dunajské prístavy poškodili 130 zariadení prístavnej infraštruktúry a zničili takmer 300-tisíc ton obilia, s ktorými by – podľa Británie – milión ľudí vystačil celý jeden rok.

Britská vláda v stredu uviedla, že podľa analýz jej tajných služieb Rusko teraz plánuje zaútočiť na civilné lode plaviace sa cez humanitárny koridor s cieľom obmedziť ukrajinský vývoz obilia.

„Rusko sa takmer určite chce vyhnúť potápaniu civilných lodí tým, že namiesto toho krivo obviní Ukrajinu, že útočí na civilné lode v Čiernom mori,“ uviedlo britské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení.

Konštatuje sa v ňom tiež, že zverejnením týchto spravodajských informácií sa Spojené kráľovstvo snaží odhaliť ruskú taktiku, pretože chce predísť akémukoľvek incidentu podľa scenára pripravovaného Ruskom.

Británia dodala, že s Ukrajinou a ďalšími partnermi spolupracuje na prijatí opatrení na zlepšenie bezpečnosti lodnej dopravy a využíva svoje kapacity na monitorovanie aktivít Ruska v Čiernom mori.

(tasr)

4. októbra 2023 | 22:54

Minúta | 4. októbra 2023 | 22:54

Turecko opäť útočilo na kurdské pozície v Iraku, hrozí aj náletmi v Sýrii

Turecko v stredu opäť útočilo na pozície kurdských militantov na severe Iraku. Zároveň varovalo, že by mohlo zintenzívniť nálety v Iraku aj v Sýrii, odkiaľ podľa neho pochádzali kurdskí militanti, ktorí spáchali nedeľňajší samovražedný bombový útok v centre Ankary.

TASR o tom píše podľa agentúry AFP. K nedeľnému útoku dvoch atentátnikov došlo v blízkosti sídla parlamentu a ministerstva vnútra. Jeden z atentátnikov sa odpálil a druhý zahynul pri následnej prestrelke s políciou. Pri útoku utrpeli ľahké zranenia dvaja policajti.

K zodpovednosti sa prihlásila Strana kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko aj jeho západní spojenci považujú za teroristickú organizáciu. Ankara zvolala v reakcii na útok zasadnutie národnej bezpečnostnej rady.

"Je zrejmé, že títo dvaja teroristi (atentátnici) prišli zo Sýrie, kde ich vycvičili," uviedol v stredu turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan. "Odteraz je všetka infraštruktúra, veľké či energetické zariadenia... (patriace ozbrojeným kurdským skupinám) v Iraku a Sýrii legitímnym cieľom našich bezpečnostných síl," dodal Fidan.

Turecko útočilo na pozície PKK v horách na severe Iraku už niekoľko hodín po nedeľnom útoku v Ankare. V stredu večer podniklo v tejto oblasti ďalšie nálety, informovalo turecké ministerstvo obrany. Pri najnovších útokoch bolo podľa rezortu zničených vyše 20 cieľov, a to vrátane úkrytov militantov či ich skladov zbraní.

Ministerstvo zároveň informovalo, že "vyradených z boja" bolo mnoho militantov z PKK, čo je termín, ktorý podľa agentúry DPA obvykle znamená, že boli zabití. Ankara ešte v utorok oznámila, že pri raziách na prevažne Kurdmi obývanom juhovýchode Turecka zadržala 67 domnelých členov PKK.

Nedeľný samovražedný útok sa odohral niekoľko hodín pred začiatkom prvého zasadnutia tureckého parlamentu po trojmesačnej letnej prestávke. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan následne predniesol pred parlamentom svoj prejav, v ktorom útok označil za "posledný záchvev terorizmu".

Podľa tureckej štátnej televíznej stanice TRT je medzi bodmi nadchádzajúcej parlamentnej agendy aj hlasovanie o žiadosti Švédska o vstup do NATO. Turecko a Maďarsko sú posledné dve krajiny Aliancie, ktoré dosiaľ prijatie tejto severskej krajiny neodsúhlasili.

Turecko dlhodobo odmietalo schváliť vstup Švédska do NATO, pričom Štokholm vinilo z podporovania skupín, ktoré Ankara považuje za teroristické, a to vrátane PKK. Erdogan však v júli na summite NATO napokon vyjadril podporu pre vstup Švédska do NATO, ktorý by mal teraz odhlasovať parlament.

(tasr)

4. októbra 2023 | 22:08

Minúta | 4. októbra 2023 | 22:08

Poľsko a Maďarsko hlasovali proti migračnému paktu, Slovensko nie, píše poľská tlačová agentúra

Poľsko a Maďarsko hlasovali proti poslednej časti paktu o relokácii migrantov. Hlasovanie prebehlo v stredu na zasadnutí veľvyslancov krajín Európskej únie (EÚ). Slovensko, Česká republika a Rakúsko sa hlasovania zdržali. S odvolaním sa na diplomatické zdroje o tom informovala poľská tlačová agentúra PAP, uvádza TASR.

Poľsko spolu s Maďarskom sa dlhodobo stavajú proti plánu EÚ, ktorý má zaviesť finančné tresty za neprijatie migrantov.

Základné smerovanie nového paktu o migrácii a azyle schválila Rada EÚ v júni. Podľa návrhu nariadenia musia členovia EÚ prijať na začiatok 30-tisíc migrantov z krajín, ktoré sú najviac zaťažené migráciou z Blízkeho východu a Afriky, ako sú Grécko a Taliansko, alebo zaplatiť približne 22-tisíc eur za každého neprijatého migranta.

Väčšina veľvyslancov členských krajín však v stredu hlasovala za poslednú časť reformy, takže schválená pozícia bude teraz základom pre rokovania predsedníctva Rady EÚ s Európskym parlamentom (EP). Počas leta bol mandát na rokovania s Európskym parlamentom zablokovaný, keďže ho nepodporili Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Nemecko, Česká republika, Slovensko ani Holandsko. Nemecko však v septembri postoj zmenilo.

Poľský veľvyslanec pri EÚ Andrzej Sadoš vyzval španielske predsedníctvo EÚ, aby urobilo všetko pre dosiahnutie konsenzu na reforme migračnej a azylovej politiky v súlade s predchádzajúcimi rozhodnutiami Európskej rady, ktorá kládla dôraz na dobrovoľnú podporu krajín vystavených migračnému tlaku.

Česko, Poľsko a Rakúsko v reakcii na zvýšené toky migrantov zaviedli dočasné náhodné kontroly na hraniciach so SR, ktoré začali platiť o polnoci z utorka na stredu. Slovensko následne zaviedlo rovnaké opatrenie na hraniciach s Maďarskom.

(tasr)

4. októbra 2023 | 21:21

Minúta | 4. októbra 2023 | 21:21

Poľsko a Maďarsko hlasovali proti migračnému paktu, Slovensko sa zdržalo

S odvolaním sa na diplomatické zdroje o tom informovala poľská tlačová agentúra PAP, uvádza TASR. Poľsko spolu s Maďarskom sa dlhodobo stavajú proti plánu EÚ, ktorý má zaviesť finančné tresty za neprijatie migrantov.

Počas leta bol mandát na rokovania s Európskym parlamentom zablokovaný, keďže ho nepodporili Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Nemecko, Česká republika, Slovensko ani Holandsko. Nemecko však v septembri postoj zmenilo.

(tasr)

4. októbra 2023 | 20:35

Minúta | 4. októbra 2023 | 20:35

Na Kube sa zrútila bytovka. Jedna osoba zahynula, dve vyviazli so zraneniami

Jedna osoba zahynula a ďalšie dve utrpeli zranenia pri samovoľnom zrútení sa časti obytnej budovy v historickom centre Havany. V bytovke bývalo 13 rodín, v čase incidentu sa tam nachádzalo 54 osôb, informovali v stredu kubánske úrady. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Obyvateľov trojposchodovej budovy evakuovali do neďalekej školy, oznámil starosta historickej štvrti Stará Havana Alexis Acosta Silva. Okolité budovy ostali nepoškodené. Príčina zrútenia sa časti bytovky zatiaľ nie je známa.

V tejto oblasti sa však nachádza viacero starnúcich a neudržiavaných budov, ktorých stav ešte zhoršujú tropické búrky. Riaditeľka bytového úradu na Kube Vivian Rodríguezová tento týždeň povedala, že Kube by potrebovali ďalších 800 obytných budov, predovšetkým v provinciách Havana, Holguín, Santiago de Cuba a Camagüey.

Podľa údajov kubánskej vlády z roku 2020 je na Kube postavených 3,9 milióna obydlí. Kubánci sa dlhodobo sťažujú na nedostatočnú údržbu obytných budov a pomalú výstavbu nových bytoviek.

(tasr)

4. októbra 2023 | 20:26

Minúta | 4. októbra 2023 | 20:26

Lídra nemeckej AfD hospitalizovali po násilnom incidente na predvolebnom mítingu

Lídra pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Tina Chrupallu hospitalizovali po "násilnom incidente", ku ktorému došlo v stredu na predvolebnom zhromaždení v meste Ingolstadt ležiacom v spolkovej krajine Bavorsko.

Oznámila to samotná AfD, informuje TASR na základe správy agentúry DPA. Chrupallov zdravotný stav nebol bezprostredne známy. AfD informovala, že krátko pred incidentom mal vystúpiť s prejavom a v stredu večer sa podroboval lekárskej prehliadke.

Miestna polícia potvrdila, že zasahovala na predvolebnom zhromaždení AfD, bližšie informácie však zatiaľ neposkytla. Míting AfD sa v Ingolstadte konal pred voľbami do krajinských parlamentov, ktoré v nedeľu prebehnú v spolkových krajinách Bavorsko a Hesensko.

(tasr)

4. októbra 2023 | 19:55

Minúta | 4. októbra 2023 | 19:55

Grécko žiada sankcie pre štáty, ktoré odmietnu občanov vyhostených z Európskej únie

Grécko v stredu vyzvalo ostatné členské štáty Európskej únie, aby prijali navrhovaný plán sankcionovania krajín, ktoré odmietnu prijímať ich občanov-migrantov vyhostených z EÚ, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

Grécky minister pre migráciu a azyl Dimitrios Kairidis vyhlásil, že aktuálne bilaterálne dohody týkajúce sa návratu migrantov uzatvorené medzi jednotlivými členskými a nečlenskými štátmi EÚ sa ukazujú ako neefektívne.

"Európa musí žiadať, aby krajiny opätovne prijímali svojich občanov, inak to bude znamenať zavedenie sankcií a pozastavenie finančnej pomoci. Európa požíva autoritu, vďaka ktorej si v tejto záležitosti dokáže presadiť svoju vôľu," vyhlásil v utorok večer Kairidis vo vysielaní gréckej štátnej televízie ERT.

Ak nebudú implementované funkčné pravidlá deportácie osôb, "európsky azylový proces sa stane terčom posmechu," vyhlásil Kairidis. Grécke úrady vyhlásili, že v stredu pri pobreží Peloponézskeho polostrova z lode zachránili 88 migrantov pochádzajúcich z Iránu, Iraku a Afganistanu.

Medzi zachránenými bolo aj 20 detí, pri akcii asistoval ropný tanker plaviaci sa okolo. Zároveň informovali aj o inej záchrannej akcii, ktorá prebehla niekoľko hodín predtým. Grécki záchranári počas nej neďaleko gréckeho ostrova Symi ležiaceho pri pobreží Turecka zachránili 82 migrantov.

(tasr)

4. októbra 2023 | 19:38

Minúta | 4. októbra 2023 | 19:38

Obavy z hroziacej hospodárskej krízy v Číne sú prehnané, znie z OSN

Organizácia Spojených národov (OSN) považuje správy o hroziacej hospodárskej kríze v Číne za prehnané. Na rozdiel od mnohých iných krajín má Peking stále veľký fiškálny manévrovací priestor, vyhlásila v stredu Konferencia OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD).

TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. "Nesúhlasíme s veľmi pesimistickými prognózami týkajúcimi sa Číny," uviedla generálna tajomníčka UNCTAD Rebeca Grynspanová.

Čína okrem iného čelí problémom v realitnom sektore, čo vedie k pochmúrnejšiemu hodnoteniu jej hospodárskych vyhliadok a k obavám z možných dôsledkov pre svetovú ekonomiku. Samotná UNCTAD nedávno znížila odhad hospodárskeho rastu Číny na rok 2024 o 0,2 percentuálneho bodu na 4,8 percenta, pričom poukázala na oslabujúci sa domáci dopyt.

"Myslíme si, že rast sa spomaľuje, dramatickú krízu však nevidíme," uviedla Grynspanová. Oživenie čínskej ekonomiky by mohlo byť rýchlejšie, nestalo sa tak pre problémy na trhu s nehnuteľnosťami, doplnil Richard Kozul-Wright, riaditeľ pre globalizáciu a rozvojové stratégie v UNCTAD. "Určite však nesúhlasíme s takmer hysterickou reakciou niektorých západných médií vo vzťahu k Číne," dodal.

(tasr)

4. októbra 2023 | 19:18

Minúta | 4. októbra 2023 | 19:18

Inflácia v Rakúsku tento rok dosiahne takmer osem percent

Inflácia v Rakúsku dosiahne v tomto roku pravdepodobne 7,8 percenta. Oznámila to v stredu rakúska centrálna banka, ktorá upravila svoju prognózu smerom nahor z júnového odhadu 7,4 percenta. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.

Centrálna banka uviedla, že výhľad upravila vzhľadom na rast cien ropy, pretrvávajúce vysoké ceny energií a vysokú infláciu v službách. Na rok 2024 predpokladá, že harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP), ktorý sa v celej Európskej únii (EÚ) určuje podľa jednotnej metodiky, dosiahne 4,3 percenta a v roku 2025 klesne na 3,1 percenta.

V júni očakávala v budúcom roku mierne nižšiu infláciu na úrovni 4,1 percenta a v roku 2025 na úrovni 2,9 percenta. "Za pretrvávajúcu vysokú infláciu a výrazný rozdiel oproti eurozóne v roku 2023 je do veľkej miery zodpovedný oneskorený prenos poklesu veľkoobchodných cien energií pre domácnosti na konečných spotrebiteľov a silná inflácia v službách," uviedol vo vyhlásení guvernér centrálnej banky Robert Holzmann.

Vládne opatrenia prijaté v auguste, ako napríklad obmedzenie rastu nájmov, by mali v roku 2024 mierne znížiť infláciu v službách. V horizonte prognózy by mala klesať aj inflácia poľnohospodárskych komodít a náklady na poľnohospodársku produkciu.

To sa podľa centrálnej banky premietne do cien potravín, hoci s časovým oneskorením. V prípade potravín by tak inflácia v roku 2023 zostala vysoká, a to na úrovni 10,1 percenta, do roku 2025 by však mala postupne klesnúť na 3,4 percenta.

(tasr)

4. októbra 2023 | 19:17

Minúta | 4. októbra 2023 | 19:17

Poslancov rozhádalo LGBTI tričko s Orbánom. Jeden z nich nazval primátora „nacibáči“

Hádky, osočovanie, obviňovanie a nakoniec zloženie mandátu. Všetky tieto skutočnosti poznačili októbrové zasadnutie mestského zastupiteľstva (MsZ) v Rimavskej Sobote, kde sa do sporu dostal poslanec Radovan Ceglédy s primátorom a bývalým členom Národnej rady (NR) SR Jozefom Šimkom.

Šimko a Ceglédy sú dlhoroční politickí súperi. Prvý z nich pôsobí na poste primátora od roku 2010 a Ceglédy mnohé jeho rozhodnutia kritizoval. V roku 2016 v komunálnych voľbách proti Šimkovi kandidoval, ale nepodarilo sa mu ho poraziť.

Viac v článku Banskobystrického Štandardu.

Najčítanejšie

Politika|Európa

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Polícia pátra po nezvestnom Lukášovi Lackovi zo Spišského Štiavnika

Súkromný investor plánuje vo Veľkých Bieliciach vybudovať osem bytových domov

FOTO: Skvelý výkon a výborná divácka kulisa, tak vyzerala basketbalová premiéra ženskej extraligy

Schodisko na sídlisku Šváby v Prešove opäť slúži obyvateľom

Brezno rozšíri kvitnúce lúky do 14 lokalít. Mesto tak bojuje proti klimatickým zmenám

Smrť 60-ročného muža v Prievidzi. Polícia začala trestné stíhanie pre vraždu

Na severe Poľska sa čelne zrazili vlaky, najmenej traja ľudia sa zranili

Na okružnej križovatke na Ulici vysokoškolákov bude víkendová výluka trolejbusov

Južná Kórea a USA monitorujú možné zastavenie jadrového reaktora v KĽDR

Maďarský minister zahraničia naznačil, že Budapešť môže naďalej blokovať vojenskú pomoc EÚ Ukrajine

Úsek cesty Batizovský potok - Starý Smokovec prešiel výraznou zmenou

Ak sa neprijmú žiadne opatrenia, dlh za štyri roky vzrastie na takmer 70 percent HDP, tvrdí rozpočtová rada

Hraničný priechod v Čirči je opäť otvorený

Policajti z Čadce vyhlásili pátranie po nezvestnom Patrikovi

V Bratislave sa na viacerých miestach tvoria kolóny

Chodníková novela v praxi: Mesto Košice vyznačilo vyše 500 parkovacích miest na chodníkoch

Západ znepokojili správy o ďalšom „fyzickom útoku“ iránskej mravnostnej polície

Záchytný bod vo Veľkom Krtíši končí, mimoriadna situácia v okrese však trvá

Na hraniciach s Maďarskom sa vo štvrtok ráno začínajú náhodné kontroly

Japonsko vydalo po silnom zemetrasení varovanie pred cunami

Rok 2023 sa môže stať rekordne najteplejším, hlási klimatická služba EÚ

Japonsko začalo druhú fázu vypúšťania upravenej odpadovej vody z Fukušimy

Čínska ponorka sa chytila do vlastnej pasce nastraženej Američanom, zahynulo 55 vojakov, tvrdia britské tajné služby

Kanada zvažuje odtajnenie zoznamov prisťahovalcov podozrivých z kolaborácie

Británia varuje pred ruskými útokmi na nákladné lode v Čiernom mori

Turecko opäť útočilo na kurdské pozície v Iraku, hrozí aj náletmi v Sýrii

Kišiňov chce zabrániť členom strany Šor kandidovať v komunálnych voľbáchr

Poľsko a Maďarsko hlasovali proti migračnému paktu, Slovensko nie, píše poľská tlačová agentúra

Poľsko a Maďarsko hlasovali proti migračnému paktu, Slovensko sa zdržalo

Drahá jazda na Sardínii. Zrážka Ferrari a Lamborghini s karavanom si vzala dva životy

Na Kube sa zrútila bytovka. Jedna osoba zahynula, dve vyviazli so zraneniami

Lídra nemeckej AfD hospitalizovali po násilnom incidente na predvolebnom mítingu

Grécko žiada sankcie pre štáty, ktoré odmietnu občanov vyhostených z Európskej únie

Obavy z hroziacej hospodárskej krízy v Číne sú prehnané, znie z OSN

Inflácia v Rakúsku tento rok dosiahne takmer osem percent

Poslancov rozhádalo LGBTI tričko s Orbánom. Jeden z nich nazval primátora „nacibáči“

Najčítanejšie

Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť