Profesor Jacko: Príroda nám dala o sebe vedieť, no nie sme na to zvyknutí

Riaditeľ Ústavu geovied fakulty BERG Technickej univerzity v Košiciach prof. Ing. Stanislav Jacko, PhD., tvrdí, že zemetrasenia v nie sú v našich končinách až také nezvyčajné.

„To, že sme zemetrasenie podobnej intenzity nepocítili 100 či 200 rokov, neznamená, že nemôže prísť. Príroda nám dala o sebe vedieť aj takýmto spôsobom. Akurát my na to nie sme zvyknutí,“ povedal Jacko.

Zemetrasenie zasiahlo hlavne obec Ďapalovce, pri ktorej bolo epicentrum. „O zlomovom systéme v Ondavskej vrchovine vieme, že je seizmicky aktívny. Rovnako aj evidencie či zmienky v historických záznamoch svedčia o tom, že zemetrasenia podobnej intenzity tu už kedysi boli,“ vysvetlil Jacko. Spomínaný zlom je viditeľný aj na mape. Tečie ním rieka Ondava. Vyvrátil aj špekulácie o presných časoch dotrasov, ktoré sa na sociálnych sieťach objavili ešte v pondelok večer. „Je ťažké predpovedať možné dotrasy, rovnako aj ich čas. Podľa mňa by v tomto prípade už nemali byť žiadne,“ dodal Jacko.

Mohlo by vás zaujímať

KultúraMafia sa vráti na východ Slovenska aj s Rytmusom

Dá sa ale označiť pondelňajšie zemetrasenie za silné? „Od 5. stupňa sa považuje za stredne silné, tu nakoniec platí údaj 4,9 stupňa. Ale myslím si, že sa možno aspoň čiastočne prikloniť k tomu, že bolo stredne silné. Napokon, svedčia o tom aj škody v obciach, ktoré boli blízko epicentra. Podľa mňa by poisťovne aj inštitúcie mali citlivo pristupovať k ľuďom, ktorí utrpeli škody, alebo dokonca prišli o domy,“ myslí si Jacko.

Ako je ale možné, že napríklad v niektorých častiach Košíc vnímali ľudia otrasy dosť intenzívne, v iných si zemetrasenie takmer nevšimli? „Zemetrasenie sa šíri konkávne, no je rozdiel, či ste na vyššom poschodí budovy alebo nie. Rovnako to závisí aj od podložia. Na sídlisku Nad jazerom, kde bývam, sme otrasy veľmi necítili. Je to tým, že paneláky sú vybudované na štrkovom podloží, ktoré dokáže tlmiť vibrácie. Naopak, ak sú nejaké domy postavené na skalnatom podklade, je to horšie,“ uzavrel skúsený geológ.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťPrešovskí hasiči po zemetrasení preverovali únik plynu

Zemetrasenia tu boli aj v minulosti. A vďaka záznamom vieme aj to, kedy. Hoci vtedy, samozrejme, neexistovali žiadne prístroje na meranie intenzity zemetrasenia, dá sa to zistiť aj spätne. Napríklad ak kronikár napísal, že spadla veža kostola.

V roku 1656 a v marci roku 1676 postihli napríklad aj Košice. Na východnom Slovensku boli ďalšie v rokoch 1712 a 1713 na Šariši a v povodí rieky Hornád. Pozoruhodný je záznam o zemetrasení v Zemplínskej stolici v roku 1778. Došlo k nemu v blízkosti terajšieho epicentra pri obci Ďapalovce.

V Malej Domaši, Benkovciach, Jastrabí či Slovenskej Kajni sa zrútilo mnoho domov. V obci Tovarné zemetrasenie zničilo takmer čerstvo postavený kaštieľ rodiny Barkóczy a v Žalobíne sa dokonca zrútil kostol.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťUžite si mimoriadny vlakový výlet po košických zákutiach

O rok nato prišlo v tejto oblasti ďalšie zemetrasenie, ktoré okrem iného spôsobilo škody na kostole v Jasenovciach. V 18. storočí vieme ešte o jednom, v roku 1786, ktoré poškodilo domy vo viacerých mestách – v Košiciach, Spišskom Podhradí a Spišskej Novej Vsi.

Začiatok 19. storočia sa niesol v znamení zemetrasení na Zemplíne. Presnejšie v roku 1829 – 1830 okolí Trebišova a pri obci Kazimír. Spomínané Košice ale citeľne zasiahlo zemetrasenie 15. októbra 1834. Poškodilo nielen domy, ale aj múry dómu sv. Alžbety. Ďalšie zemetrasenia na východe Slovenska zasiahli Košice v roku 1858, v roku 1876 Vysoké Tatry, v roku 1890 opäť oblasť Malej Domaše a Hencoviec a napokon v roku 1901 znovu Vysoké Tatry.