Preskočiť na obsah
  |  

Mikulec: Zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine nie je správnym rozhodnutím

Zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine nie je podľa bývalého ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) správne rozhodnutie. Uviedol to v relácii RTVS Sobotné dialógy s tým, že Slovensko bolo od začiatku vojny na Ukrajine konzistentné v tom, že pomáhalo Ukrajine a dodávalo jej aj zbrane.

„Myslím si, že ich veľmi potrebovali a boli sme za to aj ocenení. Dokonca na rokovaniach v rámci NATO bolo Slovensko vyzdvihnuté ako sused Ukrajiny, ktorý bol veľmi aktívny," uviedol Mikulec a pokračoval s tým, že zámer Roberta Fica zastaviť vojenskú pomoc Ukrajine, ako vyjadrenie prezidentky Zuzany Čaputovej, že pri otázke poskytnutia ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine treba rešpektovať výsledky volieb a počkať na závery rokovaní o zostavení vlády sú ústupkom, za ktorú si Slovensko vyslúžilo kritiku v zahraničí.

„Už dnes sa ozývajú mnohé krajiny. Nie je to vnímané ako pozitívne. Robert Fico je mnohými krajinami vnímaný ako trójsky kôň Vladimíra Putina a Moskvy. Zahraničnopolitické smerovanie je pre nás kľúčové a my absolútne budeme podporovať všetky možné snahy o to, aby sme zostali v priestore smerom na západ, členom EÚ a NATO," vyhlásil Mikulec s tým, že ak chce byť Slovensko platným členom EÚ a NATO, tak aj takéto rozhodnutia sú veľmi dôležité. Poslanec Tomáš Valášek (PS) vyjadril v otázke vojenskej pomoci Ukrajine súhlas s Mikulcom

„Myslím si, že prezidentku ctí, že chce rešpektovať výsledky volieb, ale aplikácia toho princípu v tomto prípade nesedí," uviedol Valášek a dodal, že nerozumie, prečo nastala situácia, keď sa o balíku vojenskej pomoci pre Ukrajinu rozhoduje až po voľbách.

„Posledný balík vojenskej pomoci Ukrajine odišiel v apríli. Medzičasom prišla nová vláda, ktorá vládla síce iba chvíľu, ale s plnými právomocami a mohla slobodne rozhodnúť o ďalšej vojenskej pomoci. Nerozhodla a balík nakoniec prišiel až po voľbách. Tá pomoc mala prísť pred mesiacmi," uviedol Valášek a uzavrel s tým, že za túto situáciu a za to, že sa o vojenskej pomoci Ukrajine rozhoduje päť minút po dvanástej, nemôže ani Robert Fico, ani predošlá vláda, ale úradnícka vláda.

(sita)

  |  

Ministerstvo vnútra vyčlenilo 390-tisíc eur na riešenie situácie v Telgárte

TELGÁRT - Na riešenie situácie v Telgárte boli vyčlenené financie vo výške 390-tisíc eur, ktoré dostane Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Ten by ich mal v rámci dotačnej schémy poskytnúť obci na financovanie nákupu unimobuniek. Informovalo o tom ministerstvo vnútra s tým, že obec a župa musia súbežne vyriešiť niektoré otázky týkajúce sa pozemkov, kde budú umiestnené.

Rezort vnútra prostredníctvom Hasičského a záchranného zboru doručil do obce Telgárt elektrocentrálu na napájanie vyhrievania v stanoch, a to vrátane pohonných hmôt. Ministerstvo so zástupcami štátnej správy, miestnej štátnej správy a samosprávy v septembri informovalo o zákonných možnostiach akými môže obec Telgárt podporiť v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie na území obce. „Analyzovali sa tiež formy a časová dostupnosť pomoci zo strany iných ministerstiev, ako aj úradu splnomocnenca pre rómske komunity," doplnilo ministerstvo a pokračovalo s tým, že sekcia krízového riadenia rezortu vnútra okamžite po udalosti poskytla dva stany, Okresný úrad Brezno ďalšie dva a Okresný úrad Banská bystrica rovnako dva stany. „Na účely poskytnutia núdzového ubytovania poskytol Banskobystrický samosprávny kraj 32 skladacích postelí a 21 samostatných matracov, aj doprava tohto materiálu bola zabezpečené prostriedkami MV SR. Sekcia krízového riadenia MV SR poskytla 25 postelí a 75 spacích vakov. Obec zabezpečila prenosné toalety a sprchy. Výdavky súvisiace so zabezpečením núdzového ubytovania a stravovania budú obci refundované zo štátneho rozpočtu cez MV SR," informovalo ministerstvo vnútra.

V rómskej osade v Telgárte vypukol 20. júla požiar, pri ktorom zomrela jedna osoba a o strechu nad hlavou prišlo 102 ľudí vrátane 60 detí.

(sita)

  |  

Mesto Michalovce rozšíri skládku odpadu v lokalite Žabany

MICHALOVCE - Mesto Michalovce rozšíri skládku na nie nebezpečný odpad v lokalite Žabany približne za 1,4 milióna eur z vlastných zdrojov.

Pre TASR to potvrdila referentka odboru komunikácie a marketingu mesta Marcela Andréová s tým, že s prácami začnú po vydaní a nadobudnutí právoplatnosti zmeny integrovaného povolenia. "Kompetentný orgán, ktorý povolenie vydáva, na tento úkon nemá zákonom stanovenú lehotu," spresnila.

"Účelom stavby Žabany - skládka na nie nebezpečný odpad - rozšírenie, je rozšírenie existujúcej skládky na nie nebezpečný odpad situovanej v lokalite Žabany, v súlade s požiadavkami platnej legislatívy v odpadovom hospodárstve, o III. a IV. etapu," uviedla s tým, že kazety I. a II. etapy sú naplnené a uzavreté. Kazeta vybudovaná v II. etape bola uzavretá a zrekultivovaná v októbri 2021.        

Stavba je rozdelená na viacero stavebných objektov - príprava územia, samotné teleso skládky, spevnené plochy, odvodnenie a odplynenie skládky, monitorovací systém, oplotenie a sadové úpravy. Lehota realizácie je desať mesiacov od odovzdania staveniska.        

Rozšírením skládky má dôjsť k využitiu už vybudovaných zariadení v uvedenej lokalite. "Kratšia zvozová vzdialenosť prispeje k úspore nákladov, nakoľko dnes sa odpad vozí na vzdialenejšie skládky," doplnila Andréová s tým, že sa zároveň prispeje k zníženiu emisií pri preprave odpadu.

(tasr)

  |  

Zvýšila sa ochrana miest a objektov spojených so židovskou komunitou

Ústredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZŽNO) na Slovensku sa operatívne dohodol na okamžitom zintenzívnení už existujúcej ochrany a stráženia objektov, priestorov a miest s väzbou na židovskú komunitu. Informuje o tom na sociálnej sieti s tým, že tak reaguje na sobotňajšie vyhlásenie vojnového stavu v Izraeli, proti ktorému podniklo útok militantné hnutie Hamas.

"Je to len preventívne opatrenie ako ochrana proti podporným činom nepriateľov Izraela, žijúcich v Európe. Dôvod na paniku nie je, buďte však ostražití," upozorňuje ÚZŽNO.

Hnutie Hamas vypálilo v sobotu na Izrael stovky rakiet a palestínski ozbrojenci prenikli z pásma Gazy na územie Izraela. Tieto útoky už odsúdili predstavitelia EÚ i viacerých krajín Európskej únie. Izraelská armáda v reakcii vyhlásila vojnový stav a spustila útoky na ciele v pásme Gazy.

(tasr)

  |  

Po zemetrasení na západe Afganistanu je 14 mŕtvych a 78 zranených

Silné zemetrasenie s magnitúdou 6,3 s niekoľkými dotrasmi postihlo v sobotu západný Afganistan, o život prišlo 14 ľudí a zranenia utrpelo 78 ďalších osôb, informoval miestny predstaviteľ. Podľa neho môže počet mŕtvych ešte narásť, pretože prichádzajú správy o ľuďoch pochovaných pod troskami budov.

"Toto sú počty ľudí, ktorých zatiaľ priniesli do centrálnej nemocnice (v provinčnom hlavnom meste Herát), ale nie je to konečný údaj," povedal pre AFP riaditeľ pre verejné zdravie v provincii Herát, Muhammad Tálib Šáhid. "Máme informácie, že pod troskami sú pochovaní ľudia," doplnil.

Obyvateľ mesta Herát uviedol, že "najmenej päť silných zemetrasení" postihlo okolo poludnia toto hlavné mesto.

Podľa geologickej služby Spojených štátov (USGS) sa v sobotu na západe Afganistanu vyskytla dvojica zemetrasení s magnitúdou 6,3.

Epicentrum sa nachádzalo 40 kilometrov severozápadne od mesta Herát a nasledoval dotras s magnitúdou 5,5, dodala USGS.

"Všetci ľudia vybehli z domov a sú stále vonku. Domy, úrady a obchody sú prázdne. Vládne strach z ďalších zemetrasení," dodal obyvateľ Herátu.

Prerušené je telefonické spojenie, čo spôsobuje problémy v získavaní presnených podrobnosti zo zasiahnutých oblastí. Videá na sociálnych sieťach zachytávajú stovky ľudí na uliciach pred ich domami a úradmi v meste Herát.
Provincia Herát susedí s Iránom, kde tiež otrasy cítili. Podľa štátnych médií boli do pohraničných oblastí vyslané skupiny expertov, aby prekontrolovali možné škody.

Zemetrasenie cítili aj v blízkych afganských provinciách Faráh a Bádghís, uviedli miestne médiá.

V tejto oblasti sa zemetrasenia vyskytli opakovane, pretože sa tu stretávajú arabská, indická a eurázijská tektonická platňa.

V júni 2022 zasiahlo silné zemetrasenie horský región východného Afganistanu a zrovnalo so zemou domy z kameňa a hlinených tehál. Išlo o najsmrtiacejšie zemetrasenie v Afganistane za posledné dve desaťročia, zahynulo pri ňom najmenej 1 000 ľudí a zranenia utrpelo približne 1 500 osôb.

(tasr)

  |  

Kim Čong-un posiela Putinovi delostreleckú výzbroj i bezpodmienečnú podporu

Severná Kórea začala posielať do Ruska delostreleckú výzbroj, čím posilnila sily Vladimíra Putina, ktoré pokračujú v 20-mesačnej invázii na Ukrajinu, pre CBS News to uviedol americký predstaviteľ. Bezprostredne nebolo jasné, či je tento transfer súčasťou nového, dlhodobého dodávateľského reťazca alebo ide o obmedzenejšiu zásielku, ani čo Severná Kórea za zbrane dostáva. Informuje spravodajský portál CBS News.

Severokórejská podpora Moskvy je zrejme vyvrcholením mimoriadneho samitu v Moskve minulý mesiac, keď Kim Čong-un cestoval vlakom na osobné stretnutie s Putinom.

Kim počas tohto stretnutia Putinovi povedal, že môže počítať s "plnou a bezpodmienečnou podporou" Severnej Kórey v "svätom boji" Ruska na obranu jeho bezpečnostných záujmov - čo bola zjavná narážka na útok na Ukrajinu. 

Všeobecne sa očakávalo, že Kim požiada Putina o hotovosť a potraviny na podporu chudokrvného severokórejského hospodárstva výmenou za podporu útoku Moskvy na Ukrajinu, ale aj o zbrane a vesmírne technológie.

Jeden z vysokopostavených juhokórejských predstaviteľov pred samitom pre CBS News uviedol, že Soul sa obáva, že Kim by okrem spolupráce v oblasti konvenčných zbraní mohol chcieť od Ruska získať aj technológie na výrobu ponoriek s jadrovým pohonom a pokročilejších rakiet a satelitov.

Putin po samite naznačil, že s Kimom diskutovali o vojenskej spolupráci a aspoň do určitej miery sa zdá, že táto spolupráca sa tento týždeň začala formovať.

(CBS News)