„Červeným denníkom" je čo vyčítať. Napríklad, že často robia namiesto novinárčiny aktivizmus. Ďalej, že odmietajú uverejniť k niektorým témam akúkoľvek polemiku. Že nekriticky preberajú naratívy im spriaznených politikov a aktivistov. Že kádrujú slovenské obyvateľstvo a všade hľadajú fašizmus. Jednoducho, že sa často správajú ako čokoľvek iné než novinári.
Frustrácia z týchto praktík je na mieste. Ale odpoveď „keď ty, tak aj ja," je krátkozraká. Vládna strana má z titulu svojho postavenia moc, a preto aj povinnosť umožniť kontrolu verejnosti prostredníctvom médií. Aspoň teda v demokracii.
Samozrejme, v SNS a v ďalších stranách môžete argumentovať, že ak by ste „bojkotované" denníky na tlačovku pustili, aj tak by o vás napísali, že ste nedemokratickí. Pravdepodobne by sa stále našli aj komentátori, ktorí by vás označili za krajne pravicových homofóbov, ktorí dezinformujú a možno sú aj fašisti.
Lenže, porovnajte si výhody a nevýhody vpustenia novinárov. Keby ste ich pustili, napísali by, že ste fašisti. Keď ste ich nepustili, napíšu, že ste fašisti. Keď by ste ich vpustili, nemali by ste preto čo stratiť. Naopak, mohli by ste iba získať. Čo? Dojem, že ste štandardná, demokratická vládna strana.
