Preskočiť na obsah
  |  

Smer, Hlas a SNS podpísali koaličnú dohodu

Lídri strán Smer, Hlas a SNS podpísali v pondelok koaličnú dohodu. Urobili tak v historickej budove Národnej rady (NR) SR na bratislavskom Župnom námestí.

Poverenie na zostavenie vlády dostal po voľbách predseda víťaznej strany Smer Robert Fico. Neformálne rokovania viedlo aj PS, ktoré chcelo vytvoriť štvorkoalíciu s Hlasom, KDH a SaS. Napokon sa však dohodli na spolupráci strany Smer, Hlas a SNS.

Robert Fico po podpise koaličnej dohody informoval o prerozdelení jednotlivých ministerstiev. Mená zatiaľ nepovedal. Po zasadnutí orgánov koaličných strán Smer, Hlas a SNS ich chce najprv oznámiť prezidentke SR Zuzane Čaputovej.

Premiérsky post má zastávať nominant Smeru. Smer má obsadiť ministerstvá spravodlivosti, dopravy, financií, zahraničných vecí, obrany a tiež pôdohospodárstva.

Hlasu majú patriť posty ministrov vnútra, hospodárstva, zdravotníctva a tiež ministra investícií a regionálneho rozvoja a ministra práce a školstva. Rovnako má obsadiť post podpredsedu vlády pre plán obnovy a odolnosti.

SNS bude nominovať ministra životného prostredia a kultúry. Národniarom má patriť aj post šéfa nového ministerstva športu a cestovného ruchu, ktoré sa zriadi od 1. januára 2024.

Fico priblížil, že vo vláde budú po menovaní traja podpredsedovia vlády. Každej koaličnej strane podľa jeho slov prináleží funkcia jedného. Potvrdil, že predsedom Národnej rady (NR) SR má byť nominant Hlasu. Koaličné strany nominujú aj podpredsedov, jedného má navrhnúť opozícia. Do toho koalícia hovoriť nemieni.

(tasr)

  |  

Zomrel bývalý fínsky prezident a laureát Nobelovej ceny za mier Martti Ahtisaari

Vo veku 86 rokov zomrel bývalý fínsky prezident a držiteľ Nobelovej ceny za mier Martti Ahtisaari. Smutnú správu oznámila Iniciatíva pre krízový manažment (CMI), vytvoril na predchádzanie násilným konfliktom a ich riešenie. Podľa nadácie bude mať Ahtisaari štátny pohreb, ktorého termín oznámia neskôr.

V roku 2021 oznámili, že bývalá hlava štátu má Alzheimerovu chorobu v pokročilom štádiu.

Ahtisaari, ktorý sa narodil 23. júna 1937, pomáhal dosiahnuť mierové dohody týkajúce sa stiahnutia Srbska z Kosova koncom 90. rokov, snahy Namíbie o nezávislosť v 80. rokoch a autonómie provincie Aceh v Indonézii v roku 2005. Koncom 90. rokov sa podieľal aj na mierovom procese v Severnom Írsku a bol poverený monitorovaním procesu odzbrojenia Írskej republikánskej armády (IRA). Učiteľ, z ktorého sa stal významný diplomat, bol prvým priamo zvoleným prezidentom Fínska v rokoch 1994 - 2000.

Nobelovu cenu Ahtisaari získal v roku 2008 „za jeho významné úsilie o riešenie medzinárodných konfliktov na viacerých kontinentoch a počas viac ako troch desaťročí“.

(sita)

  |  

Po zemetrasení na východe Slovenska nasledovalo 13 dotrasov, z čoho dva boli lokalizovateľné

Po zemetrasení na východe Slovenska nasledovalo 13 dotrasov, z čoho dva boli s magnutúdom približne 1,3 a 1,5 a bolo ich možné lokalizovať. Jedenásť dotrasov bolo tak slabých, že boli nelokalizovateľné. Na dnešnej tlačovej besede o tom informoval seizmológ Univerzity Komenského (UK) a Slovenskej akadémie vied (SAV).

Peter Moczo spolu s generálnym riaditeľom Ústavu vied o Zemi SAV Jánom Madarásom. Ústav vied o zemi SAV dostal 2 485 vyplnených makroseizmických dotazníkov. Ako informoval Moczo, zatiaľ boli poslané zo 115 lokalít. Škody na budovách boli hlásené v 160 dotazníkoch, pričom mnohé budovy a domy sú vo vážnom stave. „Treba si uvedomiť, že z tých najpostihnutejších obcí neprišli dotazníky a hlásenia, pretože ľudia majú starosti úplne iné, než vyplňovanie dotazníkov,“ dodal Moczo.

Seizmológ ďalej ubezpečil, že minulotýždňové zemetrasenie nijakým spôsobom neohrozilo, neobmedzilo ani nezasiahlo do prevádzky jadrových elektrárni Mochovce a Bohunice. „Treba vedieť, že kvôli bezpečnosti prevádzky jadrových elektrární funguje v oboch elektrárňach algoritmus založený na snímaní seizmického pohybu, ktorý umožní včasný zásah do prevádzky - od obmedzenia až po úplné odstavenie,“ spresnil Moczo a pokračoval s tým, že pravdepodobnosť budúceho zemetrasenia, ktoré môže otriasť aj väčším územím než zemetrasenie na východe Slovenska, sa časom monotónne zvyšuje, pretože od roku 1906 narastá deficit energie uvoľnenej vo forme zemetrasení na našom území. „To nemôže znamenať nič iné len prípravu ďalších zemetrasení,“ dodal seizmológ. Ako ďalej vysvetlil, zemetrasenia sú monitorované nepretržite a nepretržitá je aj automatická lokalizácia zemetrasení, no seizmologická služba vykonáva interpretačný dohľad len v režime pracovných dní. Moczo tak ocenil pohotovosť slovenských seizmológov, ktorí informáciu o zemetrasení na východe podali v priebehu hodiny.

Seizmológ ďalej informoval o tom, že stav finančného zabezpečenia monitorovania zemetrasení a výskumu ohniskových zón na Slovensku je jednoznačne nedostatočný. „Seizmické stanice národnej siete i lokálnej siete na východnom Slovensku potrebujú jednorazovú injekciu investičných prostriedkov, aby mohli riadne fungovať a potenciálne sa dostať na úroveň európskeho štandardu,“ uviedol Moczo s tým, že sú potrebné prístroje na monitorovanie a skúmanie ohniskových zón, a tak ,ako sa to deje na celom svete, vždy po zemetrasení sa v postihnutej oblasti inštaluje čo najhustejšia sieť seizmometrov, pretože každý údaj je veľmi dôležitý. „Nemáme investičné prostriedky na to, aby sme zakúpili súčiastky, ktoré už nefungujú. Je nutné zaviesť dostatočné financovanie národnej siete i lokálnej siete, inak bude pokračovať degradácia týchto sieti a miera nefunkčnosti,“ uzavrel Moczo s tým, že na Slovensku je aj málo seizmológov, ktorých je v rámci UK a SAV iba sedem, pričom chýba aj odborník, ktorý by sa venoval prevádzke a opravám seizmologických staníc.

Zemetrasenie na východe Slovenska malo v pondelok 9. októbra o 20:23 podľa oddelenia seizmológie SAV lokálne magnitúdo 4,9, hĺbku 17,8 kilometra a epicentrum v obci Ďapalovce (okres Vranov nad Topľou). Zemetrasenie spôsobilo materiálne škody, obete na životoch hlásené neboli. Niekoľkosekundové otrasy hlásili nielen obyvatelia zo Slovenska, ale aj okolitých krajín.

(sita)

  |  

Na košickom magistráte otvorili vynovenú Kanceláriu prvého kontaktu

KOŠICE - Vynovenú Kanceláriu prvého kontaktu (KPK) na prízemí košického magistrátu na Triede SNP otvorili v pondelok. Informuje o tom mesto na svojej webovej stránke s tým, že sa tam nachádza celkovo 14 pracovísk na vybavovanie podnetov a úradných záležitostí občanov. Stavebné úpravy priestorov si vyžiadali viac ako 55.000 eur z rozpočtu mesta.

"Vytvorili sme kvalitnejšie prostredie pre občanov na vybavovanie ich úradných záležitostí a služieb. Zároveň tým získajú vhodnejšie pracovné podmienky aj naši zamestnanci. Som rád, že sme sa vďaka rekonštrukcii presunuli do 21. storočia a nové priestory spĺňajú požiadavky na moderný a fungujúci magistrát," povedal primátor Jaroslav Polaček.

Rekonštrukcia priniesla aj väčšiu variabilitu. Počet kontaktných miest pre občanov sa tak podľa potreby môže meniť. Okrem toho tam pribudlo aj nové vybavenie a priestory na sedenie.

"Novinkou sú zasadačky, ktoré si občania na stretnutia so zamestnancami magistrátu budú môcť online rezervovať v kalendári a kde budú mať možnosť pripojiť aj svoj notebook. V KPK sú inštalované infotabule s elektronickým vyvolávacím systémom, platobný kiosk, elektronická úradná tabuľa, kamerový bezpečnostný systém. Samozrejmosťou je aj wifi pripojenie," uvádza mesto.

Návštevníci KPK si vo vynovených priestoroch môžu pozrieť aj stálu expozíciu s listinami mesta, ako sú napodobeniny originálov historických listín, ktorými bol Košiciam udelený štatút mesta, erb, vlajka alebo kronika. Pod každým exponátom je popis a QR kód.

Magistrát pripomína, že už niekoľko mesiacov ponúka aj možnosť online objednania sa na pracoviská KPK. Pracuje tiež na vývoji nového digitálneho prostredia pre všetky elektronické služby.

Okrem toho pripravuje aj druhú etapu rekonštrukcie KPK a opláštenie budovy magistrátu. "Realizácia týchto projektov však bude závisieť od finančných možností rozpočtu mesta a prípadného využitia externých finančných zdrojov z eurofondov," dodáva.

(tasr)

  |  

Muža v dedine zrazilo auto, vodič si sadol za volant totálne opitý

ZÁZRIVÁ – V dedine smerom na Oravskú lesnú vrazilo auto s 22-ročným vodičom do nič netušiaceho 66-ročného chodca. Ten sa vážne zranil, záchranári ho odviezli do nemocnice. Vodič po zrážke nafúkal viac ako dve promile.

Policajti aj záchranári z okresu Dolný Kubín mali posledné víkendové hodiny pestré. Boli totiž privolaný ku nehode, pri ktorej opitý vodič v obci zrazil staršieho chodca. Nabúrať mal pritom aj do odstaveného červeného auta značky Dacia Logan. Iba 22-ročný vodič po nehode nafúkal viac ako 2,46 promile. Zranenia, ktoré chodec utrpel, si vyžiadali okamžitý prevoz do nemocnice.

„Polícia apeluje na vodičov, aby jazdou pod vplyvom alkoholu neohrozovali svoj život a životy ostatných účastníkov cestnej premávky. Nielen z dôvodu, že ide o priestupok alebo trestný čin, ale najmä preto, že následky dopravných nehôd bývajú v mnohých prípadoch tragické a alkohol za volant nepatrí," vyzýva ľudí prostredníctvom Žilinského Štandardu hovorkyňa žilinskej polície Zuzana Šefčíková.

Našich čitateľov budeme o nových okolnostiach prípadu informovať v samostatnom článku.

  |  

Neznámy páchateľ poškodil náhrobný kameň a porozbíjal svietniky v obci Podhorany

POPRAD - Neznámy páchateľ poškodil hrob na cintoríne v obci Podhorany (okr. Kežmarok). Ako dnes informovala prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová, polícia už v prípade vedie trestné stíhanie vo veci trestného činu hanobenia miesta posledného odpočinku.

Páchateľ niekedy medzi 12. a 14. októbrom poškodil náhrobný kameň, vytvoril na ňom tmavé fľaky a porozbíjal aj šesť sklenených svietnikov. Polícia miesto udalosti riadne zadokumentovala, prípadom sa zaoberá.

(sita)