Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európa musí aj po pandémii covidu viac investovať do zdravotníctva, vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia

Európa musí aj po pandémii covid-19 viac investovať do zdravotnej starostlivosti. V rozhovore pre agentúru AFP to v stredu uviedol Hans Kluge, riaditeľ pobočky Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre európsky región. Zahŕňa 53 krajín vrátane Ruska a niekoľkých stredoázijských štátov.

Podľa Klugeho ani zďaleka nie je jasné, či tento región je v lepšej kondícii ako bol pred covidom a či by dokázal čeliť prípadnej ďalšej pandémii.

"Je to na počudovanie. Prišli sme (pandémiou) o sedem miliónov ľudí. A minister za ministrom mi hovoria, že musia bojovať ako o život za to, aby udržali rovnakú úroveň investícií do zdravotníctva," povedal Kluge. Podľa jeho slov v tomto smere panuje "ohlušujúce mlčanie", ktoré je potrebné "prelomiť".

Kluge tiež uviedol, že je potrebné zvýšiť financovanie zdravotníctva v celom regióne, kde panuje nedostatok zamestnancov v tomto sektore a označil to za "katastrofu". Podľa jeho slov treba riešiť aj nedostatok základných liečiv, ako sú paracetamol či niektoré antibiotiká.

Podľa šéfa WHO pre Európu región po prekonaní krízy spojenej s pandémiou z nej nevzišiel silnejší.

"Ak zajtra vypukne ďalšia pandémia, nemôžem vám povedať, že sme na tom už lepšie, čo sa týka spravodlivého prístupu k vakcínam či zdravotných opatrení," varoval. Členské štáty EÚ však podľa neho pochopili, že nebudú v bezpečí bez toho, aby boli v bezpečí aj ich susedia. "Len to (jediné) však nestačí," dodal.

Solidarita medzi krajinami je podľa Klugeho ešte potrebnejšia v čase prebiehajúcej vojny. K situácii na Ukrajine sa však vyjadril pomerne pesimisticky: "Vzhľadom na všetko ostatné, čo sa momentálne deje, a aká rozptýlená je pozornosť sveta, sa táto zima môže pre ukrajinský ľud stať veľmi veľmi temnou a studenou."

(tasr)

Minúta  |  

Verejné vyhrážky emigráciou sú v skutočnosti znamením, že sme svetoví

Najmä po zverejnení výsledkov septembrových parlamentných volieb sa na Slovensku rozmohol fenomén vyhrážania sa emigráciou.

„Existujú krajiny, v ktorých by podobné verejné výkriky mohli byť tým posledným, čo človek v živote urobí. Napríklad v Iráne, Severnej Kórei, Afganistane, Číne alebo v Saudskej Arábii. Podobný postoj sa toleruje iba v demokracii.“

Viac na tému emigrácie z krajiny v západnom meradle a o možných sklamaniach z vidín lepšej spoločnosti inde vo svete píše vo svojom komentári Dana Vitálošová.

Minúta  |  

Rusko a Severná Kórea dosiahli „novú strategickú“ úroveň vzťahov, tvrdí Lavrov

Vzťahy Severnej Kórey a Ruska dosiahli „kvalitatívne novú strategickú“ úroveň, vyhlásil vo štvrtok v Pchjongjangu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorého citovali ruské štátne médiá. Informovala o tom agentúra AFP.

"Po prelomovom samite... môžeme s istotou povedať, že vzťahy (medzi Moskvou a Pchjongjangom) dosiahli kvalitatívne novú strategickú úroveň," povedal Lavrov na stretnutí s ministerkou zahraničných vecí KĽDR Čche Son-hui. Ani jedna strana bezprostredne nezverejnila podrobnosti o stretnutí.

Lavrov na dvojdňovú návštevu Severnej Kórey pricestoval v stredu. Po príchode poďakoval KĽDR za "vytrvalú a jednoznačnú podporu pre Rusko počas špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine". Uviedol tiež, že by chcel rokovať o plnení dohôd, ktoré v septembri podpísal ruský prezident Vladimir Putin so severokórejským vodcom Kim Čong-unom na samite na ruskom Ďalekom východe.

Kim pozval do Severnej Kórey aj Putina, ktorý jeho pozvanie prijal. Zatiaľ sa však nevie, kedy sa návšteva odohrá. V júli KĽDR navštívil aj ruský minister obrany Sergej Šojgu.

Spojené štáty v piatok oznámili, že Severná Kórea dodala Rusku vyše tisíc kontajnerov s vojenským vybavením a muníciou na podporu vo vojne proti Ukrajine. Podľa hovorcu Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Johna Kirbyho sa Washington domnieva, že za dodávku munície Kim požaduje od Moskvy moderné ruské zbraňové technológie pre potreby severokórejského jadrového programu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok označil podobné tvrdenia Západu za nepodložené.

(tasr)

Minúta  |  

Trenčania, zvýšte opatrnosť: Mesto buduje chodník za desaťtisíce eur

TRENČÍN – Ešte v tomto roku bude mať Kasárenská ulica, v úseku od križovatky s Ružovou po križovatku s Podjavorinskou ulicou, nový pravostranný chodník. Ide o mestskú investičnú akciu v hodnote takmer 52-tisíc eur.

„V mieste, kde vybudujeme novú komunikáciu pre chodcov, je dnes nespevnená krajnica a zelený pás s vjazdami do rodinných domov. Nový chodník v dĺžke viac ako 115 metrov bude mať povrch zo zámkovej betónovej dlažby," uviedla trenčianska radnica na svojej webovej stránke.

V Trenčíne sa chystajú zmeny v parkovaní: Ako postupovať pri vybavovaní parkovacej karty?

Mohlo by Vás zaujímať V Trenčíne sa chystajú zmeny v parkovaní: Ako postupovať pri vybavovaní parkovacej karty?

Vysúťaženým zhotoviteľom je spoločnosť PEMAL z Hornej Súče, ktorá by mala práce ukončiť v druhej polovici novembra 2023. Mesto preto prosí účastníkov cestnej premávky o zvýšenú pozornosť a rešpektovanie dočasného dopravného značenia.

Kasárenská ulica bude mať nový pravostranný chodník. Foto: Mesto Trenčín
Mesto do vybudovania komunikácie pre chodcov zainvestuje desaťtisíce eur. Foto: Mesto Trenčín
Minúta  |  

V Rusku zadržali novinárku Rádia Slobodná Európa, nezaregistrovala sa ako zahraničný agent

V Rusku zadržali rusko-americkú novinárku z Rádia Slobodná Európa (RFE/RL) a obvinili z toho, že sa nezaregistrovala ako takzvaný zahraničný agent, informuje agentúra AFP.

Alsu Kurmashevová pracuje pre spravodajský portál v tatárskom a baškirskom jazyku, služby financovanej americkým Kongresom. Riaditeľ RFE/RL Jeffrey Gedmin vo vyhlásení vyzval na jej prepustenie, "aby sa mohla ihneď vrátiť k svojej rodine".

Kurmashevová žije v Prahe v Českej republike. Do Ruska prišla 20. mája z vážnych rodinných dôvodov, uviedol vo vyhlásení Výbor na ochranu novinárov (VON) so sídlom v New Yorku.

Podľa RFE/RFL novinárku dočasne zadržali 2. júna na letisku v ruskom meste Kazaň, keď mala nastúpiť na spiatočný let. Odobrali jej americký aj ruský pas a uložili pokutu za to, že nenahlásila svoj americký pas na ruských úradoch.

To, že voči nej vzniesli obvinenie, jej úrady oznámili, keď čakala na vrátenie pasov. V prípade dokázania viny jej hrozí až päťročné väzenie, uviedol VON.

Koncom marca tohto roka zadržali v ruskom Jekaterinburgu amerického novinára Evana Gershkovicha z denníka Wall Street Journal (WSJ) a obvinili zo špionáže. V Rusku mu hrozí až 20 rokov väzenia.

Gershkovich je od rozpadu Sovietskeho zväzu prvým zahraničným novinárom, ktorého v Rusku zadržali a obvinili zo špionáže. Zadržiavaný je v moskovskej väznici Lefortovo.

Označenie "zahraničný agent", pripomínajúce "nepriateľa ľudu“ zo sovietskej éry, sa v posledných rokoch v Rusku používa najmä v súvislosti s kritikmi Kremľa, novinármi či ľudskoprávnymi aktivistami obvinenými z vykonávania politickej činnosti financovanej zo zahraničia.

(tasr)

Minúta  |  

V súvislosti so streľbou na kyjevskom Majdane padli prvé rozsudky

Ukrajinský súd vyniesol prvé rozsudky nad policajtmi, ktorí sa podieľali na streľbe do protivládnych demonštrantov na Námestí nezávislosti v Kyjeve v roku 2014. Informovala o tom v noci na štvrtok agentúra DPA s odvolaním sa na miestne médiá.

Zástupca veliteľa pluku medzičasom rozpustených oddielov osobitného určenia Berkut bol podľa médií odsúdený na doživotie. Dvom policajtom uložil súd 15-ročný trest odňatia slobody.

Trojicu mužov súdili v neprítomnosti, pretože ich v roku 2019 pri výmene zajatcov odovzdali ukrajinským proruským separatistom.

Ďalších dvoch obžalovaných porota oslobodila spod obžaloby. Do Kyjeva sa vrátili dobrovoľne. Verdikt zatiaľ nie je právoplatný.

Centrálne kyjevské námestie známe tiež pod názvom Majdan bolo na prelome rokov 2013 a 2014 dejiskom mohutných protivládnych protestov, ktoré sa začali po tom, ako vláda vtedajšieho premiéra Mykolu Azarova zastavila prípravy na podpísanie zmlúv o pridružení Ukrajiny k EÚ.

Počas pouličných zrážok, ktorých dejiskom bolo centrum Kyjeva od 18. do 21. februára 2014, prišli o život desiatky protestujúcich i príslušníci bezpečnostných zložiek. Ďalšie stovky pri streľbe snajperov či pri iných potýčkach utrpeli zranenia, pričom niektorí im v nemocnici podľahli.

Tieto udalosti viedli k pádu vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča, k ruskej anexii Krymu a k vojenskému konfliktu na východe Ukrajiny.

Pred takmer 20 mesiacmi Rusko vojensky napadlo susednú Ukrajinu a protiprávne anektovalo ďalšie štyri čiastočne okupované oblasti na východe a juhu krajiny, píše DPA.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.