Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zemetrasenie môžeme mať aj v Žiline, varuje seizmológ

ŽILINA – K podobnému zemetraseniu, aké bolo na východe Slovenska, môže dôjsť aj v budúcnosti. Mohlo by vzniknúť v jednej z ohniskových zón, ako Pernek, Dobrá Voda, Žilina, Komárno, Vihorlatské vrchy, alebo na strednom a východnom Slovensku. Uviedol to seizmológ Univerzity Komenského a Slovenskej akadémie vied Peter Moczo.

Pravdepodobnosť budúceho zemetrasenia sa podľa seizmológa časom zvyšuje, pretože od roku 1906 narastá deficit energie uvoľnenej vo forme zemetrasení. „Už niekoľko desaťročí zdôrazňujeme, že ak by aj došlo zajtra k zemetraseniu porovnateľnému s tými, ktoré vznikli v minulosti, nebolo by to v rozpore so seizmologickým poznaním a skúsenosťou," povedal Moczo.

Stredisko športu na Liptove. Mesto olympijských víťazov má odvážne ciele

Mohlo by Vás zaujímať Stredisko športu na Liptove. Mesto olympijských víťazov má odvážne ciele

Seizmológovia zároveň poukázali na to, že Slovensko je vnútri litosférickej platne. Nie je preto podľa nich vylúčené ani zemetrasenie na mieste, kde dosiaľ nevzniklo.

Historické zemetrasenia nie sú podľa Mocza preskúmané. Na Slovensku je zdokumentovaných 804 zemetrasení od roku 1034, ktoré sa prejavili makroseizmickými účinkami. „Tento počet je nízky, možno dvoj- až trojnásobne nižší v porovnaní s tým počtom, ktorý by bol skutočný, ak by od roku 1034 lepšie fungovala miestna správa a vytváranie dobových dokumentov," skonštatoval Moczo. Dodal, že dokumentovanie sa zmenilo po reformách miestnej správy, ktoré zaviedla Mária Terézia, a po zemetrasení v roku 1763 v Komárne.

Danko ide do sporu, ktorý nemôže vyhrať

Mohlo by Vás zaujímať Danko ide do sporu, ktorý nemôže vyhrať

Slovenským seizmológom sa podľa vlastných slov dlhodobo nedarí presvedčiť na spoluprácu historikov, bez ktorých nie je možné historické zemetrasenia preskúmať.

(tasr)

Minúta  |  

Každý pracovný deň raňajkuje iba tretina dievčat vo veku 13 až 15 rokov

SLOVENSKO – Každý pracovný deň raňajkuje iba tretina (31 až 34 percent) dievčat vo veku 13 a 15 rokov. Pri chlapcoch je to zase 43 až 45 percent. Vyplýva to zo štúdie Health Behaviour in School Aged Children (HBSC) Slovensko 2021/2022. Národná správa prezentuje hlavné zistenia týkajúce sa zdravia a so zdravím súvisiaceho správania 11-, 13- a 15-ročných školákov.

U dievčat vo veku 13 rokov klesla tiež konzumácia ovocia aj zeleniny a narástla spotreba energetických nápojov. Naopak, u chlapcov počas posledných štyroch rokov klesla konzumácia sladkostí a sladených nápojov. „Iba tretina 11-ročných dievčat a chlapcov (29 až 32 percent) zahŕňa ryby do svojho jedálnička aspoň raz týždenne,“ uvádza štúdia.

Štúdia tiež ukázala, že asi polovica 13- a 15-ročných dievčat pravidelne stoluje s rodinou väčšinu dní. „V dnešnom svete mnohokrát nemáme čas si sadnúť a zdieľať prítomné okamihy s rodinou ani pri stole. Tínedžerky opantáva svet krásy a materiálneho bohatstva v médiách, nie šúpanie zeleniny a príprava jedla v kuchyni. Uniká nám generačné poznanie, že aké hodnoty deťom odovzdáme, také sa nám jedného dňa vrátia," dodala autorka projektu Zeleninkové šialenstvo Jarka Kreškóciová.

(tasr)

Minúta  |  

Na diaľničných vstupoch sa vodiči zdržia desiatky minút

BRATISLAVA - Na diaľničných vstupoch do hlavného mesta musia vo štvrtok ráno rátať vodiči so zdržaním v desiatkach minút. Zelená vlna RTVS informuje, že na bratislavskom úseku diaľnice D2 za tunelom Sitina v smere do Petržalky sa vytvárajú kolóny.

"Národná diaľničná spoločnosť priebežne uzatvára tunel Sitina v smere do Mlynskej doliny," uvádza Zelená vlna. Stellacentrum informuje, že na D2 v úseku Lozorno - Stupava - Lamač musia vodiči rátať so zdržaním do 40 minút. Na ceste medzi Stupavou, Záhorskou Bystricou a Lamačom je približne 25-minútové zdržanie. "Na diaľnici D1 v úseku Zlaté Piesky - Prístavný most - Petržalka sa vodiči zdržia do 20 minút," dopĺňa Stellacentrum.

(tasr)

Minúta  |  

Rašelinisko na Hanšpíloch pri rieke Rudava na Záhorí prejde revitalizáciou

BRATISLAVA - Inštitút aplikovanej ekológie Daphne spolu so Štátnou ochranou prírody SR (ŠOP) zrevitalizujú 12 zachovaných no degradovaných rašelinísk. Jedno z nich sa nachádza na Hanšpíloch pri rieke Rudava na Záhorí. Informovala o tom manažérka pre komunikáciu ŠOP Kristína Bocková.

Prostredníctvom projektu Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch experti zrevitalizujú rašeliniská, ktoré sú v zlom stave. Väčšina z nich sa nachádza na severe Slovenska, jedinou lokalitou na Záhorí sú práve Hanšpíle. „Zachovali sa tam napríklad slatinné rašelinisko či slatinné jelšové lesy,“ priblížila Bocková. Ako dodala, rastie tu aj orchidea hľuzovec Loeselov, ktorý sa vyskytuje len na troch miestach na Slovensku, pretože sa striktne viaže na slatinné rašeliniská.

Súčasťou projektu je aj spolupráca so školami, ktorú zastrešuje Daphne. Zdravé rašelinisko viaže uhlík lepšie než les a prispieva tak k zmierneniu zmenu klímy. „Zároveň zadržiavajú vodu v krajine a len pomaly ju uvoľňujú, čím predchádzajú vysušovaniu krajiny,“ upozornil riaditeľ z Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne Ján Šeffer. Navyše sú bohaté na biodiverzitu a druhy, ktoré sa inde nenachádzajú.

Projekt Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch je financovaný z Nórskeho grantu a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Projekt sa začal vo februári 2022 a bude ukončený v apríli 2024. Partnermi projektu sú ŠOR SR, DAPHNE- Inštitút aplikovanej ekológie, Mesto Spišská Belá a NINA – Nórsky inštitút pre výskum prírody.

(sita)

Minúta  |  

Daň z nehnuteľnosti by sa podľa rezortu financií mohla razantne zvýšiť, majitelia bytov a domov by prišli o viac ako miliardu eur

Daň z majetku Slovensku odporúčajú zvýšiť nezávislé medzinárodné inštitúcie ako Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) či Medzinárodný menový fond. Slovensko je dlhodobo takmer na chvoste priemeru v rámci krajín OECD aj Európskej únie, pokiaľ sa pozeráme na úroveň zdanenia vo vzťahu národnému príjmu. Za nami už je len päť krajín. Na sociálnej sieti to uviedlo ministerstvo financií.

„Máme potenciál zvýšiť dane z nehnuteľnosti až o troj- až štvornásobok, čo by do štátneho prinieslo viac ako miliardu eur," tvrdí rezort financií. Je to jedno z opatrení na strane príjmov, vďaka ktorému by sme podľa ministerstva dostali výraznú finančnú injekciu na ozdravenie verejných financií. „To však neznamená nastaviť zdaňovanie tak, aby ohrozilo životnú úroveň na Slovensku. Opatrenie je možné cieliť na bohatšie vrstvy obyvateľstva a zvyšovať tak solidárnosť daňového systému bez toho, aby sme trestali aktivitu," tvrdí rezort.

Celé konsolidačné menu je podľa ministerstva financií rozložené na tri roky, aby sa postupne zavádzali jednotlivé opatrenia, ktoré môžu byť tak na strane príjmov, ako aj na strane výdavkov rozpočtu. Napríklad na rok 2024 odporúča viac operovať s opatreniami na výdavkovej strane. „Avšak stále platí, že finálny mix opatrení je na novej vláde. Či už však so zvyšovaním dane z nehnuteľnosti niekto súhlasí alebo nie, tak by mal operovať s relevantnými a transparentne porovnateľnými údajmi pri svojom rozhodovaní," dodalo ministerstvo financií.

(sita)

Minúta  |  

Spišská diecéza sa pripravuje na biskupskú vysviacku Františka Trstenského

Spišská diecéza sa pripravuje na biskupskú vysviacku a uvedenie do úradu Františka Trstenského. Bude sa konať v sobotu (21. 10.) o 10.00 h v Katedrále svätého Martina v Spišskej Kapitule. Hlavným svätiteľom pätnásteho spišského biskupa bude košický arcibiskup Bernard Bober a spolusvätiteľmi apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli a emeritný spišský pomocný biskup Andrej Imrich. Informovala o tom Spišská diecéza.

V Spišskej Kapitule sa naposledy konala biskupská vysviacka biskupa v júni 2020, keď bol konsekrovaný vtedajší pomocný biskup Ján Kuboš. Ten viedol diecézu po úmrtí biskupa Štefana Sečku. "Na biskupskú vysviacku Františka Trstenského príde vyše 20 biskupov zo Slovenska, Čiech, Poľska, Maďarska a Lotyšska. Zúčastní sa na nej aj strahovský opát premonštrátov Daniel Peter Janáček, stovky kňazov, rehoľníkov, seminaristov a veriaci," uviedla diecéza. Prítomní budú aj zástupcovia iných kresťanských cirkví, štátnej i územnej samosprávy a akademickej obce. Slávnosť budú vysielať aj naživo.

Biskupskej vysviacke v diecéze predchádzali viaceré udalosti - liturgická spomienka, duchovná príprava spojená s vytvorením "duchovnej kytice" pre nového biskupa a deväť dní pred vysviackou pozvala diecéza veriacich k novéne. "Samotná slávnosť, bude rozdelená na verejnú a neverejnú časť. K oltáru budú sprevádzať budúceho biskupa jeho starší brat Jozef - kňaz Spišskej diecézy a v súčasnosti farár v Liptovskej Lužnej a kňaz Lukáš Fejerčák," dodala diecéza.

František Trstenský sa narodil 13. marca 1973 v Trstenej, študoval v Spišskej Kapitule a kňazskú vysviacku prijal v roku 1997 v Tvrdošíne. Od roku 2020 je farárom a dekanom v Kežmarku a zároveň prednáša v Kňazskom seminári na Spiši. Je cirkevným cenzorom a členom viacerých diecéznych komisií, aktívne publikuje a ovláda viacero svetových jazykov. Svätý Otec František ho za spišského biskupa vymenoval na sviatok Narodenia Panny Márie 8. septembra 2023. "Heslom budúceho spišského biskupa bude ´Abba, Pater´ - ´Abba, Otče´. Verejnosti už predstavil aj svoj erb, ktorý bude používať," dodáva diecéza.

Spišská diecéza zahŕňa regióny Orava, Liptov a Spiš a vznikla v roku 1776 vyčlenením z Ostrihomského arcibiskupstva. Celkovo má 179 farností v 14 dekanátoch. Na jej území žije približne 450.000 rímskokatolíkov. Pastoráciu vo farnostiach má na starosti 358 diecéznych a rehoľných kňazov v aktívnej službe.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.