Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V poľských voľbách to vyzerá na rekordnú účasť

Voľby u slovenského severného suseda sa chýlia ku koncu. Volebné miestnosti sa uzatvárajú o deviatej večer. Podľa informácií tamojších médií bude účasť pravdepodobne rekordná.

Účasť vo voľbách je podľa poľského denníka Wyborzcza zatiaľ vyššia ako pred štyrmi rokmi. A to výrazne. V roku 2019 bola účasť voličov do sedemnástej hodiny na úrovni 45,94 percenta. Teraz prišlo k urnám do rovnakého času vyše 57 percent občanov.

O deviatej večer sa v Poľsku zatvárajú volebné miestnosti a prvý obraz o výsledkoch volieb poskytnú exit polly. Tie však môžu byť v niektorých prípadoch pomerne presné. No ako ukazuje aj nedávna skúsenosť zo Slovenska, kedy boli v porovnaní s oficiálnymi výsledkami nadhodnotené liberálnejšie subjekty, nemožno sa na ne spoliehať.

Poľský volebný systém je od toho slovenského odlišný. Aby sa daní politici dostali do dvojkomorového parlamentu (Sejmu a Senátu), musia okrem prekročenia 5-percentnej hranice na národnej úrovni (8-percentnej v prípade koalície) uspieť aj vo svojom volebnom obvode.

(wyborcza)

Minúta  |  

Povinné prepadnutie majetku bolo v rozpore s právom na jeho vlastníctvo

Súdy boli doteraz povinné pri uznaní viny z niektorých trestných činov uložiť trest prepadnutia celého majetku páchateľa – aj v prípadoch, keď mal majetok legálny pôvod.

Takýto trest nemá podstatu ani zmysel v práve, a je možné ho zaradiť medzi neprimerané tresty a v rozpore s právom vlastniť majetok. Prekvapivo dlhé trvanie tejto zjavnej nespravodlivosti ukončil až Ústavný súd SR.

O práve vlastniť majetok i o doterajšej povinnosti súdov nechať ho v niektorých prípadoch prepadnúť v prospech štátu píše v texte Jozef Onačilla.

Minúta  |  

Medzi obeťami Hamasu nebola Slovenka. Došlo k zámene identity

Žena zo Slovenska, ktorá prežila holokaust, sa podľa najnovších informácií nenachádzala medzi obeťami útoku militantov z Hamasu. Podľa Martina Korčoka z Múzea holokaustu v Seredi mala obeť útoku (v hebrejčine) rovnaké meno a rok narodenia ako dáma zo Slovenska.

Na chybu upozornil Korčok po tom, čo sa spojil priamo s kibucom Kisuffi, kde sa tragédia udiala, pričom ho informovali, že dáma z fotografie sa volá Jina Semiatiz a nenarodila sa v Československu.

„Gina Smiatich aj Jina Semiatiz sa hebrejsky píšu úplne rovnako (ג’ינה סמיאטיץ‘). Dokonca majú aj rovnaký vek, 90 rokov. Obeťou teroristov však nebola rodáčka od Michaloviec z bývalého Československa,“ uviedol Korčok v príspevku na Facebooku.

Pôvodný text, ktorý sa odvolával práve na zistenia Múzea holokaustu v Seredi, sme zmazali a nahradili ho touto opravenou verziou. Za chybu sa ospravedlňujeme.

Minúta  |  

Medzi obeťami Hamasu nebola Slovenka. Došlo k zámene identity

Žena zo Slovenska, ktorá prežila holokaust, sa podľa najnovších informácií nenachádzala medzi obeťami útoku militantov z Hamasu. Podľa Martina Korčoka z Múzea holokaustu v Seredi mala obeť útoku (v hebrejčine) rovnaké meno a rok narodenia ako dáma zo Slovenska.

Na chybu upozornil Korčok po tom, čo sa spojil priamo s kibucom Kisuffi, kde sa tragédia udiala, pričom ho informovali, že dáma z fotografie sa volá Jina Semiatiz a nenarodila sa v Československu.

"Gina Smiatich aj Jina Semiatiz sa hebrejsky píšu úplne rovnako (ג'ינה סמיאטיץ'). Dokonca majú aj rovnaký vek, 90 rokov. Obeťou teroristov však nebola rodáčka od Michaloviec z bývalého Československa," uviedol Korčok v príspevku na Facebooku.

(fb)

Minúta  |  

Rusko vrátilo zo sýrskych utečeneckých táborov 34 detí, tvrdí Moskva

Moskva v nedeľu oznámila, že v rámci svojej kampane na repatriáciu potomkov ruských džihádistov priviezla späť do Ruska 34 detí z utečeneckých táborov v Sýrii. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

V utečeneckých táboroch v Sýrii zostáva neznámy počet detí ruských občanov, ktorí odišli bojovať do Sýrie - väčšina z nich pochádza z prevažne moslimských republík.

Rusko, ktoré v roku 2015 zasiahlo do sýrskej občianskej vojny, aby pomohlo svojmu spojencovi - sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi - vracalo deti v priebehu rokov, ale tento proces sa v uplynulom čase spomalil.

"Priviezli sme domov 34 detí zo Sýrie," uviedla ruská komisárka pre práva detí Marija Ľvovová-Belovová, ktorú hľadá Medzinárodný trestný súd (ICC) v súvislosti s údajnou nezákonnou deportáciou ukrajinských detí do Ruska. Ona však tieto obvinenia odmieta.

Zabezpečiť bezpečný návrat detí do Ruska nebolo "jednoduché" a v Sýrii sa objavili "príznaky blízkovýchodného konfliktu", dodala Ľvovová-Belovová. Dodala, že Rusko plánuje priviesť zo Sýrie späť ďalších 150 detí.

(tasr)

Minúta  |  

Vojna na Ukrajine „nie je potrebná“, povedala ruská gubernátorka. Čelí problémom

Ruskú gubernátorku v nedeľu kritici obvinili z „diskreditácie ruských ozbrojených síl“ po tom, čo obyvateľom v jej regióne povedala, že Rusko „nepotrebuje“ vojnu na Ukrajine. Natalia Komarovová, gubernátorka Chanty-Mansijskej oblasti a členka vládnej strany Jednotné Rusko vodcu Vladimira Putina, to povedala v sobotu na stretnutí s obyvateľmi sibírskeho mesta Nižnevartovsk.

Kritici vyzvali úrady, aby začali vyšetrovanie jej výrokov, no Komarovovú doteraz nezadržali ani nečelila žiadnemu obvineniu. Video z udalosti zverejnené na sociálnych sieťach ukázalo, že politička bola konfrontovaná manželkou ruského vojaka, ktorá povedala, že zmobilizovaní muži boli do frontovej línie zle vybavení. Komarovová povedala obyvateľom, že Rusko nebolo pripravené na inváziu na Ukrajinu.

„Pýtate sa ma (prečo váš manžel nemá výstroj) s vedomím, že ja som gubernátorka a nie ministerka obrany? Ako celok sme sa na túto vojnu nepripravovali. Nepotrebujeme ju. Budovali sme úplne iný svet, takže v tomto smere určite budú nejaké nezrovnalosti a nevyriešené veci,“ povedala 67-ročná politička.

Komarovovej komentáre sa rýchlo rozšírili na internete a údajne podnietili provojnových aktivistov, aby nahlásili gubernátorku úradom za „diskreditáciu ruských ozbrojených síl“. Spravodajský portál Sibir.Realii informoval, že jeho redaktori nahliadli do listu riaditeľa sibírskej neziskovej organizácie Jurija Riabceva ruskému ministrovi vnútra, v ktorom žiadal vyšetrenie vyjadrení Komarovovej.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.