Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slnečná energia sa môže stať podľa britských vedcov najdôležitejším zdrojom energie

Slnko sa do roku 2050 zrejme stane celosvetovo najdôležitejším zdrojom energie, vyplýva to zo štúdie britských vedcov. Informuje o tom agentúra DPA.

V energetickom sektore možno nastal bod obratu, keď sa rozbehol samoposilňujúci sa "pozitívny kruh" medzi využívaním solárnej technológie a procesom učenia sa spoločností, ako ju urobiť cenovo dostupnejšou. Vyplýva to zo štúdie vedcov z Exeterskej univerzity (UoE) a University College London (UCL).

"Pokrok v oblasti obnoviteľných zdrojov energie znamená, že prognózy založené na fosílnych palivách už nie sú realistické," uviedla v tlačovej správe vedúca výskumníčka Femke Nijsseová z Inštitútu globálnych systémov UoE.

Podľa správy výrazné zníženie nákladov na energiu z obnoviteľných zdrojov výrazne uľahčí aj znižovanie emisií uhlíka v rozvojových krajinách.

Solárna energia má vysokú šancu stať sa najdôležitejším zdrojom energie aj bez podpory ambicióznejších politík v oblasti klímy, výskumníci však varujú, že rôzne "prekážky" by tomu mohli stále brániť.

Ide podľa nich o štyri oblasti - dostupnosť stabilných elektrických sietí, financovanie solárnej energie v rozvojových krajinách, kapacita dodávateľského reťazca a politický odpor v regiónoch pevne spojených s priemyslom fosílnych palív.

Vlády by sa preto podľa ich odporúčania mali menej sústrediť na samotný prechod na solárnu energiu a viac na odstránenie týchto štyroch prekážok.

Ide napríklad o zabezpečenie dodávok energie v čase, keď slnko nesvieti napríklad prostredníctvom veternej energie a prenosových elektrických vedení medzi regiónmi.

Najmä africké krajiny potrebujú prístup k financiám na zvládnutie prechodu na solárnu energiu. Mali by sa tiež posilniť dodávateľské reťazce v oblasti kritických surovín, napríklad lítium a meď potrebné na výrobu batérií.

Podľa výskumníkov je zároveň potrebné zmierniť stratu pracovných miest v priemysle fosílnych palív a súvisiacich odvetviach, ktoré poskytujú živobytie pre približne 13 miliónov ľudí na celom svete.

(tasr)

Minúta  |  

Na ulici Hlinská v Žiline budú revitalizovať cestu

ŽILINA - Mesto Žilina oznamuje, že v dňoch 23. a 24. októbra 2023 sa budú realizovať práce spojené s asfaltovaním cesty v lokalite ul. Hlinská (za zastávkou mestskej hromadnej dopravy Poľná).

V súvislosti s tým mesto prosí, aby v danej lokalite neparkovali vozidlá a rešpektovali dopravné značenie počas celej doby asfaltovania.

(Mesto Žilina)

Minúta  |  

Zemetrasenie môžeme mať aj v Žiline, varuje seizmológ

ŽILINA – K podobnému zemetraseniu, aké bolo na východe Slovenska, môže dôjsť aj v budúcnosti. Mohlo by vzniknúť v jednej z ohniskových zón, ako Pernek, Dobrá Voda, Žilina, Komárno, Vihorlatské vrchy, alebo na strednom a východnom Slovensku. Uviedol to seizmológ Univerzity Komenského a Slovenskej akadémie vied Peter Moczo.

Pravdepodobnosť budúceho zemetrasenia sa podľa seizmológa časom zvyšuje, pretože od roku 1906 narastá deficit energie uvoľnenej vo forme zemetrasení. „Už niekoľko desaťročí zdôrazňujeme, že ak by aj došlo zajtra k zemetraseniu porovnateľnému s tými, ktoré vznikli v minulosti, nebolo by to v rozpore so seizmologickým poznaním a skúsenosťou," povedal Moczo.

Stredisko športu na Liptove. Mesto olympijských víťazov má odvážne ciele

Mohlo by Vás zaujímať Stredisko športu na Liptove. Mesto olympijských víťazov má odvážne ciele

Seizmológovia zároveň poukázali na to, že Slovensko je vnútri litosférickej platne. Nie je preto podľa nich vylúčené ani zemetrasenie na mieste, kde dosiaľ nevzniklo.

Historické zemetrasenia nie sú podľa Mocza preskúmané. Na Slovensku je zdokumentovaných 804 zemetrasení od roku 1034, ktoré sa prejavili makroseizmickými účinkami. „Tento počet je nízky, možno dvoj- až trojnásobne nižší v porovnaní s tým počtom, ktorý by bol skutočný, ak by od roku 1034 lepšie fungovala miestna správa a vytváranie dobových dokumentov," skonštatoval Moczo. Dodal, že dokumentovanie sa zmenilo po reformách miestnej správy, ktoré zaviedla Mária Terézia, a po zemetrasení v roku 1763 v Komárne.

Danko ide do sporu, ktorý nemôže vyhrať

Mohlo by Vás zaujímať Danko ide do sporu, ktorý nemôže vyhrať

Slovenským seizmológom sa podľa vlastných slov dlhodobo nedarí presvedčiť na spoluprácu historikov, bez ktorých nie je možné historické zemetrasenia preskúmať.

(tasr)

Minúta  |  

Každý pracovný deň raňajkuje iba tretina dievčat vo veku 13 až 15 rokov

SLOVENSKO – Každý pracovný deň raňajkuje iba tretina (31 až 34 percent) dievčat vo veku 13 a 15 rokov. Pri chlapcoch je to zase 43 až 45 percent. Vyplýva to zo štúdie Health Behaviour in School Aged Children (HBSC) Slovensko 2021/2022. Národná správa prezentuje hlavné zistenia týkajúce sa zdravia a so zdravím súvisiaceho správania 11-, 13- a 15-ročných školákov.

U dievčat vo veku 13 rokov klesla tiež konzumácia ovocia aj zeleniny a narástla spotreba energetických nápojov. Naopak, u chlapcov počas posledných štyroch rokov klesla konzumácia sladkostí a sladených nápojov. „Iba tretina 11-ročných dievčat a chlapcov (29 až 32 percent) zahŕňa ryby do svojho jedálnička aspoň raz týždenne,“ uvádza štúdia.

Štúdia tiež ukázala, že asi polovica 13- a 15-ročných dievčat pravidelne stoluje s rodinou väčšinu dní. „V dnešnom svete mnohokrát nemáme čas si sadnúť a zdieľať prítomné okamihy s rodinou ani pri stole. Tínedžerky opantáva svet krásy a materiálneho bohatstva v médiách, nie šúpanie zeleniny a príprava jedla v kuchyni. Uniká nám generačné poznanie, že aké hodnoty deťom odovzdáme, také sa nám jedného dňa vrátia," dodala autorka projektu Zeleninkové šialenstvo Jarka Kreškóciová.

(tasr)

Minúta  |  

Na diaľničných vstupoch sa vodiči zdržia desiatky minút

BRATISLAVA - Na diaľničných vstupoch do hlavného mesta musia vo štvrtok ráno rátať vodiči so zdržaním v desiatkach minút. Zelená vlna RTVS informuje, že na bratislavskom úseku diaľnice D2 za tunelom Sitina v smere do Petržalky sa vytvárajú kolóny.

"Národná diaľničná spoločnosť priebežne uzatvára tunel Sitina v smere do Mlynskej doliny," uvádza Zelená vlna. Stellacentrum informuje, že na D2 v úseku Lozorno - Stupava - Lamač musia vodiči rátať so zdržaním do 40 minút. Na ceste medzi Stupavou, Záhorskou Bystricou a Lamačom je približne 25-minútové zdržanie. "Na diaľnici D1 v úseku Zlaté Piesky - Prístavný most - Petržalka sa vodiči zdržia do 20 minút," dopĺňa Stellacentrum.

(tasr)

Minúta  |  

Rašelinisko na Hanšpíloch pri rieke Rudava na Záhorí prejde revitalizáciou

BRATISLAVA - Inštitút aplikovanej ekológie Daphne spolu so Štátnou ochranou prírody SR (ŠOP) zrevitalizujú 12 zachovaných no degradovaných rašelinísk. Jedno z nich sa nachádza na Hanšpíloch pri rieke Rudava na Záhorí. Informovala o tom manažérka pre komunikáciu ŠOP Kristína Bocková.

Prostredníctvom projektu Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch experti zrevitalizujú rašeliniská, ktoré sú v zlom stave. Väčšina z nich sa nachádza na severe Slovenska, jedinou lokalitou na Záhorí sú práve Hanšpíle. „Zachovali sa tam napríklad slatinné rašelinisko či slatinné jelšové lesy,“ priblížila Bocková. Ako dodala, rastie tu aj orchidea hľuzovec Loeselov, ktorý sa vyskytuje len na troch miestach na Slovensku, pretože sa striktne viaže na slatinné rašeliniská.

Súčasťou projektu je aj spolupráca so školami, ktorú zastrešuje Daphne. Zdravé rašelinisko viaže uhlík lepšie než les a prispieva tak k zmierneniu zmenu klímy. „Zároveň zadržiavajú vodu v krajine a len pomaly ju uvoľňujú, čím predchádzajú vysušovaniu krajiny,“ upozornil riaditeľ z Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne Ján Šeffer. Navyše sú bohaté na biodiverzitu a druhy, ktoré sa inde nenachádzajú.

Projekt Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch je financovaný z Nórskeho grantu a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Projekt sa začal vo februári 2022 a bude ukončený v apríli 2024. Partnermi projektu sú ŠOR SR, DAPHNE- Inštitút aplikovanej ekológie, Mesto Spišská Belá a NINA – Nórsky inštitút pre výskum prírody.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.