7. októbra 2023 | 10:39

Minúta | 7. októbra 2023 | 10:39

Taliansko hľadá cudzincov na rýchle ozdravenie chorého zdravotníctva

Lekári z komunistickej Kuby sú zvyknutí na to, že ich posielajú pomáhať do Afriky, Ázie či Južnej Ameriky. Menej však do Európy. Južná časť Kalábrie, ktorá má vážne problémy so zabezpečením zdravotnej starostlivosti, však podpísala trojročnú zmluvu o vyslaní takmer 500 kubánskych zdravotníkov, aby jej pomohli prekonať vážny nedostatok personálu.

No nielen Kalábria čelí problémom s personálom. Minister zdravotníctva Orazio Schillaci upozornil na to, že nedostatok zdravotníkov na celoštátnej úrovni predstavuje "skutočnú krízovú situáciu". Taliansko podľa neho potrebuje prilákať viac zahraničných lekárov a sestier. Na tlačovej konferencii 15. septembra uviedol, že je blízko k dosiahnutiu dohody s Indiou, ktorá má státisíce zdravotných sestier pracujúcich v zahraničí.

Podľa odborov takmer štvrtina zo 102-tisíc lekárov vo verejnom zdravotníctve má nárok na odchod do dôchodku do roku 2025, čo môže ohroziť chod oddelení, a dokonca aj celých nemocníc.

Úrady sa čoraz viac snažia prilákať zdravotníkov zo zahraničia, čomu sa Taliansko tradične vyhýbalo, na rozdiel od iných bohatých krajín.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) uviedla, že zahraniční lekári tvorili v roku 2019 iba 0,9 percenta všetkých lekárov v Taliansku. Na porovnanie, vo Francúzsku to bolo 11,6 percenta, v Nemecku 13,1 percenta a v Británii 30 percent.

Zatiaľ čo Taliansku sa predtým darilo zabezpečiť väčšinu lekárov a sestier, ktoré potrebovalo, kombinácia nízkych platov a syndrómu vyhorenia preriedila ich rady, najmä v náročných špecializáciách, ako sú úrazové oddelenia a pohotovosť.

Snahy o zvýšenie náboru v zahraničí však nie sú jednoduché, keďže talianske zdravotníctvo trápia vážne problémy nekonkurencieschopných platov, rozpadajúcej sa infraštruktúry, dlhých hodín a byrokracie.

Časť problému je aj kultúrna. Na rozdiel od angličtiny alebo španielčiny sa relatívne málo cudzincov učí taliančinu alebo ňou plynule hovorí.

Predchádzajúce vlády, ktoré sa snažili chrániť domácich pracovníkov, sťažovali tiež cudzincom uznanie ich kvalifikácie.

"V Taliansku trvá uznanie (medzinárodných) diplomov rok alebo rok a pol. Ľudia preto odchádzajú z Talianska," povedal profesor Foad Aodi, šéf talianskej asociácie zahraničných lekárov.

Roberto Occhiuto, prezident regiónu Kalábria, pre Reuters povedal, že musel hľadať lekárov v zahraničí, ale nebolo to také ľahké, ako dúfal.

"Skúšal som to s albánskymi lekármi, ale povedali mi, že aj keď v Taliansku môžu zarobiť päť- až šesťkrát viac ako doma, v Nemecku zarobia oveľa, oveľa viac," skonštatoval.

Potom kontaktoval Havanu, ktorá každoročne posiela tisíce zdravotníkov do zahraničia na medzinárodné misie výmenou za veľmi potrebnú hotovosť alebo tovar.

Pandémia ochorenia COVID-19 odhalila slabiny zdravotnej služby v Taliansku, ktoré malo po Británii druhý najvyšší počet obetí v Európe. Taliansko zaznamenalo 191.469 úmrtí.

Politici všetkých farieb vtedy sľubovali, že zvýšia výdavky na zdravotníctvo po desaťročiach škrtov. S ústupom vírusu však výdavky opäť klesajú, keďže slabnúca ekonomika núti vládu robiť zložité rozpočtové rozhodnutia.

Súčasná pravicová koalícia uviedla, že výdavky na štátnu zdravotnú starostlivosť v tomto roku dosiahnu 6,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo je pokles zo 6,8 percenta HDP v roku 2022. Na budúci rok sa ešte znížia na 6,2 percenta HDP.

(tasr)

7. októbra 2023 | 10:29

Minúta | 7. októbra 2023 | 10:29

Ódor: Je potrebné zamerať sa na externé hranice a boj proti prevádzačstvu

Na neformálnom samite v Granade vznikla medzi krajinami EÚ v súvislosti s nelegálnou migráciou zhoda na tom, že je potrebné sa viac zamerať na externé hranice. Uviedol to premiér Ľudovít Ódor, ktorý na samite diskutoval o migrácii a tiež o rozširovaní EÚ v budúcnosti.

Ódor uviedol, že je zhoda na tom, aby sa viac pracovalo s krajinami, cez ktoré prechádzajú migranti, a že je potrebné vyhlásiť vojnu prevádzačom. To je podľa Ódora dôležité na zastavenie ich snáh ešte v zárodku. „Európa je pomerne jednotná v tom, že musíme byť proti prevádzačstvu veľmi silní a musíme zničiť väčšinu sietí a ciest, kde fungujú," uviedol predseda vlády.

Ódor informoval, že menšia zhoda je vo vnútornom pohľade na migráciu, no väčšina krajín je solidárna v tom duchu, že je potrebné podporovať krajiny, ktoré chránia vonkajšie hranice, a to nielen slovne, ale niekedy aj finančne, pretože ide o celoeurópsky záujem. „Ak nie sme ochotní nájsť celoeurópske riešenie a urobiť kompromisy a byť solidárni s ďalšími krajinami, dobehne nás to.

Riešením bude len to, že schengen už nebude fungovať alebo mnohé krajiny budú vyňaté zo schengenu a stratíme veľkú výhodu, ktorou je cestovanie po celej Európe bez kontrol," vysvetlil premiér a doplnil, že všetky krajiny sú za to, aby Európska komisia v tejto súvislosti vyčlenila viac financií. Podľa predsedu vlády sa však črtá dobrý kompromis, ktorý môže priniesť riešenia k tomu, aby bol boj s migráciou budúci rok úspešný.

Migrácia podľa slov Ódora postupne klesá, keďže ide o sezónnu záležitosť. Výrazné zníženie však Ódor predpokladá až v novembri, pričom budúci rok by mohla byť EÚ na neželanú migráciu už pripravená.

(sita)

7. októbra 2023 | 10:10

Minúta | 7. októbra 2023 | 10:10

Kontroly na hraniciach v súvislosti s migráciou pomôžu, tvrdí starosta Bušiniec

BUŠINCE/VRBOVKA/VEĽKÝ KRTÍŠ – Náhodné kontroly na slovensko-maďarských hraniciach v súvislosti s nelegálnou migráciou určite pomôžu, tvrdí to starosta obce Bušince v okrese Veľký Krtíš Zoltán Végh.

Podľa jeho slov v dedine nemajú veľa takých ľudí, ktorí denne dochádzajú do práce do Maďarska. „Nemalo by sa to však komplikovať, tí, ktorí dochádzajú, majú doklady a približne v rovnakom čase idú tam aj späť,“ spomenul. Doplnil, že v Bušinciach je situácia v súvislosti s migrantmi v súčasnosti pokojná a dlhšie sa na ich území neobjavili.

Mohlo by Vás zaujímať Americká Komisia pre cenné papiere sa správa príliš opatrne

Cudzincov je menej aj v obci Vrbovka vo Veľkokrtíšskom okrese, TASR to vo štvrtok potvrdil starosta Marcel Fagyas. Podľa neho pomohlo, že hranice začali kontrolovať aj Česi a Poliaci. Dodal, že občanov Vrbovky, ktorí denne dochádzajú za prácou do Maďarska, je málo a ich prechod by to komplikovať nemalo.

Vo štvrtok ráno sa na slovensko-maďarských hraniciach začínajú náhodné kontroly. Potrvajú do 14. októbra a zamerajú sa najmä na podozrivé vozidlá. Opatrenie má pomôcť zníženiu počtu nelegálnych migrantov, ktorí cez Slovensko tranzitujú do iných štátov Európskej únie.

Mohlo by Vás zaujímať Nová rozhľadňa umožňuje výhľady do dvoch národných parkov

Ministerstvo vnútra SR pre TASR situáciu na 35 hraničných priechodoch s Maďarskom v prvý deň zavedenia kontrol zhodnotilo ako pokojnú, obyvateľom odporúča pre prípad kontroly mať pri sebe preukaz totožnosti.

(tasr)

7. októbra 2023 | 10:05

Minúta | 7. októbra 2023 | 10:05

Ukrajinské oceliarne bojujú o prežitie

Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 prišiel tamojší oceliarsky priemysel, ktorý sa nachádza hlavne v oblastiach frontovej línie, o továrne, zamestnancov, dodávateľov a prístup k dôležitým exportným centrám. Aj v dôsledku toho ukrajinská ekonomika podľa odhadu Svetovej banky utrpela v prvom roku vojny straty takmer 400 miliárd eur.

Oceliarne ako Záporožstal, ktorá je súčasťou oceliarskej a ťažobnej skupiny Metinvest, sú pre ukrajinskú ekonomiku kľúčové. A udržanie výroby, hoci na nižších úrovniach, poukazuje na odolnosť sektora.

Stali sa tiež symbolmi ukrajinského vojenského odporu, keďže prápor Azov odolával ruským silám, keď sa ukryl v oceliarni Metinvest Azovstal počas nakoniec neúspešnej obrany prístavného mesta Mariupol.

Závod v Záporoží tvorí rozľahlá sieť potrubí, ciest, železníc a skladov v južnom regióne Záporoží, o ktorom Rusko tvrdí, že ho anektovalo. Pece závodu vychladli iba dvakrát vo svojej histórii, počas druhej svetovej vojny a po invázii Ruska na Ukrajinu, uviedla hovorkyňa.

Napriek bojom v okolí Záporožstal vyrába a jeho produkcia dosahuje približne 70 % objemu pred vojnou, pričom väčšina smeruje do Európy a USA.

"Očakávam, že vyrobíme viac ocele ako v roku 2022," povedal Oleksandr Myronenko, prevádzkový riaditeľ spoločnosti Metinvest. "Toto sa dá nazvať dobrým výsledkom."

Vývoz však podľa neho brzdí ruská blokáda čiernomorských prístavov a ostreľovanie dunajského prístavu Izmajil.

Rovnako ako prístavy aj závod v Záporoží ohrozujú údery ruskej armády. Má síce protiletecké kryty, no niektorí pracovníci nemôžu počas náletov opustiť svoje stanovištia. Oceliareň Záporožstal prišla od invázie o približne tretinu z 10 500 zamestnancov, keďže mnohí odišli na frontu, ale snaží sa pokračovať vo výrobe.

(tasr)

7. októbra 2023 | 10:03

Minúta | 7. októbra 2023 | 10:03

Izraelská armáda vyhlásila vojnový stav v reakcii na útoky z pásma Gazy

Izraelská armáda vyhlásila vojnový stav v reakcii na sobotňajšie hromadné útoky na izraelské územie z pásma Gazy.

Militantné hnutie Hamas v piatok vypálilo na Izrael stovky rakiet a palestínski ozbrojenci prenikli z pásma Gazy na územie Izraela.

Izraelský minister obrany Joav Gallant hnutie Hamas upozornil, že sa spustením útokov dopustilo vážneho omylu a začalo vojnu proti Izraelu. Dodal, že izraelskí vojaci bojujú na všetkých miestach, kde došlo ku vtrhnutiam na izraelské územie. Minister obyvateľov vyzval, aby sa riadili pokynmi úradov. Vyjadril presvedčenie, že Izrael v tejto vojne zvíťazí.

Gallant nariadil mobilizáciu záložníkov a vyhlásil výnimočnú bezpečnostnú situáciu v okruhu do 80 kilometrov od pásma Gazy. To má izraelskej armáde umožniť lepšie chrániť civilistov.

Viac sa dočítate TU.

(tasr)

7. októbra 2023 | 9:59

Minúta | 7. októbra 2023 | 9:59

Holandsko Ukrajine poskytne ďalšiu pomoc v sume 102 miliónov eur

Holandsko poskytne Ukrajine ďalšiu pomoc v sume 102 miliónov eur. Oznámila to vo vyhlásení holandská ministerka zahraničného obchodu a rozvoja Liesje Schreinemacherová. Cieľom je podporiť prípravu Ukrajiny na zimné obdobie a napomôcť reformy a investície. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Najväčšia časť nového balíka holandskej pomoci, a to 60 miliónov eur, je určená na poistenie exportných úverov holandských firiem, ktoré chcú prispieť k obnove Ukrajiny. Suma 30 miliónov eur bude alokovaná na nákup plynu, transformátorov, rozvádzačov a káblov v záujme opráv a modernizácie energetickej siete Ukrajiny, aby krajina bola pripravená na zimu.

Zvyšných 12 miliónov eur sa má použiť v oslobodených oblastiach Ukrajiny na opravy zariadení na dodávky pitnej vody a elektriny a na základnú zdravotnú starostlivosť a školstvo. Časť tejto sumy sa použije na implementáciu reforiem prostredníctvom technickej asistencie zo strany Medzinárodného menového fondu.

(sita)

7. októbra 2023 | 9:48

Minúta | 7. októbra 2023 | 9:48

Steinmeier a Biden rokovali o pomoci Ukrajine i situácii v Kongrese

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier a šéf Bieleho domu Joe Biden v piatok vyjadrili odhodlanie pokračovať v podpore Ukrajiny. Pripomenuli však aj znepokojenie v spojitosti s dianím v americkom Kongrese.

"Naše partnerstvo je nevyhnutné v našom úsilí riešiť globálne výzvy: od klimatickej zmeny a potravinovej bezpečnosti k obrane demokracie a ľudských práv," uviedol Steinmeier, ktorého vyjadrenia sprostredkovala ZDF. Spojenectvo medzi Berlínom a Washingtonom je podľa jeho slov dôležité aj pre podporu Ukrajincov pri obrane ich krajiny, slobody a budúcnosti.

Biden Steinmeiera uistil, že na USA sa dá v tejto oblasti spoľahnúť. Obaja vyjadrili presvedčenie, že je potrebné vyslať spoločný signál, že Washington a Berlín budú naďalej Ukrajinu podporovať. Nemecký prezident však vyjadril znepokojenie v spojitosti s vývojom situácie v americkom Kongrese, dodáva DPA.

Kongresmani v utorok 3. októbra odvolali z funkcie predsedu Snemovne reprezentantov republikána Kevina McCarthyho. Predchádzala tomu vzbura poslancov z radikálneho krídla Republikánskej strany, ktorí sú proti uvoľneniu dodatočných financií pre Kyjev.

Biden priznal, že ho situácia v Kongrese znepokojuje. Súčasne si však je vedomý, že väčšina poslancov z oboch hlavných politických strán v Snemovni podporuje poskytovanie ďalšej finančnej pomoci Ukrajine.

Steinmeierova návšteva v USA nebola vopred ohlásená, píše DPA a dodáva, že nemecký prezident vo štvrtok dokončil dvojdňovú štátnu návštevu na Kapverdách. Odtiaľ mal zamieriť do Porta v Portugalsku. Biden ho však pozval do USA, kam Steinmeier pricestoval v piatok.

Steinmeier sa vo Washingtone stretol aj s riaditeľom Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williamom Burnsom. Rokovali o súčasných konfliktoch a zmenách v oblasti geopolitiky. Nemecký prezident však podrobnosti neposkytol.

(tasr)

7. októbra 2023 | 9:46

Minúta | 7. októbra 2023 | 9:46

MZ SR: Centralizácia riadenia nemocníc by mala byť pre budúcu vládu prioritou

Centralizácia riadenia nemocníc by mala byť pre budúcu vládu prioritou. Vyplýva to z vyjadrenia štátnej tajomníčky Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Moniky Jankechovej. Reformou je podmienená žiadosť o piatu platbu z plánu obnovy v prvom kvartáli roka 2024. Na ministerstve sa má zriadiť Ústredný orgán pre správu nemocníc. Míľnik nateraz mešká, no podľa tajomníčky jeho plnenie ohrozené nie je.

Podľa harmonogramu mal nový útvar vzniknúť do konca roka. Vzhľadom na aktuálnu politickú situáciu však jeho zriadenie rezort očakáva až v prvom kvartáli 2024. V súčasnosti má pripravené podklady na jeho vznik. "Keďže ide o výrazný zásah do organizačnej štruktúry ministerstva zdravotníctva, bude už na budúcej vláde, aby zhodnotila stratégiu, schvaľovanie či implementáciu tohto návrhu v zmysle platnej legislatívy," priblížili pre TASR z ministerstva.

Podklady plánuje rezort zdieľať budúcemu vedeniu ako jednu z dôležitých oblastí, ktorú je nevyhnutné vyriešiť čo najskôr. "Vnímame že pre nové vedenie by to mala byť priorita nielen v nadväznosti na plán obnovy, ale vôbec na systémové riešenie pre rezort zdravotníctva," ozrejmila Jankechová. Význam Ústredného orgánu pre správu nemocníc vidí rezort najmä v zlepšení efektivity hospodárenia a alokovania zdrojov v zdravotnom systéme.

(tasr)

7. októbra 2023 | 9:43

Minúta | 7. októbra 2023 | 9:43

Líderka kandidátky OĽaNO Erika Jurinová ešte nevie, či si preberie poslanecký mandát

Žilinská županka a líderka kandidátky OĽaNO Erika Jurinová oceňuje snahu PS o zostavenie vlády s menšou časťou bývalého Smeru, čim myslela Hlas. Bola by to podľa nej lepšia alternatíva ako vláda Smeru, Hlasu, SNS. Ona sama však prebratie mandátu v parlamente zvažuje. Prezradila to v rozhovore pre Denník N.

„Rozhodla som sa, že v Žilinskej župe určite zostanem a ešte celkom nemám v sebe rozhodnuté, či si preberiem mandát, aj keď v tých úvahách stále prevažuje to, že by som mandát neprebrala,“ povedala v rozhovore pre Denník N Jurinová

Uvedomuje si vraj, aký silný mandát dostala od ľudí, ale tiež aj pozíciu hnutia. V každom prípade bude OĽaNO opozičné hnutie a otázkou je, čo pomôže Žilinskej župe viac.

Ako uviedla, na kandidátnu listinu vstupovala preto, aby prekrúžkovala Igora Matoviča a zároveň, aby bolo OĽaNO súčasťou vládnej zostavy, a nie opozície.

„Zatiaľ to vyzerá tak, a myslím, že už sa to dá so 100-percentnou istotou povedať, že ani jedna podmienka nie je splnená, preto som viac naklonená mandát odovzdať,“ dodala Jurinová.

(Denník N, dak)