Či sa domácnosti fotovoltika oplatí, závisí najmä od stupňa elektrifikácie. Vo všeobecnosti sa inštalovanie slnečnej elektrárne oplatí domácnostiam, ktoré varia, vykurujú a ohrievajú teplú vodu na elektrinu. Ideálne, ak sa v domácnosti nachádza tepelné čerpadlo, ktoré dokáže aj chladiť a ešte viac sa takíto systém oplatí domácnosti, v ktorej sa nabíja hybridný alebo elektrický automobil.
„Pri domácnostiach, ktoré nie sú elektrifikované a využívajú najmä plyn, nemá zmysel o fotovoltike vôbec uvažovať, pretože elektrinu, ktorú vyrobia, nevyužijú,“ vysvetľuje Karaba.
[link url = https://standard.sk/360286/jan-karaba-fotovoltiku-v-panike-vlani-montovali-aj-ludia-ktori-ju-nepotrebovali]
Bežná šetrná domácnosť môže mať ročnú spotrebu elektriny na úrovni približne 3 MWh. V takom prípade je podľa energetického odborníka Jozefa Ďurčeka investícia do solárnych panelov určite nevýhodná.
„Domácnosť by mala mať ročnú spotrebu elektriny 8 až 10 MWh ročne, aby sa dalo začať diskutovať o fotovoltike,“ vyjadruje Jozef Ďurček z poradenskej spoločnosti Sonas Solutions.
Na trhu je napriek tomu mnoho predajcov fotovoltiky, ktorí nemajú odbornosť a pokojne vám ponúknu solárne panely, ktoré nepotrebujete. Ďurček upozorňuje na to, že takíto predajcovia svojim klientom často ukazujú výpočty, na ktoré nemajú ani postačujúce vstupné údaje a výsledky nezodpovedajú realite.
„Keby som nerozumel energetike, bol by som užasnutý z grafov a výpočtov, ktoré niektorí predajcovia ukazujú. Keď som si však vytvoril vlastný excel, ten mi dal úplne iné čísla. Prečo to robia? Myslím, že poväčšine preto, lebo tomu ani sami nerozumejú,“ vysvetľuje Ďurček, ktorý sám uvažoval nad inštaláciou fotovoltickej sústavy vo vlastnej domácnosti. Zavádzajúce výpočty predajcov ho však motivovali k tomu, aby si urobil svoje vlastné a o výsledky sa podelil so širokou verejnosťou.
Aká je návratnosť fotovoltiky
Predajcovia na Slovensku zväčša prezentujú ročnú úsporu nákladov okolo tisíc eur v prípade inštalácie solárnych panelov bez batérie. Návratnosť investície do tejto zostavy deklarujú už od sedem rokov, pričom sa nájdu aj takí, ktorí tvrdia, že sa vám peniaze vrátia už po piatich rokoch. V prípade zostavy s batériou je ročná úspora len o približne sto eur vyššia.
V oboch prípadoch sa prezentuje návratnosť už do desiatich rokov. Toto sú však len čísla v prezentácii. Ďurček upozorňuje na to, že výpočty návratnosti sú často zavádzajúce a domácnostiam sa ich investícia do fotovoltiky nemusí nikdy vrátiť.
„Návratnosť investície do solárnych panelov je v skutočnosti pre väčšinu domácností dvadsať rokov a viac. Ak domácnosť nepoužíva batériu, tak návratnosť je takmer tridsať rokov,“ tvrdí Ďurček. Dodáva, že ak by teoreticky domácnosť bez virtuálnej či fyzickej batérie vedela okamžite spotrebovať elektrinu, ktorú si sama vďaka fotovoltike vyrobí počas celého roka, mohla by mať návratnosť do desiatich rokov.
Taká domácnosť však neexistuje. Napriek tomu niektorí predajcovia takýmito utopickými výpočtami zavádzajú svojich klientov. Na otázku, ako môže zákazník odhaliť zavádzajúce výpočty predajcov, Ďurček uviedol, čo by sa predajcu opýtal on sám.
„Osobne by som požiadal predajcu, aby mi detailne vysvetlil, aké vstupy používa pre svoj výpočet. Aký diagram používa pre výrobu a aký pre spotrebu elektriny, či sa odvíja od mojej vlastnej spotreby, alebo používa nejaký univerzálny údaj. Avšak predajca sám tomu často nerozumie, takže je ťažké sa na niečo pýtať,“ hovorí Ďurček.
Netreba zabúdať ani na životnosť komponentov
Montážne firmy udávajú životnosť fotovoltických panelov viac než dvadsať rokov. Pokiaľ sa teda aj domácnosť po dvadsiatich rokoch priblíži k bodu návratnosti investície, tak je takmer isté, že bude musieť fotovoltické panely vyhodiť alebo aspoň výrazne obmeniť, pretože panely vyrobené o dvadsať rokov už pravdepodobne nebudú kompatibilné s tými, ktoré sa pôvodne nainštalovali.
K tomu treba zvážiť aj životnosť iných komponentov. Napríklad striedač, ktorý konvertuje jednosmerný prúd z batérie na striedavý prúd, ktorým sú napájané domáce spotrebiče, má životnosť približne desať rokov. Samotnú batériu je zvyčajne potrebné vymeniť po pätnástich rokoch. Kolotoč nákladov na udržiavanie sústavy „pri živote“ teda odďaľuje návratnosť investície do fotovoltiky.
Ak by niekomu napadlo ušetriť na virtuálnej batérii, teda neposielať vyrobenú prebytočnú elektrinu do fyzickej batérie vo vašom dome, ale von do sústavy (virtuálnej batérie) a svoju výrobu spotrebovať neskôr, Ďurček upozorňuje, že to má háčik. Ten má názov „distribučný poplatok“. Za elektrinu, ktorú si vo virtuálnej batérii „uložíte“ pri odbere síce neplatíte nič, no dodávateľ elektriny si zaúčtuje poplatok za distribúciu. Oproti klasickému odberu v takomto prípade ušetríte možno len tretinu z celkovej ceny elektriny.
Najskôr treba požiadať o pripojenie a až potom inštalovať sústavu
Predtým, ako vám „majstri“ začnú panely umiestňovať na strechu, potrebujete poznať okrem návratnosti v závislosti od vašej spotreby aj to, či vašu elektráreň distribútor vôbec môže pripojiť do sústavy.
„Ak odberateľ chce mať solárne panely legálne nainštalované, potrebuje súhlas distribútora. Ten musí technicky vyhodnotiť, či má v danej lokalite dostatočnú kapacitu,“ vysvetľuje Jozef Ďurček.
Podľa správnosti teda najskôr treba požiadať o pripojenie a až potom inštalovať sústavu pretože by sa mohlo stať, že vašu novú solárnu elektráreň distribútor jednoducho odmietne pripojiť. Dôvod pritom nebude administratívny, ale čisto technický. Nie všade je totiž možné nový zdroj na výrobu elektriny pripojiť do sústavy.
S procesom pripojenia obnoviteľných zdrojov energie do sústavy vznikali v minulosti aj administratívne problémy. Podľa novej vyhlášky, ktorú pripravil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v prípade malých zdrojov do 10,8 kW (bežne inštalovaných do domácností), by distribútor mal mať povinnosť na žiadosť o pripojenie odpovedať do desiatich dní.
Vyberte si certifikovaných inštalatérov
SAPI si je vedomá toho, že je o fotovoltiku veľký záujem, na čom predajcovia aj bez širších znalostí chcú čo najviac zarobiť. Asociácia sa preto už dlhší čas venuje školeniam inštalatérov, ktorí po absolvovaní kurzu môžu získať certifikát s hlavičkou ministerstva hospodárstva.
Vyškolení inštalatéri a predajcovia sa zaväzujú dodržiavať takzvaný kódex inštalatéra, ktorý napríklad hovorí, že s inštaláciou je možné začať len vtedy, keď je uzavretá zmluva o pripojení. Základným bodom v kódexe je tiež analýza a prispôsobenie sústavy potrebám klienta.
Pokiaľ teda vami vybraný dodávateľ vie preukázať spomenutý certifikát, nemalo by sa stať, že vám predá predimenzovaný produkt, prípadne sústavu, ktorú vám distribútor odmietne pripojiť. Momentálne SAPI vyškolila už viac ako 1 500 inštalatérov.
