Preskočiť na obsah
  |  

Trenčania, zvýšte opatrnosť: Mesto buduje chodník za desaťtisíce eur

TRENČÍN – Ešte v tomto roku bude mať Kasárenská ulica, v úseku od križovatky s Ružovou po križovatku s Podjavorinskou ulicou, nový pravostranný chodník. Ide o mestskú investičnú akciu v hodnote takmer 52-tisíc eur.

„V mieste, kde vybudujeme novú komunikáciu pre chodcov, je dnes nespevnená krajnica a zelený pás s vjazdami do rodinných domov. Nový chodník v dĺžke viac ako 115 metrov bude mať povrch zo zámkovej betónovej dlažby," uviedla trenčianska radnica na svojej webovej stránke.

Vysúťaženým zhotoviteľom je spoločnosť PEMAL z Hornej Súče, ktorá by mala práce ukončiť v druhej polovici novembra 2023. Mesto preto prosí účastníkov cestnej premávky o zvýšenú pozornosť a rešpektovanie dočasného dopravného značenia.

  |  

V Rusku zadržali novinárku Rádia Slobodná Európa, nezaregistrovala sa ako zahraničný agent

V Rusku zadržali rusko-americkú novinárku z Rádia Slobodná Európa (RFE/RL) a obvinili z toho, že sa nezaregistrovala ako takzvaný zahraničný agent, informuje agentúra AFP.

Alsu Kurmashevová pracuje pre spravodajský portál v tatárskom a baškirskom jazyku, služby financovanej americkým Kongresom. Riaditeľ RFE/RL Jeffrey Gedmin vo vyhlásení vyzval na jej prepustenie, "aby sa mohla ihneď vrátiť k svojej rodine".

Kurmashevová žije v Prahe v Českej republike. Do Ruska prišla 20. mája z vážnych rodinných dôvodov, uviedol vo vyhlásení Výbor na ochranu novinárov (VON) so sídlom v New Yorku.

Podľa RFE/RFL novinárku dočasne zadržali 2. júna na letisku v ruskom meste Kazaň, keď mala nastúpiť na spiatočný let. Odobrali jej americký aj ruský pas a uložili pokutu za to, že nenahlásila svoj americký pas na ruských úradoch.

To, že voči nej vzniesli obvinenie, jej úrady oznámili, keď čakala na vrátenie pasov. V prípade dokázania viny jej hrozí až päťročné väzenie, uviedol VON.

Koncom marca tohto roka zadržali v ruskom Jekaterinburgu amerického novinára Evana Gershkovicha z denníka Wall Street Journal (WSJ) a obvinili zo špionáže. V Rusku mu hrozí až 20 rokov väzenia.

Gershkovich je od rozpadu Sovietskeho zväzu prvým zahraničným novinárom, ktorého v Rusku zadržali a obvinili zo špionáže. Zadržiavaný je v moskovskej väznici Lefortovo.

Označenie "zahraničný agent", pripomínajúce "nepriateľa ľudu“ zo sovietskej éry, sa v posledných rokoch v Rusku používa najmä v súvislosti s kritikmi Kremľa, novinármi či ľudskoprávnymi aktivistami obvinenými z vykonávania politickej činnosti financovanej zo zahraničia.

(tasr)

  |  

V súvislosti so streľbou na kyjevskom Majdane padli prvé rozsudky

Ukrajinský súd vyniesol prvé rozsudky nad policajtmi, ktorí sa podieľali na streľbe do protivládnych demonštrantov na Námestí nezávislosti v Kyjeve v roku 2014. Informovala o tom v noci na štvrtok agentúra DPA s odvolaním sa na miestne médiá.

Zástupca veliteľa pluku medzičasom rozpustených oddielov osobitného určenia Berkut bol podľa médií odsúdený na doživotie. Dvom policajtom uložil súd 15-ročný trest odňatia slobody.

Trojicu mužov súdili v neprítomnosti, pretože ich v roku 2019 pri výmene zajatcov odovzdali ukrajinským proruským separatistom.

Ďalších dvoch obžalovaných porota oslobodila spod obžaloby. Do Kyjeva sa vrátili dobrovoľne. Verdikt zatiaľ nie je právoplatný.

Centrálne kyjevské námestie známe tiež pod názvom Majdan bolo na prelome rokov 2013 a 2014 dejiskom mohutných protivládnych protestov, ktoré sa začali po tom, ako vláda vtedajšieho premiéra Mykolu Azarova zastavila prípravy na podpísanie zmlúv o pridružení Ukrajiny k EÚ.

Počas pouličných zrážok, ktorých dejiskom bolo centrum Kyjeva od 18. do 21. februára 2014, prišli o život desiatky protestujúcich i príslušníci bezpečnostných zložiek. Ďalšie stovky pri streľbe snajperov či pri iných potýčkach utrpeli zranenia, pričom niektorí im v nemocnici podľahli.

Tieto udalosti viedli k pádu vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča, k ruskej anexii Krymu a k vojenskému konfliktu na východe Ukrajiny.

Pred takmer 20 mesiacmi Rusko vojensky napadlo susednú Ukrajinu a protiprávne anektovalo ďalšie štyri čiastočne okupované oblasti na východe a juhu krajiny, píše DPA.

(tasr)

  |  

Fialova vláda prežila hlasovanie o dôvere. Mimoriadna schôdza trvala desiatky hodín

Vláda českého premiéra Petra Fialu prežila hlasovanie o vyslovení nedôvery. Po viac ako 31 hodinách poslanci odmietli návrh, ktorý iniciovalo hnutie ANO. Hlasovanie sa skončilo vo štvrtok nad ránom - pár minút pred jednou hodinou. Informovala o tom televízia ČT24.

Návrh opozície o vyslovení nedôvery podporilo 85 z 200 poslancov Snemovne. Potrebná bola nadpolovičná väčšina, čiže minimálne 101 hlasov. Bilanciu bezprostredne po hlasovaní zverejnil spravodajský server iDNES.cz.

Mimoriadnu schôdzu iniciovalo opozičné hnutie ANO expremiéra Andreja Babiša kvôli ministrovi vnútra Vítovi Rakušanovi. Hnutie mu vyčíta, že v minulosti používal šifrovaciu mobilnú aplikáciu, akú mali aj obvinení v korupčnej kauze Dozimetr, ktorými tak mohol podľa neho komunikovať.

Premiér Fiala sa Rakušana opakovane zastal s tým, že nejde o to, akú má kto aplikáciu, ale o čom hovorí. Minister vnútra v utorok v Snemovni uviedol, že má absolútne čisté svedomie.

Išlo už o tretí pokus opozície o vyslovenie nedôvery vláde v tomto volebnom období. Prvýkrát sa o to pokúsila vlani v septembri a potom v januári tohto roka.

(tasr)

  |  

Britský premiér navštívi vo štvrtok Izrael

Britský premiér Rishi Sunak vo štvrtok odcestuje do Izraela v snahe zabrániť ďalšej eskalácii izraelsko-palestínskeho konfliktu, oznámil jeho úrad. Informovala o tom agentúra AFP.

"Útok na nemocnicu (v Gaze) by mal byť zlomovým bodom pre lídrov v regióne, ako aj na celom svete a viesť k spojeniu síl s cieľom zabrániť ďalšej nebezpečnej eskalácii konfliktu," uviedol Sunak vo vyhlásení.

Zdôraznil, že medzinárodné spoločenstvo nesmie "dovoliť, aby sa barbarský terorizmus zo strany (palestínskeho militantného hnutia) Hamas a neúcta k ľudskému životu stali katalyzátorom ďalšej eskalácie konfliktu v regióne", uvádza sa ďalej vo vyhlásení.

Sunak sa má stretnúť s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a izraelským prezidentom Jicchakom Herzogom.

Zároveň podľa Downing Street britský minister zahraničných vecí James Cleverly má "v najbližších dňoch" navštíviť Egypt, Turecko a Katar.

(tasr)

  |  

Po pokuse o útok na synagógu zorganizovali v Berlíne podujatie proti antisemitizmu

Po pokuse o podpaľačský útok na synagógu v centre nemeckej metropoly Berlín zorganizovali v stredu podujatie proti antisemitizmu, informovala agentúra DPA.

"Keďže my sami žijeme v susedstve, cítime naliehavú povinnosť rozhodne sa postaviť proti antisemitizmu, ktorý motivoval neúspešný podpaľačský útok z dnešného rána, ako aj proti antisemitizmu všeobecne," uviedla organizátorka iniciatívy obyvateľov okolitých budov Sonja Kloevekornová.

Podľa informácií polície hodili dvaja maskovaní neznámi páchatelia zápalné fľaše smerom k budove synagógy, dopadli však na chodník a stavbu nezasiahli.

Na podujatie proti antisemitizmu prišlo v stredu podľa odhadov polície 50 až 60 ľudí, ktorí chceli "vyjadriť solidaritu so židovskou komunitou i židovskými susedmi".

Kloevekornová zdôraznila, že nemožno prijať, aby boli židovskí spoluobčania a židovské inštitúcie "v našej otvorenej spoločnosti napádané", cituje DPA.

V Nemecku bola posilnená bezpečnosť v okolí židovských inštitúcií po teroristickom útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael, ktorý prerástol v ozbrojený konflikt. Eskalácia konfliktu medzi palestínskymi militantmi a Izraelom celosvetovo zvýšila obavy z útokov proti Židom.

K útoku na synagógu v Berlíne prišlo len niekoľko hodín po zásahoch berlínskej polície proti nepovoleným propalestínskym demonštráciám. Vypukli spontánne po utorkovom ničivom výbuchu v nemocnici v pásme Gazy, ktorý si vyžiadal stovky obetí.

Hamas prisúdil výbuch v nemocnici Izraelu. Izraelská armáda zodpovednosť poprela a podľa leteckých snímok a analýzy miesta výbuchu a poškodenia okolitých budov ho pripísala neúspešne odpálenej rakete palestínskych militantov.

(tasr)