„Kaplnka s prameňom po zemetrasení nevykazuje poškodenie. Uplynulé roky boli veľmi suché, posledných päť až sedem rokov voda už len kvapkala, teraz tečie prúdom,“ povedala starostka s tým, že po vodu si sem roky chodia ľudia s bandaskami z blízkeho i ďalekého okolia. Zmenu kvality vody zo studničky po zemetrasení nepostrehli, dali ju však skontrolovať. Vzorku by mali regionálni hygienici odobrať v utorok.
„V prípade zemetrasenia môže dôjsť k narušeniu pôvodného obehu podzemných vôd, čo v konečnom dôsledku môže mať pozitívny aj negatívny vplyv na zmenu výdatnosti vodného zdroja,“ vysvetlil pre TASR riaditeľ Ústavu geovied Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach Stanislav Jacko.
V súvislosti s prameňom v Rafajovciach predpokladá, že zemetrasenie spôsobilo zmenu režimu prúdenia podzemných vôd. „Výdatnosť by mohla ostať už v súčasnom režime, avšak zmena výdatnosti môže byť ovplyvnená ďalšími faktormi, ako napríklad infiltrácia, sucho, priepustnosť a podobne,“ dodal. Pripomenul, že ak ide o pitnú vodu, mala by byť jej kvalita pravidelne monitorovaná.
Okrem Rafajoviec evidujú zmeny vôd aj v iných obciach. „Napríklad v Nižnej Sitnici vznikol nový prameň pri rodinnom dome. V obci Rohožník, ktorá je severnejšie od epicentra, sa významne zvýšila výška hladiny vody v studniach,“ povedal Kysel z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (SAV) a Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Voda v potoku v Rohožníku bola podľa neho tesne po zemetrasení zakalená a v studniach obsahovala častice podobné zrnkám. Zmenu hladiny podzemných vôd zaznamenali aj v Ďapalovciach. „Sú to veci, ktoré je potrebné naďalej dokumentovať,“ dodal.
Ak sa pred zemetrasením alebo po ňom zmenila hladina podzemnej vody alebo jej kvalita, obyvateľov dotknutých území vyzýva, aby tieto zmeny hlásili starostom obcí, opätovne vyplnili dotazník zverejnený na slovenských seizmologických stránkach, či mailom kontaktovali Ústav vied o Zemi SAV. „Je to zaujímavý efekt. Sú oblasti vo svete, kde tento jav súvisí so zemetrasením. Do budúcnosti by to mohol byť niečo ako prekurzor zemetrasenia,“ doplnil Kysel.
Východ Slovenska zasiahlo zemetrasenie v pondelok 9. októbra. Malo silu 4,9 lokálneho magnitúda a epicentrum v katastri obce Ďapalovce v okrese Vranov nad Topľou. Úmrtia ani zranenia nie sú hlásené. Vo viacerých obciach však evidujú materiálne škody.
(tasr)