Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Japonsko začalo druhú fázu vypúšťania upravenej odpadovej vody z Fukušimy

Japonsko vo štvrtok začalo druhú fázu vypúšťania upravenej odpadovej rádioaktívnej vody z jadrovej elektrárne Fukušima do Tichého oceánu. S odvolaním sa na spoločnosť TEPCO, ktorá elektráreň prevádzkuje, o tom informovala agentúra AFP. Podľa agentúry Jonhap by druhá fáza vypúšťania mala pokračovať do 23. októbra.

Japonské médiá odhadujú, že vypustených bude 7 800 ton vody, čo je takmer rovnaký objem ako v prvej fáze, ktorá sa uskutočnila v čase od 24. augusta do 11. septembra. Denne by sa teraz do mora malo dostať 460 ton vody.

Japonsko uvádza, že z odpadovej vody odfiltrovali všetky rádioaktívne prvky okrem trícia. Jeho úrovne sú však v bezpečných medziach a nižšie oproti tým, ktoré vypúšťajú jadrové elektrárne v bežnej prevádzke po celom svete.

Zámer Japonska vypustiť túto vodu do oceána schválila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Napriek tomu tento proces vyvoláva kritiku nielen v Japonsku, ale i v susedných krajinách.

Prevádzkovateľ elektrárne TEPCO i japonská vláda tvrdia, že likvidácia upravenej kontaminovanej vody je nevyhnutná, napríklad pre obmedzenie nebezpečenstva nekontrolovaného úniku pri ďalšom zemetrasení či cunami.

Vypúšťanie vody sa začalo takmer 12 a pol roka po jadrovej katastrofe v elektrárni Fukušima, ktorú v marci 2011 spôsobilo silné zemetrasenie a následná vlna cunami.

Kontaminovaná voda je v areáli elektrárne uskladnená v asi tisíc nádržiach. Voda je stále mierne rádioaktívna a pred vypustením do oceánu sa zriedi, aby rádioaktivita dosiahla bezpečné hodnoty a znížil sa tak jej možný vplyv na životné prostredie. Celý proces vypúšťania má trvať desiatky rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Čínska ponorka sa chytila do vlastnej pasce nastraženej Američanom, zahynulo 55 vojakov, tvrdia britské tajné služby

Čínska armáda prišla údajne o 55 námorníkov, keď sa jej jadrová ponorka chytila do pasce, ktorá bola Čínou pôvodne nastražená pre americké a britské plavidlá, informoval v stredu denník The Times. K incidentu údajne došlo v Žltom mori.

Správy o ňom sa rozšírili aj na sociálnych sieťach, ale Čína a Taiwan tieto tvrdenia popreli.

Britské tajné služby, ktorých odhalenie uniklo do médií, však plavidlo identifikovali ako ponorku PLA ako 093-417. Dodali, že ku katastrofálnej nehode došlo 21. augusta. Medzi jej 55 obeťami je aj kapitán a 21 dôstojníkov ponorky.

Plavidlu údajne došiel kyslík neďaleko provincie Šan-tung severne od Šanghaja po tom, čo ho zachytili obranné zariadenia na morskom dne nainštalované čínskou armádou, uvádza správa The Times.

Podľa britských tajných služieb smrť posádky bola zrejme spôsobená hypoxiou (nedostatkom kyslíka) v dôsledku chyby v systémoch ponorky.

Čína má šesť útočných ponoriek typu 093, majú výtlak 6 096 ton a sú vyzbrojené torpédami ráže 553 mm. Tieto jadrové ponorky sú navrhnuté tak, aby boli tichšie ako predchádzajúce modely. V čínskej armáde sa používajú posledných 15 rokoch, uviedol vo svojej správe The Times.

(tasr)

Minúta  |  

Kanada zvažuje odtajnenie zoznamov prisťahovalcov podozrivých z kolaborácie

Kanadská vláda zvažuje odtajnenie zoznamu podozrivých bývalých nacistických kolaborantov, ktorí po druhej svetovej vojne emigrovali do Kanady. Podľa agentúry AFP o tom v stredu informoval kanadský premiér Justin Trudeau.

Toto jeho vyjadrenie nasledovalo po diplomatickom škandále, keď poslanci kanadského parlamentu počas nedávnej návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Ottawe verejne prevolávali na slávu ukrajinskému veteránovi, ktorý počas druhej svetovej vojny bojoval na strane nacistov.

AFP doplnila, že v Kanade sa v roku 1986 uskutočnilo nezávislé vyšetrovanie, ktoré preverovalo tvrdenia, že po druhej svetovej vojne do krajiny prekĺzlo viac ako 800 nacistických vojnových zločincov. Ich mená boli utajené.

Na zverejnenie záverov tohto vyšetrovania i správ o ňom tlačia rôzne židovské organizácie vrátane B'nai Brith a Centra priateľov Simona Wiesenthala.

Kým Jagmeet Singh, líder malej frakcie v parlamente, ktorá podporuje Trudeauovu menšinovú liberálnu vládu, vyjadril podporu odtajneniu záznamov o danej skupine prisťahovalcov, iní politici a aktivisti upozornili na problémy súvisiace s prísnymi kanadskými zákonmi o ochrane súkromia a varovali pred opätovným otvorením „starých rán“.

Britská stanica BBC informovala, že dnes 98-ročný Jaroslav Hunka počas druhej svetovej vojny slúžil v jednotkách Waffen-SS, v 14. dobrovoľníckej divízii „Galizien“, zloženej prevažne z etnických Ukrajincov pod nacistickým velením.

Počas druhej svetovej vojny bojovali na nemeckej strane tisíce Ukrajincov, ale ďalšie milióny slúžili v sovietskej Červenej armáde a významnou mierou sa podieľali na oslobodzovaní Európy spod nacistickej okupácie.

Po tom, ako vyšli najavo fakty o Hunkovej minulosti, predseda kanadského parlamentu Anthony Rota, ktorý ukrajinského veterána v parlamente predstavil, podal demisiu a premiér Trudeau sa ospravedlnil židovským komunitám po celom svete.

(tasr)

Minúta  |  

Británia varuje pred ruskými útokmi na nákladné lode v Čiernom mori

Britská vláda v stredu upozornila, že Rusko zrejme plánuje útočiť na obchodné lode plaviace sa v Čiernom mori a zodpovednosť za to následne zvaliť na Ukrajinu. Ako informovala agentúra AFP, zo zistení britských tajných služieb vyplýva, že ruská armáda z tohto dôvodu inštaluje na prístupových trasách k ukrajinským prístavom námorné míny.

Rusko v júli odstúpilo od dohody, ktorá Ukrajine umožňovala bezpečný vývoz svojich agrokomodít cez jej hlavný exportný koridor – prístavy na pobreží Čierneho mora.

V reakcii na to Ukrajina vytvorila dočasný „humanitárny koridor“ pre nákladné lode a odvtedy už z ukrajinských čiernomorských prístavov vyplávalo niekoľko obchodných lodí.

Odvtedy útoky ruskej armády na čiernomorské a dunajské prístavy poškodili 130 zariadení prístavnej infraštruktúry a zničili takmer 300-tisíc ton obilia, s ktorými by – podľa Británie – milión ľudí vystačil celý jeden rok.

Britská vláda v stredu uviedla, že podľa analýz jej tajných služieb Rusko teraz plánuje zaútočiť na civilné lode plaviace sa cez humanitárny koridor s cieľom obmedziť ukrajinský vývoz obilia.

„Rusko sa takmer určite chce vyhnúť potápaniu civilných lodí tým, že namiesto toho krivo obviní Ukrajinu, že útočí na civilné lode v Čiernom mori,“ uviedlo britské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení.

Konštatuje sa v ňom tiež, že zverejnením týchto spravodajských informácií sa Spojené kráľovstvo snaží odhaliť ruskú taktiku, pretože chce predísť akémukoľvek incidentu podľa scenára pripravovaného Ruskom.

Británia dodala, že s Ukrajinou a ďalšími partnermi spolupracuje na prijatí opatrení na zlepšenie bezpečnosti lodnej dopravy a využíva svoje kapacity na monitorovanie aktivít Ruska v Čiernom mori.

(tasr)

Minúta  |  

Turecko opäť útočilo na kurdské pozície v Iraku, hrozí aj náletmi v Sýrii

Turecko v stredu opäť útočilo na pozície kurdských militantov na severe Iraku. Zároveň varovalo, že by mohlo zintenzívniť nálety v Iraku aj v Sýrii, odkiaľ podľa neho pochádzali kurdskí militanti, ktorí spáchali nedeľňajší samovražedný bombový útok v centre Ankary.

TASR o tom píše podľa agentúry AFP. K nedeľnému útoku dvoch atentátnikov došlo v blízkosti sídla parlamentu a ministerstva vnútra. Jeden z atentátnikov sa odpálil a druhý zahynul pri následnej prestrelke s políciou. Pri útoku utrpeli ľahké zranenia dvaja policajti.

K zodpovednosti sa prihlásila Strana kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko aj jeho západní spojenci považujú za teroristickú organizáciu. Ankara zvolala v reakcii na útok zasadnutie národnej bezpečnostnej rady.

"Je zrejmé, že títo dvaja teroristi (atentátnici) prišli zo Sýrie, kde ich vycvičili," uviedol v stredu turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan. "Odteraz je všetka infraštruktúra, veľké či energetické zariadenia... (patriace ozbrojeným kurdským skupinám) v Iraku a Sýrii legitímnym cieľom našich bezpečnostných síl," dodal Fidan.

Turecko útočilo na pozície PKK v horách na severe Iraku už niekoľko hodín po nedeľnom útoku v Ankare. V stredu večer podniklo v tejto oblasti ďalšie nálety, informovalo turecké ministerstvo obrany. Pri najnovších útokoch bolo podľa rezortu zničených vyše 20 cieľov, a to vrátane úkrytov militantov či ich skladov zbraní.

Ministerstvo zároveň informovalo, že "vyradených z boja" bolo mnoho militantov z PKK, čo je termín, ktorý podľa agentúry DPA obvykle znamená, že boli zabití. Ankara ešte v utorok oznámila, že pri raziách na prevažne Kurdmi obývanom juhovýchode Turecka zadržala 67 domnelých členov PKK.

Nedeľný samovražedný útok sa odohral niekoľko hodín pred začiatkom prvého zasadnutia tureckého parlamentu po trojmesačnej letnej prestávke. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan následne predniesol pred parlamentom svoj prejav, v ktorom útok označil za "posledný záchvev terorizmu".

Podľa tureckej štátnej televíznej stanice TRT je medzi bodmi nadchádzajúcej parlamentnej agendy aj hlasovanie o žiadosti Švédska o vstup do NATO. Turecko a Maďarsko sú posledné dve krajiny Aliancie, ktoré dosiaľ prijatie tejto severskej krajiny neodsúhlasili.

Turecko dlhodobo odmietalo schváliť vstup Švédska do NATO, pričom Štokholm vinilo z podporovania skupín, ktoré Ankara považuje za teroristické, a to vrátane PKK. Erdogan však v júli na summite NATO napokon vyjadril podporu pre vstup Švédska do NATO, ktorý by mal teraz odhlasovať parlament.

(tasr)

Minúta  |  

Kišiňov chce zabrániť členom strany Šor kandidovať v komunálnych voľbáchr

Moldavský parlament v stredu podnikol prvé kroky k schváleniu novely zákona, ktorou chce zabrániť členom zakázanej proruskej strany Šor kandidovať v komunálnych voľbách. V súčasnosti by podľa ústavného súdu mohli kandidovať ako nezávislí kandidáti alebo za iné strany.

TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. Parlament schválil v prvom a druhom čítaní novelu volebného zákona, ktorá zakazuje kandidovať "konkrétnym ľuďom". Mená takýchto osôb predložia orgány činné v trestnom konaní, konečný zoznam bude zostavovať ústredná volebná komisia.

Moldavský ústavný súd v júni vyhlásil stranu Šor za protiústavnú. V utorok však oznámil, že jej členovia môžu kandidovať, pokiaľ nebudú reprezentovať túto stranu. Komunálne voľby sa v Moldavsku uskutočnia 5. novembra.

Strane Šor predsedá podnikateľ Ilan Šor, ktorý žije v Izraeli. V apríli ho odsúdili na 15 rokov väzenia za bankový škandál a pranie špinavých peňazí v hodnote jednej miliardy dolárov. Spojené štáty a Európska únia naňho uvalili sankcie.

Strana dlhodobo organizovala protivládne protesty, na ktorých demonštranti požadovali odstúpenie moldavskej prezidentky Maie Sanduovej. Tá obvinila stranu Šor zo snahy destabilizovať Moldavsko a podkopať jeho snahu o vstup do EÚ. Obvinila tiež Rusko zo sprisahania s cieľom zvrhnúť ju.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.