Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA vetovali rezolúciu odsudzujúcu útoky Hamasu a násilie voči civilistom

Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) neschválila v stredu návrh rezolúcie odsudzujúcej "teroristické útoky" palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael a násilie voči civilistom. Rezolúciu vetovali Spojené štáty, ktoré vyzvali na humanitárnu pomoc pre Palestínčanov v pásme Gazy, informovali agentúry AP, AFP a DPA.

Rezolúciu podporilo 12 z 15 členov BR OSN. USA návrh vetovali, Rusko a Británia sa hlasovania zdržali.

Text rezolúcie predložený Brazíliou, ktorá v súčasnosti predsedá krajina Bezpečnostnej rade OSN, zahŕňal požiadavku, aby Izrael stiahol svoju výzvu na evakuáciu približne milióna civilistov zo severu pásma Gazy. Vyzýval tiež na ukončenie bojov a útok Hamasu na Izrael zo 7. októbra označoval za „ohavný“.

Neobsahoval však zmienku o utorňajšom večernom útoku na nemocnicu v pásme Gazy ani požiadavku na prímerie vo vojne medzi Izraelom a Hamasom. BR pred záverečným hlasovaním zamietla pozmeňujúce návrhy Ruska.

Americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomas-Greenfieldová po hlasovaní uviedla, že prezident USA Joe Biden je v regióne Blízkeho východu, kde sa zapája do diplomatického úsilia. Kritizovala text rezolúcie, v ktorom nebolo uvedené nič o práve Izraela na sebaobranu.

(tasr)

Minúta  |  

Európsky delegovaný prokurátor v Bratislave podal obžalobu na dve osoby za podvod

Európsky delegovaný prokurátor v Bratislave podal v stredu na Špecializovaný trestný súd (ŠTS) obžalobu na jednu fyzickú a jednu právnickú osobu za zločin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Podvod sa má týkať priamych platieb žiadaných na obhospodarovanie vinohradov a ovocných sadov. Informovali o tom z Európskej prokuratúry (EPPO).

Počas rokov 2018, 2019 a 2020 žiadala obžalovaná fyzická osoba v pozícii konateľa obžalovanej právnickej osoby o priame platby. Nimi požadovala poskytnutie finančnej podpory na poľnohospodárske plochy vo výmere presahujúcej 150 hektárov na východe Slovenska.

"Obžalovaným je kladené za vinu, že Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) predložili nesprávny výkaz, ktorým fiktívne deklarovali hospodárenie na konkrétnych poľnohospodárskych plochách," konštatuje EPPO. Následnou kontrolou vykonanou PPA vyšlo najavo, že deklarované poľnohospodárske plochy neboli obhospodarované v súlade so zákonnými podmienkami viac ako dva roky.

Odhadovaná škoda spôsobená trestnou činnosťou vo vzťahu k všeobecnému rozpočtu EÚ presahuje 45-tisíc eur. K spôsobeniu ďalšej škody presahujúcej 41-tisíc eur nedošlo spomínanou kontrolou zo strany PPA.

Obžalovanej fyzickej osobe hrozí v prípade dokázania viny trest odňatia slobody na osem rokov a peňažný trest do 331-tisíc eur. V prípade dokázania viny môže byť právnickej osobe uložený peňažný trest a trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov EÚ na desať rokov.

EPPO je nezávislá prokuratúra Európskej únie. Zodpovedá za vyšetrovanie, trestné stíhanie páchateľov trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ a za podanie obžaloby na nich.

(tasr)

Minúta  |  

Priama vojna Izraela s Iránom by mohla strhnúť globálnu ekonomiku do recesie

Globálne trhy sú napäté a v prípade vyústenia izraelskej ofenzívy v Gaze do veľkej vojny v regióne by následky nešťastia pocítil celý svet. Hoci nie na vlastnej koži, ale určite v peňaženke.

Svet sa pritom ledva pozbieral z dvoch najväčších rán za posledné roky, ba desaťročia. A teraz sa zdá, že by mohla na unavenú spoločnosť udrieť ďalšia. O tom, aké dopady na globálnu ekonomiku by mal veľký konflikt na Blízkom východe píše v texte Samuel Kolesár.

Minúta  |  

Konflikt medzi Izraelom a Hamasom môže podľa gréckeho ekonóma viesť v eurozóne k stagflácii

Konflikt medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas môže európskej ekonomike priniesť nové problémy, od narušenia energetických trhov až po nový prílev utečencov. Uviedol to v stredu člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Jannis Sturnaras.

Keďže eurozóna je stále výrazným dovozcom energií, "konflikt môže mať stagflačný vplyv," povedal v rozhovore pre britský denník Financial Times Sturnaras, ktorý je guvernérom gréckej centrálnej banky. Zároveň dodal, že najnovšie otrasy na Blízkom východe naklonili misky váh proti stúpencom ďalšieho sprísňovania menovej politiky.

V prvý obchodný deň po útoku Hamasu na Izrael, ku ktorému došlo 7. októbra, vyskočili ceny ropy zhruba o 4 percentá.

(tasr)

Minúta  |  

Colný úrad Michalovce odovzdal 62 kíl pašovaného jantáru puncovému úradu

MICHALOVCE - Colný úrad (CÚ) Michalovce odovzdal Puncovému úradu SR 62,5 kilogramu opracovaného a neopracovaného jantáru. Ten v máji 2022 zadržali colníci na hranici s Ukrajinou pri pokuse o nezákonný dovoz. Informovala o tom v stredu hovorkyňa CÚ Michalovce Jana Nimrichterová.

Jantár objavili na hraničnom priechode Vyšné Nemecké - Užhorod v ukrajinskom linkovom autobuse. "Počas fyzickej kontroly interiéru autobusu boli v priestore určenom na uloženie rezervného kolesa nájdené biele vrecia zabalené v čiernom igelite. V nich sa nachádzalo 21 kilogramov jantáru opracovaného do podoby drobných šperkov a korálikov. Colná kontrola pokračovala ďalšími úkonmi a s využitím stacionárneho röntgenového skenovacieho systému bola v rezervnom kolese zistená prítomnosť ďalšieho jantáru, neopracovaných kameňov v množstve 41,5 kilogramu," uviedla hovorkyňa. Hodnota jantáru bola stanovená znaleckým posudkom na sumu 51 080 eur. Colný dlh vyčíslili na 9207 eur.        

Na územie SR bol jantár dovezený nelegálne z územia Ukrajiny bez dokladu o jeho nadobudnutí, čím boli porušené právne predpisy SR a EÚ. Vyšetrovateľ Kriminálneho úradu finančnej správy v prípade viedol trestné stíhanie pre zločin skrátenia dane a poistného. Okresný súd Michalovce rozhodol o zhabaní veci a jantár sa následne stal majetkom štátu. Podľa puncového zákona správu majetku štátu pri drahých kovoch, drahých kameňoch a výrobkoch z drahých kovov vykonáva puncový úrad.

(tasr)

Minúta  |  

Gruzínskej vládnucej strane sa nepodarilo odvolať prezidentku Zurabišviliovú

Poslanci vládnej strany v Gruzínsku nezískali v stredu dostatočný počet hlasov na odvolanie tamojšej proeurópskej prezidentsky Salome Zurabišviliovej po tom, čo obvinila gruzínsku vládu z podkopávania snáh Tbilisi o členstvo v Európskej únii (EÚ). Informuje agentúra AFP.

Vládnuca strana Gruzínsky sen zhromaždila len 86 namiesto potrebných 100 hlasov na odvolanie prezidentky Zurabišviliovej. Išlo o vôbec prvé hlasovanie o impeachmente hlavy štátu v histórii tejto krajiny; opozičné strany ho bojkotovali.

Gruzínsky ústavný súd v pondelok rozhodol, že Zurabišviliová (71) porušila ústavu krajiny podniknutím zahraničných ciest s cieľom lobovať za vstup Gruzínska do EÚ bez povolenia vlády v Tbilisi, pripomína AFP.

„Nikto mi nemôže brániť na ceste vedúcej k jedinému cieľu, ktorý mám dnes: získať štatút kandidátskej krajiny EÚ pre Gruzínsko do konca tohto roka,“ povedala prezidentka pred hlasovaním v parlamente. „Počas tohto ťažkého obdobia vyzývam našich európskych partnerov, aby neopustili Gruzínsko napriek tomuto protieurópskemu hlasovaniu o impeachmente,“ dodala.

Gruzínska vládnuca strana čelí obvineniam kritikov, podľa ktorých smeruje krajinu ku Kremľu. „V čase, keď Rusko zažíva porážku na Ukrajine, mu nesmieme dovoliť posilňovať svoj vplyv v tomto regióne pomocou mäkkej sily, okupácie a destabilizácie čiernomorského regiónu,“ upozornila ďalej Zurabišviliová.

Predseda strany Gruzínsky sen Irakli Kobachidze vyzval prezidentku na odstúpenie, keďže podľa neho bola „kompletne zbavená politickej a morálnej legitimity“.

Zurabišviliová však kritizovala vládu za zlyhanie pri presadzovaní reforiem, ktoré požadoval Brusel ako podmienku na garantovanie oficiálneho kandidátskeho štatútu pre Gruzínsko.

Ako prezidentka má Zurabišviliová na základe gruzínskej ústavy len obmedzené právomoci a jej úloha je zväčša len ceremoniálna.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.