Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Počet obetí útoku dronov v Sýrii stúpol na 100

Na 100 stúpol počet obetí útoku dronov na vojenskú akadémiu v stredosýrskej provincii Homs. Medzi obeťami je najmenej 14 civilistov vrátane detí, informovalo exilové Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR). TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.

Zranených je vyše 140 ľudí. Podľa zdrojov SOHR drony zaútočili na vojenskú akadémiu hneď po slávnostnom akte ukončenia štúdia jej absolventov. V dôsledku útoku tam došlo k mohutnému výbuchu.

Bezprostredne nebolo jasné, kto je za útok zodpovedný. Sýrska armáda obvinila z útoku nemenované teroristické organizácie podporované „dobre známymi medzinárodnými aktérmi". Podľa SOHR je za útokom teroristická skupina Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) alebo Islamský štát (IS). Obe sa snažia zvrhnúť sýrskeho prezidenta Bašára Asada, ktorého vláda v súčasnosti kontroluje dve tretiny krajiny vrátane provincie Homs.

(tasr)

Minúta  |  

Kosovská prezidentka odmietla stretnutie so srbským náprotivkom, vyzvala na sankcie voči nemu

Kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová odmietla stretnutie so srbským prezidentom Aleksandarom Vučićom na stretnutí Európskeho politického spoločenstva v španielskej Granade a namiesto toho vyzvala Európsku úniu (EÚ), aby na neho uvalila sankcie. Informuje o tom spravodajský portál Politico.

„Nie je dôvod na stretnutie pred prijatím sankcií voči Vučićovi. Najprv sankcie a potom sa môžeme baviť o zvyšku,“ povedala Osmaniová novinárom pred stretnutím.

Napätie medzi Srbskom a Kosovom sa nedávnom vystupňovalo po násilných stretoch medzi ozbrojenými Srbmi a kosovskou políciou z 24. septembra na severe Kosova, kde väčšinu obyvateľstva tvoria etnickí Srbi. NATO v reakcii na situáciu oznámilo posilnenie mierových jednotiek v oblasti a Spojené štáty a EÚ vyzvali Belehrad na deeskaláciu vojenskej prítomnosti v pohraničí s Kosovom.

Osmaniová na samite vyzvala na sankcie voči Srbsku „za tento hrozný čin, ktorý spáchalo - nielen proti Kosovu, ale proti mieru, stabilite a bezpečnosti na celom európskom kontinente“. „Podpora agresora, pre ktorý existujú jasné dôkazy z 24. septembra nepomôže mieru a stabilite,“ povedala.

Európske politické spoločenstvo, ktoré vzniklo minulý rok po spustení ruskej invázie na Ukrajinu, má za cieľ presadzovať mier. Predseda Európskej rady Charles Michel povedal, že „by malo zohrávať dôležitú úlohu pri urovnávaní konfliktov“ medzi Srbskom a Kosovom, ako aj na Južnom Kaukaze medzi Arménskom a Azerbajdžanom.

(sita)

Minúta  |  

Putin nariadil reguláciu cien palív počas vykurovacej sezóny

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil vyčleniť z verejných zdrojov prostriedky na zabezpečenie bezproblémového priebehu nadchádzajúcej vykurovacej sezóny. Vláda poskytne Murmansku a ďalším arktickým regiónom finančné prostriedky na prípravu vykurovacej sezóny 2023/2024 vrátane zavedenia regulovaných cien vykurovacieho oleja, uvádza sa v dokumente zverejnenom vo štvrtok na webovej stránke Kremľa. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Napriek tomu, že Rusko patrí k najväčším producentom ropy na svete, v posledných mesiacoch čelí nedostatku benzínu a nafty, keďže rafinériám sa vďaka vysokým vývozným cenám oplatí predávať svoje produkty do zahraničia. Moskva 21. septembra zaviedla zákaz vývozu pohonných látok s cieľom bojovať proti vysokým cenám. Kremeľ vo štvrtok uviedol, že obmedzenia budú platiť tak dlho, ako to bude potrebné.

Od zavedenia zákazu klesli veľkoobchodné ceny nafty na miestnej burze o 21 percent a ceny benzínu o 10 percent. To sa zatiaľ nepremietlo do poklesu maloobchodných cien v rovnakom rozsahu, ruský vicepremiér Alexander Novak však uviedol, že zákaz už začal prinášať pozitívne výsledky.

(tasr)

Minúta  |  

Pellegrini: S Ficom sme sa zatiaľ nedohodli, chceme viacero ministerstiev

Líder Hlasu Peter Pellegrini sa s predsedom Smeru Robertom Ficom zatiaľ nedohodol na vytvorení vládnej koalície. Vyjednávania budú podľa neho tvrdé, Hlas si trúfa na viacero ministerstiev. Povedal to vo štvrtkovej relácii RTVS s názvom Otvorene. Alternatíva štvorkoalície je podľa neho stále otvorená.

Pellegrini ozrejmil, že sa s Ficom stretáva zatiaľ len vo dvojici. Vyjednávacie tímy nie sú vytvorené. „Ešte sme neprišli k bodu, keď by som ako predseda s podpredsedami navrhol, aby mi odsúhlasili, že ideme do koalície so Smerom. Nie je to ani preddohodnuté," skonštatoval.

Zatiaľ so Smerom nerokuje o konkrétnych pozíciách. Smer však musí podľa neho pristúpiť k rokovaniam neštandardne. Hlas-SD má podľa neho skúsených ľudí, ktorí by mohli viesť rezorty. Spomínal napríklad rezort sociálnych vecí či zdravotníctva, nebráni sa ani oblasti regionálneho rozvoja či zahraničných vecí, ale ani silových rezortov.

Ak by mal Hlas ísť do štvorkoalície s Progresívnym Slovenskom (PS), SaS a KDH, ponuka by musela byť veľkorysá a štedrá, pretože ide o rizikovejšiu zostavu ako trojkoalícia so Smerom a SNS. Je tam podľa neho väčšie riziko vzhľadom na rôznorodé strany aj v hodnotových otázkach. PS a KDH by sa podľa neho museli dohodnúť, že sa kultúrno-etické otázky nebudú otvárať. Pripomenul, že predseda KDH Milan Majerský sa vo štvrtok stretol s Ficom a povedal, že si nevie predstaviť koalíciu s PS ani so Smerom.

Pellegrini sa plánuje v najbližších dňoch stretnúť so šéfom PS Michalom Šimečkom i predsedom SaS Richardom Sulíkom. S predsedom SNS Andrejom Dankom ešte nerokoval. Zdôraznil, že v prípade trojkoalície by musel Danko garantovať, že si desať poslancov udrží v koalícii, pokiaľ nie, stabilnejším partnerom by bolo podľa jeho slov možno aj KDH. Zopakoval však, že Majerský po stretnutí s Ficom povedal, že si koalíciu so Smerom predstaviť nevie.

(tasr)

Minúta  |  

Väznení ruskí opoziční lídri vyzvali na jednodňovú hladovku

Alexej Navaľnyj, Vladimir Kara-Murza, Iľja Jašin a ďalší väznení predstavitelia ruskej opozície vyzvali vo štvrtok všetkých politických väzňov a svojich stúpencov na jednodňovú hladovku. Informovala o tom agentúra AFP.

Protestná hladovka by sa mala uskutočniť 30. októbra, teda v deň, keď sa v Rusku každoročne pripomínajú obete politických represií z čias Sovietskeho zväzu.         

„Vyzývame všetkých politických väzňov a tých, ktorí (im) chcú vyjadriť svoju podporu, aby sa pripojili k tejto spoločnej akcii a odmietli v tejto deň prijímať potravu," uviedli väznení politici vo vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach.

Súčasný ruský režim sa podľa nich vracia k svojim sovietskym „koreňom" v podobe zatýkania, represií a neverejných súdnych procesov s kritikmi.

Signatári výzvy, medzi ktorými sú aj viacerí Navaľného spolupracovníci, apelovali aj na politických väzňov po celom svete, aby sa na znak solidarity taktiež pripojili k jednodňovej hladovke.

Samotný Navaľnyj bol odsúdený vo viacerých procesoch, ktoré jeho stúpenci aj nezávislí experti označujú za vykonštruované. Naposledy v auguste tohto roku ho odsúdili na 19 rokov väzenia za údajný extrémizmus.

Opozičný politik Vladimir Kara-Murza bol v apríli odsúdený na 25 rokov za údajné šírenie dezinformácií o ruskej armáde, spoluprácu s nežiaducou organizáciou a údajnú vlastizradu. Ďalší známy kritik vlády Iľja Jašin vlani v decembri dostal za šírenie „nepravdivých" informácií o ruskej armáde trest odňatia slobody v trvaní 8,5 roka.

Ruská opozícia, už aj tak zdecimovaná dlhoročným útlakom úradov, čelí ešte väčším represiám od vlaňajšieho začiatku masívnej ruskej agresie voči Ukrajine. Predstavitelia opozície sú prevažne v zahraničí alebo vo väzení. Za prejavenie nesúhlasu s vojnou na Ukrajine už boli rôznymi formami potrestané tisíce Rusov.

(tasr)

Minúta  |  

Minimálne dôchodky v októbri znova stúpli. Overte si, či máte nárok na zvýšenie a o koľko porastie ten váš

Sociálna poisťovňa od 1. októbra 2023 zvýši minimálne dôchodky automaticky. Tí, ktorí na nich majú nárok, nemusia o nič žiadať. Rozhodnutie im budú zasielať v písomnej podobe. Suma poskočí o 24,20 eura.

Minimálny dôchodok sa tak zvýši už druhýkrát v tomto roku, pričom nárok naň i jeho nové sumy si viete pozrieť v tabuľke, píše Petra Mitaľová.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.