Preskočiť na obsah
  |  

Turecko opäť útočilo na kurdské pozície v Iraku, hrozí aj náletmi v Sýrii

Turecko v stredu opäť útočilo na pozície kurdských militantov na severe Iraku. Zároveň varovalo, že by mohlo zintenzívniť nálety v Iraku aj v Sýrii, odkiaľ podľa neho pochádzali kurdskí militanti, ktorí spáchali nedeľňajší samovražedný bombový útok v centre Ankary.

TASR o tom píše podľa agentúry AFP. K nedeľnému útoku dvoch atentátnikov došlo v blízkosti sídla parlamentu a ministerstva vnútra. Jeden z atentátnikov sa odpálil a druhý zahynul pri následnej prestrelke s políciou. Pri útoku utrpeli ľahké zranenia dvaja policajti.

K zodpovednosti sa prihlásila Strana kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko aj jeho západní spojenci považujú za teroristickú organizáciu. Ankara zvolala v reakcii na útok zasadnutie národnej bezpečnostnej rady.

"Je zrejmé, že títo dvaja teroristi (atentátnici) prišli zo Sýrie, kde ich vycvičili," uviedol v stredu turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan. "Odteraz je všetka infraštruktúra, veľké či energetické zariadenia... (patriace ozbrojeným kurdským skupinám) v Iraku a Sýrii legitímnym cieľom našich bezpečnostných síl," dodal Fidan.

Turecko útočilo na pozície PKK v horách na severe Iraku už niekoľko hodín po nedeľnom útoku v Ankare. V stredu večer podniklo v tejto oblasti ďalšie nálety, informovalo turecké ministerstvo obrany. Pri najnovších útokoch bolo podľa rezortu zničených vyše 20 cieľov, a to vrátane úkrytov militantov či ich skladov zbraní.

Ministerstvo zároveň informovalo, že "vyradených z boja" bolo mnoho militantov z PKK, čo je termín, ktorý podľa agentúry DPA obvykle znamená, že boli zabití. Ankara ešte v utorok oznámila, že pri raziách na prevažne Kurdmi obývanom juhovýchode Turecka zadržala 67 domnelých členov PKK.

Nedeľný samovražedný útok sa odohral niekoľko hodín pred začiatkom prvého zasadnutia tureckého parlamentu po trojmesačnej letnej prestávke. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan následne predniesol pred parlamentom svoj prejav, v ktorom útok označil za "posledný záchvev terorizmu".

Podľa tureckej štátnej televíznej stanice TRT je medzi bodmi nadchádzajúcej parlamentnej agendy aj hlasovanie o žiadosti Švédska o vstup do NATO. Turecko a Maďarsko sú posledné dve krajiny Aliancie, ktoré dosiaľ prijatie tejto severskej krajiny neodsúhlasili.

Turecko dlhodobo odmietalo schváliť vstup Švédska do NATO, pričom Štokholm vinilo z podporovania skupín, ktoré Ankara považuje za teroristické, a to vrátane PKK. Erdogan však v júli na summite NATO napokon vyjadril podporu pre vstup Švédska do NATO, ktorý by mal teraz odhlasovať parlament.

(tasr)

  |  

Kišiňov chce zabrániť členom strany Šor kandidovať v komunálnych voľbáchr

Moldavský parlament v stredu podnikol prvé kroky k schváleniu novely zákona, ktorou chce zabrániť členom zakázanej proruskej strany Šor kandidovať v komunálnych voľbách. V súčasnosti by podľa ústavného súdu mohli kandidovať ako nezávislí kandidáti alebo za iné strany.

TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. Parlament schválil v prvom a druhom čítaní novelu volebného zákona, ktorá zakazuje kandidovať "konkrétnym ľuďom". Mená takýchto osôb predložia orgány činné v trestnom konaní, konečný zoznam bude zostavovať ústredná volebná komisia.

Moldavský ústavný súd v júni vyhlásil stranu Šor za protiústavnú. V utorok však oznámil, že jej členovia môžu kandidovať, pokiaľ nebudú reprezentovať túto stranu. Komunálne voľby sa v Moldavsku uskutočnia 5. novembra.

Strane Šor predsedá podnikateľ Ilan Šor, ktorý žije v Izraeli. V apríli ho odsúdili na 15 rokov väzenia za bankový škandál a pranie špinavých peňazí v hodnote jednej miliardy dolárov. Spojené štáty a Európska únia naňho uvalili sankcie.

Strana dlhodobo organizovala protivládne protesty, na ktorých demonštranti požadovali odstúpenie moldavskej prezidentky Maie Sanduovej. Tá obvinila stranu Šor zo snahy destabilizovať Moldavsko a podkopať jeho snahu o vstup do EÚ. Obvinila tiež Rusko zo sprisahania s cieľom zvrhnúť ju.

(tasr)

  |  

Poľsko a Maďarsko hlasovali proti migračnému paktu, Slovensko nie, píše poľská tlačová agentúra

Poľsko a Maďarsko hlasovali proti poslednej časti paktu o relokácii migrantov. Hlasovanie prebehlo v stredu na zasadnutí veľvyslancov krajín Európskej únie (EÚ). Slovensko, Česká republika a Rakúsko sa hlasovania zdržali. S odvolaním sa na diplomatické zdroje o tom informovala poľská tlačová agentúra PAP, uvádza TASR.

Poľsko spolu s Maďarskom sa dlhodobo stavajú proti plánu EÚ, ktorý má zaviesť finančné tresty za neprijatie migrantov.

Základné smerovanie nového paktu o migrácii a azyle schválila Rada EÚ v júni. Podľa návrhu nariadenia musia členovia EÚ prijať na začiatok 30-tisíc migrantov z krajín, ktoré sú najviac zaťažené migráciou z Blízkeho východu a Afriky, ako sú Grécko a Taliansko, alebo zaplatiť približne 22-tisíc eur za každého neprijatého migranta.

Väčšina veľvyslancov členských krajín však v stredu hlasovala za poslednú časť reformy, takže schválená pozícia bude teraz základom pre rokovania predsedníctva Rady EÚ s Európskym parlamentom (EP). Počas leta bol mandát na rokovania s Európskym parlamentom zablokovaný, keďže ho nepodporili Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Nemecko, Česká republika, Slovensko ani Holandsko. Nemecko však v septembri postoj zmenilo.

Poľský veľvyslanec pri EÚ Andrzej Sadoš vyzval španielske predsedníctvo EÚ, aby urobilo všetko pre dosiahnutie konsenzu na reforme migračnej a azylovej politiky v súlade s predchádzajúcimi rozhodnutiami Európskej rady, ktorá kládla dôraz na dobrovoľnú podporu krajín vystavených migračnému tlaku.

Česko, Poľsko a Rakúsko v reakcii na zvýšené toky migrantov zaviedli dočasné náhodné kontroly na hraniciach so SR, ktoré začali platiť o polnoci z utorka na stredu. Slovensko následne zaviedlo rovnaké opatrenie na hraniciach s Maďarskom.

(tasr)

  |  

Poľsko a Maďarsko hlasovali proti migračnému paktu, Slovensko sa zdržalo

Poľsko a Maďarsko hlasovali proti poslednej časti paktu o relokácii migrantov. Hlasovanie prebehlo v stredu na zasadnutí veľvyslancov krajín Európskej únie (EÚ). Slovensko, Česká republika a Rakúsko sa hlasovania zdržali.

S odvolaním sa na diplomatické zdroje o tom informovala poľská tlačová agentúra PAP, uvádza TASR. Poľsko spolu s Maďarskom sa dlhodobo stavajú proti plánu EÚ, ktorý má zaviesť finančné tresty za neprijatie migrantov.

Základné smerovanie nového paktu o migrácii a azyle schválila Rada EÚ v júni. Podľa návrhu nariadenia musia členovia EÚ prijať na začiatok 30-tisíc migrantov z krajín, ktoré sú najviac zaťažené migráciou z Blízkeho východu a Afriky, ako sú Grécko a Taliansko, alebo zaplatiť približne 22-tisíc eur za každého neprijatého migranta.

Väčšina veľvyslancov členských krajín však v stredu hlasovala za poslednú časť reformy, takže schválená pozícia bude teraz základom pre rokovania predsedníctva Rady EÚ s Európskym parlamentom (EP).

Počas leta bol mandát na rokovania s Európskym parlamentom zablokovaný, keďže ho nepodporili Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Nemecko, Česká republika, Slovensko ani Holandsko. Nemecko však v septembri postoj zmenilo.

Poľský veľvyslanec pri EÚ Andrzej Sadoš vyzval španielske predsedníctvo EÚ, aby urobilo všetko pre dosiahnutie konsenzu na reforme migračnej a azylovej politiky v súlade s predchádzajúcimi rozhodnutiami Európskej rady, ktorá kládla dôraz na dobrovoľnú podporu krajín vystavených migračnému tlaku.

Česko, Poľsko a Rakúsko v reakcii na zvýšené toky migrantov zaviedli dočasné náhodné kontroly na hraniciach so SR, ktoré začali platiť o polnoci z utorka na stredu. Slovensko následne zaviedlo rovnaké opatrenie na hraniciach s Maďarskom.

(tasr)

  |  

Drahá jazda na Sardínii. Zrážka Ferrari a Lamborghini s karavanom si vzala dva životy

Zážitok sa premenil na traumu pre dovolenkárov, ktorí si na talianskom ostrove Sardínia v rámci zájazdu Sardinia Supercar Experience zapožičali niekoľko superšportových vozidiel. Tie následne preháňali ostrovnými cestami často v rozpore s dopravnými predpismi.

Absencia rešpektu voči pravidlám premávky vyústila do fatálnej kolízie, keď počas predbiehania šofér modrého Lamborghini skrížil cestu červenému Ferrari, ktoré ho snažilo obehnúť. Kontakt dvoch vozidiel zapríčinil, že Lamborghini narazilo do obytného vozu, ktorý sa prevrátil.

Celý priebeh udalosti sa podarilo zachytiť na video posádke auta, ktoré sa ocitlo medzi športovými autami a karavanom. Na zázname možno zreteľne vidieť, ako šoféri luxusných modelov obiehajú auto vo vysokej rýchlosti a cez plnú stredovú čiaru.

Vzhľadom na vysokú úroveň bezpečnosti áut nebola zrážka pre žiadneho z účastníkov smrteľná. Posádka karavanu vyviazla s ľahkými zraneniami, dvaja turisti v Lamborghini sa vyhli akejkoľvek ujme na zdraví.

Manželia Markus a Melissa Krautliovci švajčiarskeho pôvodu však zostali v červenom Ferrari zakliesnení a auto začalo horieť. Zraneniam po hospitalizácii podľahli.

  |  

Na Kube sa zrútila bytovka. Jedna osoba zahynula, dve vyviazli so zraneniami

Jedna osoba zahynula a ďalšie dve utrpeli zranenia pri samovoľnom zrútení sa časti obytnej budovy v historickom centre Havany. V bytovke bývalo 13 rodín, v čase incidentu sa tam nachádzalo 54 osôb, informovali v stredu kubánske úrady. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Obyvateľov trojposchodovej budovy evakuovali do neďalekej školy, oznámil starosta historickej štvrti Stará Havana Alexis Acosta Silva. Okolité budovy ostali nepoškodené. Príčina zrútenia sa časti bytovky zatiaľ nie je známa.

V tejto oblasti sa však nachádza viacero starnúcich a neudržiavaných budov, ktorých stav ešte zhoršujú tropické búrky. Riaditeľka bytového úradu na Kube Vivian Rodríguezová tento týždeň povedala, že Kube by potrebovali ďalších 800 obytných budov, predovšetkým v provinciách Havana, Holguín, Santiago de Cuba a Camagüey.

Podľa údajov kubánskej vlády z roku 2020 je na Kube postavených 3,9 milióna obydlí. Kubánci sa dlhodobo sťažujú na nedostatočnú údržbu obytných budov a pomalú výstavbu nových bytoviek.

(tasr)