Preskočiť na obsah
  |  

Kanada zvažuje odtajnenie zoznamov prisťahovalcov podozrivých z kolaborácie

Kanadská vláda zvažuje odtajnenie zoznamu podozrivých bývalých nacistických kolaborantov, ktorí po druhej svetovej vojne emigrovali do Kanady. Podľa agentúry AFP o tom v stredu informoval kanadský premiér Justin Trudeau.

Toto jeho vyjadrenie nasledovalo po diplomatickom škandále, keď poslanci kanadského parlamentu počas nedávnej návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Ottawe verejne prevolávali na slávu ukrajinskému veteránovi, ktorý počas druhej svetovej vojny bojoval na strane nacistov.

AFP doplnila, že v Kanade sa v roku 1986 uskutočnilo nezávislé vyšetrovanie, ktoré preverovalo tvrdenia, že po druhej svetovej vojne do krajiny prekĺzlo viac ako 800 nacistických vojnových zločincov. Ich mená boli utajené.

Na zverejnenie záverov tohto vyšetrovania i správ o ňom tlačia rôzne židovské organizácie vrátane B'nai Brith a Centra priateľov Simona Wiesenthala.

Kým Jagmeet Singh, líder malej frakcie v parlamente, ktorá podporuje Trudeauovu menšinovú liberálnu vládu, vyjadril podporu odtajneniu záznamov o danej skupine prisťahovalcov, iní politici a aktivisti upozornili na problémy súvisiace s prísnymi kanadskými zákonmi o ochrane súkromia a varovali pred opätovným otvorením „starých rán“.

Britská stanica BBC informovala, že dnes 98-ročný Jaroslav Hunka počas druhej svetovej vojny slúžil v jednotkách Waffen-SS, v 14. dobrovoľníckej divízii „Galizien“, zloženej prevažne z etnických Ukrajincov pod nacistickým velením.

Počas druhej svetovej vojny bojovali na nemeckej strane tisíce Ukrajincov, ale ďalšie milióny slúžili v sovietskej Červenej armáde a významnou mierou sa podieľali na oslobodzovaní Európy spod nacistickej okupácie.

Po tom, ako vyšli najavo fakty o Hunkovej minulosti, predseda kanadského parlamentu Anthony Rota, ktorý ukrajinského veterána v parlamente predstavil, podal demisiu a premiér Trudeau sa ospravedlnil židovským komunitám po celom svete.

(tasr)

  |  

Británia varuje pred ruskými útokmi na nákladné lode v Čiernom mori

Britská vláda v stredu upozornila, že Rusko zrejme plánuje útočiť na obchodné lode plaviace sa v Čiernom mori a zodpovednosť za to následne zvaliť na Ukrajinu. Ako informovala agentúra AFP, zo zistení britských tajných služieb vyplýva, že ruská armáda z tohto dôvodu inštaluje na prístupových trasách k ukrajinským prístavom námorné míny.

Rusko v júli odstúpilo od dohody, ktorá Ukrajine umožňovala bezpečný vývoz svojich agrokomodít cez jej hlavný exportný koridor – prístavy na pobreží Čierneho mora.

V reakcii na to Ukrajina vytvorila dočasný „humanitárny koridor“ pre nákladné lode a odvtedy už z ukrajinských čiernomorských prístavov vyplávalo niekoľko obchodných lodí.

Odvtedy útoky ruskej armády na čiernomorské a dunajské prístavy poškodili 130 zariadení prístavnej infraštruktúry a zničili takmer 300-tisíc ton obilia, s ktorými by – podľa Británie – milión ľudí vystačil celý jeden rok.

Britská vláda v stredu uviedla, že podľa analýz jej tajných služieb Rusko teraz plánuje zaútočiť na civilné lode plaviace sa cez humanitárny koridor s cieľom obmedziť ukrajinský vývoz obilia.

„Rusko sa takmer určite chce vyhnúť potápaniu civilných lodí tým, že namiesto toho krivo obviní Ukrajinu, že útočí na civilné lode v Čiernom mori,“ uviedlo britské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení.

Konštatuje sa v ňom tiež, že zverejnením týchto spravodajských informácií sa Spojené kráľovstvo snaží odhaliť ruskú taktiku, pretože chce predísť akémukoľvek incidentu podľa scenára pripravovaného Ruskom.

Británia dodala, že s Ukrajinou a ďalšími partnermi spolupracuje na prijatí opatrení na zlepšenie bezpečnosti lodnej dopravy a využíva svoje kapacity na monitorovanie aktivít Ruska v Čiernom mori.

(tasr)

  |  

Turecko opäť útočilo na kurdské pozície v Iraku, hrozí aj náletmi v Sýrii

Turecko v stredu opäť útočilo na pozície kurdských militantov na severe Iraku. Zároveň varovalo, že by mohlo zintenzívniť nálety v Iraku aj v Sýrii, odkiaľ podľa neho pochádzali kurdskí militanti, ktorí spáchali nedeľňajší samovražedný bombový útok v centre Ankary.

TASR o tom píše podľa agentúry AFP. K nedeľnému útoku dvoch atentátnikov došlo v blízkosti sídla parlamentu a ministerstva vnútra. Jeden z atentátnikov sa odpálil a druhý zahynul pri následnej prestrelke s políciou. Pri útoku utrpeli ľahké zranenia dvaja policajti.

K zodpovednosti sa prihlásila Strana kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko aj jeho západní spojenci považujú za teroristickú organizáciu. Ankara zvolala v reakcii na útok zasadnutie národnej bezpečnostnej rady.

"Je zrejmé, že títo dvaja teroristi (atentátnici) prišli zo Sýrie, kde ich vycvičili," uviedol v stredu turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan. "Odteraz je všetka infraštruktúra, veľké či energetické zariadenia... (patriace ozbrojeným kurdským skupinám) v Iraku a Sýrii legitímnym cieľom našich bezpečnostných síl," dodal Fidan.

Turecko útočilo na pozície PKK v horách na severe Iraku už niekoľko hodín po nedeľnom útoku v Ankare. V stredu večer podniklo v tejto oblasti ďalšie nálety, informovalo turecké ministerstvo obrany. Pri najnovších útokoch bolo podľa rezortu zničených vyše 20 cieľov, a to vrátane úkrytov militantov či ich skladov zbraní.

Ministerstvo zároveň informovalo, že "vyradených z boja" bolo mnoho militantov z PKK, čo je termín, ktorý podľa agentúry DPA obvykle znamená, že boli zabití. Ankara ešte v utorok oznámila, že pri raziách na prevažne Kurdmi obývanom juhovýchode Turecka zadržala 67 domnelých členov PKK.

Nedeľný samovražedný útok sa odohral niekoľko hodín pred začiatkom prvého zasadnutia tureckého parlamentu po trojmesačnej letnej prestávke. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan následne predniesol pred parlamentom svoj prejav, v ktorom útok označil za "posledný záchvev terorizmu".

Podľa tureckej štátnej televíznej stanice TRT je medzi bodmi nadchádzajúcej parlamentnej agendy aj hlasovanie o žiadosti Švédska o vstup do NATO. Turecko a Maďarsko sú posledné dve krajiny Aliancie, ktoré dosiaľ prijatie tejto severskej krajiny neodsúhlasili.

Turecko dlhodobo odmietalo schváliť vstup Švédska do NATO, pričom Štokholm vinilo z podporovania skupín, ktoré Ankara považuje za teroristické, a to vrátane PKK. Erdogan však v júli na summite NATO napokon vyjadril podporu pre vstup Švédska do NATO, ktorý by mal teraz odhlasovať parlament.

(tasr)

  |  

Kišiňov chce zabrániť členom strany Šor kandidovať v komunálnych voľbáchr

Moldavský parlament v stredu podnikol prvé kroky k schváleniu novely zákona, ktorou chce zabrániť členom zakázanej proruskej strany Šor kandidovať v komunálnych voľbách. V súčasnosti by podľa ústavného súdu mohli kandidovať ako nezávislí kandidáti alebo za iné strany.

TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. Parlament schválil v prvom a druhom čítaní novelu volebného zákona, ktorá zakazuje kandidovať "konkrétnym ľuďom". Mená takýchto osôb predložia orgány činné v trestnom konaní, konečný zoznam bude zostavovať ústredná volebná komisia.

Moldavský ústavný súd v júni vyhlásil stranu Šor za protiústavnú. V utorok však oznámil, že jej členovia môžu kandidovať, pokiaľ nebudú reprezentovať túto stranu. Komunálne voľby sa v Moldavsku uskutočnia 5. novembra.

Strane Šor predsedá podnikateľ Ilan Šor, ktorý žije v Izraeli. V apríli ho odsúdili na 15 rokov väzenia za bankový škandál a pranie špinavých peňazí v hodnote jednej miliardy dolárov. Spojené štáty a Európska únia naňho uvalili sankcie.

Strana dlhodobo organizovala protivládne protesty, na ktorých demonštranti požadovali odstúpenie moldavskej prezidentky Maie Sanduovej. Tá obvinila stranu Šor zo snahy destabilizovať Moldavsko a podkopať jeho snahu o vstup do EÚ. Obvinila tiež Rusko zo sprisahania s cieľom zvrhnúť ju.

(tasr)

  |  

Poľsko a Maďarsko hlasovali proti migračnému paktu, Slovensko nie, píše poľská tlačová agentúra

Poľsko a Maďarsko hlasovali proti poslednej časti paktu o relokácii migrantov. Hlasovanie prebehlo v stredu na zasadnutí veľvyslancov krajín Európskej únie (EÚ). Slovensko, Česká republika a Rakúsko sa hlasovania zdržali. S odvolaním sa na diplomatické zdroje o tom informovala poľská tlačová agentúra PAP, uvádza TASR.

Poľsko spolu s Maďarskom sa dlhodobo stavajú proti plánu EÚ, ktorý má zaviesť finančné tresty za neprijatie migrantov.

Základné smerovanie nového paktu o migrácii a azyle schválila Rada EÚ v júni. Podľa návrhu nariadenia musia členovia EÚ prijať na začiatok 30-tisíc migrantov z krajín, ktoré sú najviac zaťažené migráciou z Blízkeho východu a Afriky, ako sú Grécko a Taliansko, alebo zaplatiť približne 22-tisíc eur za každého neprijatého migranta.

Väčšina veľvyslancov členských krajín však v stredu hlasovala za poslednú časť reformy, takže schválená pozícia bude teraz základom pre rokovania predsedníctva Rady EÚ s Európskym parlamentom (EP). Počas leta bol mandát na rokovania s Európskym parlamentom zablokovaný, keďže ho nepodporili Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Nemecko, Česká republika, Slovensko ani Holandsko. Nemecko však v septembri postoj zmenilo.

Poľský veľvyslanec pri EÚ Andrzej Sadoš vyzval španielske predsedníctvo EÚ, aby urobilo všetko pre dosiahnutie konsenzu na reforme migračnej a azylovej politiky v súlade s predchádzajúcimi rozhodnutiami Európskej rady, ktorá kládla dôraz na dobrovoľnú podporu krajín vystavených migračnému tlaku.

Česko, Poľsko a Rakúsko v reakcii na zvýšené toky migrantov zaviedli dočasné náhodné kontroly na hraniciach so SR, ktoré začali platiť o polnoci z utorka na stredu. Slovensko následne zaviedlo rovnaké opatrenie na hraniciach s Maďarskom.

(tasr)

  |  

Poľsko a Maďarsko hlasovali proti migračnému paktu, Slovensko sa zdržalo

Poľsko a Maďarsko hlasovali proti poslednej časti paktu o relokácii migrantov. Hlasovanie prebehlo v stredu na zasadnutí veľvyslancov krajín Európskej únie (EÚ). Slovensko, Česká republika a Rakúsko sa hlasovania zdržali.

S odvolaním sa na diplomatické zdroje o tom informovala poľská tlačová agentúra PAP, uvádza TASR. Poľsko spolu s Maďarskom sa dlhodobo stavajú proti plánu EÚ, ktorý má zaviesť finančné tresty za neprijatie migrantov.

Základné smerovanie nového paktu o migrácii a azyle schválila Rada EÚ v júni. Podľa návrhu nariadenia musia členovia EÚ prijať na začiatok 30-tisíc migrantov z krajín, ktoré sú najviac zaťažené migráciou z Blízkeho východu a Afriky, ako sú Grécko a Taliansko, alebo zaplatiť približne 22-tisíc eur za každého neprijatého migranta.

Väčšina veľvyslancov členských krajín však v stredu hlasovala za poslednú časť reformy, takže schválená pozícia bude teraz základom pre rokovania predsedníctva Rady EÚ s Európskym parlamentom (EP).

Počas leta bol mandát na rokovania s Európskym parlamentom zablokovaný, keďže ho nepodporili Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Nemecko, Česká republika, Slovensko ani Holandsko. Nemecko však v septembri postoj zmenilo.

Poľský veľvyslanec pri EÚ Andrzej Sadoš vyzval španielske predsedníctvo EÚ, aby urobilo všetko pre dosiahnutie konsenzu na reforme migračnej a azylovej politiky v súlade s predchádzajúcimi rozhodnutiami Európskej rady, ktorá kládla dôraz na dobrovoľnú podporu krajín vystavených migračnému tlaku.

Česko, Poľsko a Rakúsko v reakcii na zvýšené toky migrantov zaviedli dočasné náhodné kontroly na hraniciach so SR, ktoré začali platiť o polnoci z utorka na stredu. Slovensko následne zaviedlo rovnaké opatrenie na hraniciach s Maďarskom.

(tasr)