Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Policajti pátrajú po 15-ročnom Francescovi

MALACKY - Policajti z Malaciek žiadajú verejnosť o pomoc pri pátraní po 15-ročnom Francescovi Šírovi z okresu Malacky. Ako informovala bratislavská policajná hovorkyňa Silvia Šimková.

Viac čítajte na stránke Bratislavského Štandardu.

Minúta  |  

Francúzskej ľavicovej poslankyni hrozí stíhanie za schvaľovanie terorizmu

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin chce iniciovať stíhanie krajne ľavicovej poslankyne Daniele Obonovej za schvaľovanie terorizmu, informovala v utorok agentúra AFP.

Podľa Darmanina sa Obonová tohto činu dopustila tým, keď palestínske radikálne hnutie Hamas, ktoré pred desiatimi dňami podniklo teroristický útok voči Izraelu, opakovane označovala za "hnutie odporu".

"Je to islamistické politické hnutie, ktoré má ozbrojené krídlo," uviedla Obonová, ktorá je poslankyňou parlamentu od roku 2017, v utorok v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Sud Radio. "Je to hnutie odporu, ktoré sa samé takto definuje," dodala.

Tieto jej vyjadrenia i komentáre na sociálnych sieťach vo Francúzsku okamžite vyvolali polemiku a námietky a donútili Obonovú, aby reagovala.

"Povedala som, že Hamas je islamistická politická skupina, ktorá tvrdí, že je súčasťou odporu proti okupácii Palestíny…To je fakt," napísala Obonová na sociálnej sieti X a dodala, že jej vyjadrenia neboli "ani ospravedlnením, ani podporou" pre "ohavné vojnové zločiny spáchané na izraelských civilistoch" komandami hnutia Hamas po ich vpáde na územie Izraela zo 7. októbra.

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí v utorok informovalo, že medzi obeťami útokov palestínskych kománd zo 7. októbra je aj najmenej 21 francúzskych občanov. Ďalších 11 ich je nezvestných, pričom mnohí z nich sú podľa najnovších údajov ministerstva zahraničných vecí rukojemníkmi Hamasu.

Francúzska premiérka Élisabeth Borneová v súvislosti s útokom na Izrael obvinila stranu Nepoddajné Francúzsko (LFI), ktorej poslankyňou je Obonová, že koná proti hodnotám Francúzskej republiky, keď odmieta označiť Hamas za teroristickú organizáciu.

AFP pripomenula, že Obonová má blízko k predsedovi LFI Jeanovi-Lucovi Mélenchonovi, ktorý bol jedným z kandidátov v posledných troch prezidentských voľbách vo Francúzsku.

Neochota Mélenchona a LFI označiť Hamas za teroristickú skupinu spôsobila krízu v Novej ľudovej, socialistickej a ekologickej únii (NUPES), ktorá spája francúzskych socialistov, zelených a komunistov.

(tasr)

Minúta  |  

Prvýkrát v poľskej histórii hlasovalo vo voľbách viac žien ako mužov

Takmer 22 miliónov hlasov odovzdaných v okrskoch v Poľsku, zahraničí i za morom a na mori (doslova). To je najviac v histórií Poľska.

V predošlých voľbách prišlo k urnám okolo 62 percent Poliakov, v roku 2015 dokonca iba niečo cez 50 percent. Najviac ľudí volilo v mestách, kde v priemere účasť siahala nad 81 percent. Volilo sa aj na mori, kde hlas odovzdalo 383 voličov (takmer 95 percent zo všetkých oprávnených voličov).

Vo voľbách hlasovalo viac žien, ako mužov, čo sa takisto stalo prvýkrát v histórii. O zaujímavých okamihoch poľských volieb čítajte viac v článku Štandardu.

Minúta  |  

Video: Azerbajdžanský prezident Alijev prešiel po vlajke Karabachu

Koncom septembra vyvrcholila posledná operácia Azerbajdžanu proti regiónu Náhorný Karabach. Tamojšia neuznaná republika Arcach sa stala integrálnou súčasťou územia Azerbajdžanu po bleskovom zásahu azerbajdžanskej armády.

V bývalom hlavnom meste Stepanakert (Chankendi) dal azerbajdžanský prezident Ilham Alijev vztýčiť vlajku svojho štátu. Medzitým z Karabachu ušlo približne stotisíc etnických Arménov, čo predstavuje osemdesiat percent arménskej populácie.

Azerbajdžanské víťazstvo sa však dostalo aj do symbolickej roviny, keď tento „európsky strategický partner v oblasti energií“ prostredníctvom svojich predstaviteľov umiestnil vlajku bývalej republiky Arcach na podlahu istej budovy tak, aby po nej ľudia chodili.

Európska únia čelí kritike pre uzavretie Memoranda o porozumení s Azerbajdžanom o strategickom partnerstve v oblasti energie. Vládu v Baku je často obviňujú z etnických čistiek.

Najskôr Azerbajdžan, potom Katar. Ak nechceme plyn od vojenských mecenášov, máme len obmedzené možnosti

Mohlo by Vás zaujímať Najskôr Azerbajdžan, potom Katar. Ak nechceme plyn od vojenských mecenášov, máme len obmedzené možnosti

Minúta  |  

V Novej Bani sa výstavba bytov na čas zastaví, mesto nemá kde stavať

NOVÁ BAŇA - V Novej Bani by mali začiatkom budúceho roku odovzdať do užívania novú 45-bytovku. Od leta 2022 ju v lokalite Pod sekvojou stavia súkromná spoločnosť, ktorá v roku 2021 kúpila od mesta predmetný pozemok. Pre TASR to uviedol primátor Branislav Jaďuď.

"Jej odovzdaním sa uzatvorí niekoľko desaťročí trvajúca výstavba bytov v tejto lokalite, ktorá bola už dávnejšie pre tento účel vyčlenená. Už predtým sme tam postavili päť takýchto bytových domov," priblížil. V bytovke vznikajú jedno- až štvorizbové byty s rozlohou od asi 34 m2 do 121 m2. Bude tam aj priestor pre 54 parkovacích miest.

Záujem o bývanie v Novej Bani je podľa Jaďuďa veľký. V Novej Bani býva asi polovica z vyše 7 000 obyvateľov v rodinných domoch, čo je podľa primátora v rámci Slovenska rarita. Z asi 3 500 obyvateľov, ktorí v Novej Bani bývajú v bytoch, je asi 1 200 takých, ktorí obývajú nájomné byty.

Podľa neho sa ale na dlhší čas výstavba bytov v Novej Bani zastaví, pretože byty už momentálne nemá mesto kde stavať. Navyše Nová Baňa patrí medzi niekoľko málo miest v Banskobystrickom kraji, ktoré majú povinnosť zachovávať tzv. vidiecke osídlenie prostredníctvom svojich početných usadlostí, tzv. štálov, ktoré sú roztrúsené po celom katastri.

(tasr)

Minúta  |  

Teherán zakázal vyučovanie cudzích jazykov v záujme formovania "iránskej identity"

Irán s okamžitou platnosťou zakázal vyučovanie všetkých cudzích jazykov vrátane angličtiny a arabčiny v materských a základných školách. Informovali o tom v utorok iránske médiá, píše agentúra AFP.

"Výučba cudzích jazykov sa zakazuje v škôlkach, materských školách a základných školách, pretože v tomto veku sa formuje iránska identita dieťaťa," cituje agentúra IRNA z vyhlásenia iránskeho ministerstva školstva.

Zákaz sa nevzťahuje len na anglický jazyk, ale aj ďalšie cudzie jazyky vrátane arabčiny. Zákaz výučby angličtiny na základných školách v Iráne platil už od roku 2018. Od stredných škôl je však vyučovanie tohto jazyka povolené.

Jediným úradným jazykom v Iráne je perzština, ktorá je silno ovplyvnená arabčinou, ale využíva aj prvky francúzskeho či anglického jazyka. Iránske ministerstvo školstva už v júni 2022 avizovalo plán zaviesť skúšobnú výučbu francúzštiny na školách v celej krajine so zámerom eliminovať dominantné postavenie angličtiny.

Vláda v Teheráne v septembri zakázala Iráncom a študentom s dvojakým občianstvom navštevovať medzinárodné školy. Odôvodnila tým, že iránske deti majú povinnosť riadiť sa osnovami iránskych škôl.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.