Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Koľko peňazí si vyžiadala rekonštrukcia Domu umenia Fatra?

ŽILINA – Projekt Prelaďme na novú vlnu – Obnova Domu umenia Fatra ukončili vo štvrtok (26. 10.) na záverečnom koncerte v Žiline. Najväčšou časťou rekonštrukcie bola obnova fasády, ktorá je teraz v pôvodnom stave z roku 1921.

„Vynovili sme celú koncertnú sálu – obnovili sme podlahu, sedačky, doplnili sme nové koncertné osvetlenie, ktoré už funguje od začiatku projektu," uviedol riaditeľ Štátneho komorného orchestra (ŠKO) Žilina Karol Hampl.

Pripomenul, že Dom umenia Fatra sa nachádza v Mestskej pamiatkovej rezervácii Žilina. „Objekt postavili v rokoch 1919 až 1921 ako budovu kina a divadla Grand Bio Universum. V januári 1922 tu bola premiéra prvého hraného slovenského filmu Jánošík. V rokoch 1983 až 1988 kino Fatra zrekonštruovali pre potreby ŠKO Žilina. Ku kinu pristavili budovu pre potreby orchestra a v sále v roku 1988 postavili koncertný organ z dielne firmy Rieger-Kloss z Krnova," doplnil riaditeľ ŠKO.

Projekt Prelaďme na novú vlnu – Dom umenia Fatra Žilina je financovaný z grantu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska v celkovej výške 937 000 eur. „Ministerstvo kultúry SR ako náš zriaďovateľ doplnilo 143 000 eur. A obnovovali sme ďalšie detaily, tak sme žiadali zriaďovateľa o ďalšie navýšenie, rádovo o niekoľko desiatok tisíc eur," dodal Hampl.

Takže obnova si vyžiadala investíciu zhruba 1,1 milióna eur.

Zdroj: TASR

Minúta  |  

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) upozorňuje na silný vietor, najmä na severe Slovenska

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) upozorňuje na silný vietor, najmä na severe Slovenska. SHMÚ vydal výstrahy prvého stupňa. Tie platia od nedele večera do pondelka 30. októbra. Informuje o tom na svojom webe.

Výstrahy platia do pondelka 23:00 h pre okresy Banská Bystrica, Brezno, Poprad, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Tvrdošín a pre okres Žilina. Vietor môže podľa SHMÚ miestami dosahovať rýchlosť v nárazoch až do 135 kilometrov za hodinu, v priemere 85 kilometrov za hodinu, čo je úroveň víchrice.

(tasr)

Minúta  |  

Britský premiér Rishi Sunak a francúzsky prezident Emmanuel Macron diskutovali o dodaní humanitárnej pomoci do Pásma Gazy

Britský premiér Rishi Sunak a francúzsky prezident Emmanuel Macron diskutovali o dodaní humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Rozprávali sa tiež o zachovaní regionálnej bezpečnosti po rozšírení izraelskej vojenskej operácie proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas. Informoval o tom v nedeľu úrad britského premiéra.

Lídri oboch krajín „sa dohodli, že budú spolupracovať v snahe dostať dôležité potraviny, palivo, vodu a lieky k tým, ktorí ich potrebujú, a zároveň evakuovať z Gazy zahraničných štátnych príslušníkov,“ uviedol úrad britského premiéra vo vyhlásení. „Vyjadrili svoje zdieľané obavy z rizika eskalácie v širšom regióne, najmä na Západnom brehu Jordánu," dodalo vyhlásenie.

Sunak a Macron sa zhodli, že je dôležité nestratiť zo zreteľa dlhodobú budúcnosť regiónu a predovšetkým potrebu dvojštátneho riešenia, dodáva britské vyhlásenie.

(sita)

Minúta  |  

Na rekonštrukciu obecného úradu v obci Šumiac v okrese Brezno získali 360-tisíc z envirofondu

ŠUMIAC - Na rekonštrukciu obecného úradu v obci Šumiac v okrese Brezno získali 360-tisíc z envirofondu. Uviedla to starostka obce Jarmila Gordanová. Aktuálne obec vyhlásila verejnú súťaž na dodávateľa, ktorým však podľa podmienok môže byť len registrovaný sociálny podnik.

Budova obecného úradu bola postavená za socializmu niekedy začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia. „Rekonštrukcia je už potrebná, pretože sme vysokohorská obec, sú tu zlé poveternostné podmienky a budova je staršia. Pri obecnom úrade máme v rámci tej istej budovy aj hasičskú zbrojnicu, kde nám už voda zateká,“ popísala starostka dôvody, prečo podali žiadosť na opravy, výmenu strechy, výmenu okien a ďalšie práce.

V prípade úspešného výberu dodávateľa stavebných prác musí verejné obstarávanie ešte schváliť envirofond. „Budúci rok by sme to chceli zrealizovať, aby sme to zateplili a potom chceme ešte žiadať nejakú dotáciu na opravu toaliet,“ doplnila Gordanová k termínom a ďalším plánom.

(sita)

Minúta  |  

Cyklista narazil do stromu! Vážne zranenie chrbta a hlavy!

KLÁŠTOR POD ZNIEVOM – V nedeľu 29. októbra bola HZS požiadaná o pomoc prostredníctvom tiesňovej linky 112 pre 30-ročného cyklistu, ktorý počas cyklistiky narazil do stromu.

Cyklista si spôsobil závažné poranenie chrbtice, úraz hlavy a podozrenie na vnútorné zranenia. Na miesto okamžite vyrazili 6 horskí záchranári z oblastného strediska Veľká Fatra a súbežne bola o pomoc požiadaná aj posádka VZZS zo Žiliny.

[link url =https://standard.sk/480638/pad-cyklistu-pri-skoku-na-kubinskej-holi-zasahoval-vrtulnik]

Po príchode na miesto záchranári HZS asistovali lekárke VZZS pri starostlivosti o pacienta a pomohli ho transportovať na miesto vyzdvihnutia. Zranený muž bol aj s lekárkou z terénu evakuovaný za pomoci palubného navijaka a následne letecky transportovaný do nemocnice v Martine.

Zdroj: HZS

Minúta  |  

Turecko v nedeľu oslávilo 100. výročie svojho založenia Mustafom Kemalom Atatürkom.

Turecko v nedeľu oslávilo 100. výročie svojho založenia Mustafom Kemalom Atatürkom. Po celej krajine sa konali slávnosti s výzdobou v národných farbách a s portrétmi zakladateľa Tureckej republiky Atatürka.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan položil v Atatürkovom mauzóleu v Ankare veniec. Kult osobnosti okolo Atatürkovej osoby v krajine pokračuje dodnes, Mustafa Kemal je však zároveň kritizovaný za svoj prístup k menšinám.

Na Erdogana sa znáša kritika za islamizáciu Turecka a za odklon od Atatürkových ideálov. Je považovaný za najmocnejšieho politika od Atatürkových čias a opakovane vyzdvihuje Osmanskú ríšu.

Mustafa Kemal Atatürk sa narodil 19. mája 1881 do rodiny colníka a obchodníka v meste Solún, v tom čase prosperujúcom prístavnom meste Osmanskej ríše (v súčasnosti grécky prístav). Od mladosti inklinoval k armáde, už ako 12-ročný zložil prijímacie skúšky na solúnsku vojenskú školu.

Vojenskú skúsenosť získal najmä vďaka bitke o Gallipoli v rokoch 1915-1916, ktorá bola jednou z prelomových udalostí prvej svetovej vojny. Po jej skončení sa postavil na čelo odporu proti osmanskému sultánovi a politike víťazných mocností. Ostro vystupoval proti mierovej zmluve podpísanej v roku 1920 vo francúzskom Sevres. Turecký parlament ju nikdy neratifikoval a o tri roky neskôr ju nahradila pre Turecko oveľa prijateľnejšia mierová zmluva zo švajčiarskeho Lausanne.

Tri mesiace po podpísaní lausannskej zmluvy vyhlásilo 29. októbra 1923 Veľké národné zhromaždenie Turecko za republiku. Za prvého prezidenta bol zvolený Mustafa Kemal. Parlament mu v novembri 1934 osobitným zákonom udelil meno Atatürk (Otec Turkov).

Zvolením za hlavu štátu mohol Mustafa Kemal začať realizovať svoj program europeizácie Turecka s novým hlavným mestom Ankara - dovtedy ním bol Istanbul. Postupne zavádzal sekularizáciu spoločnosti, kde platila prísna odluka cirkvi od štátu.

V úrade vykonal množstvo zmien. Zrušil kalifát, prestalo platiť islamské právo šaría. Namiesto islamského letopočtu zaviedlo Turecko od januára 1926 kresťanský kalendár, čím sa symbolicky presunulo o šesť storočí — zo 14. do 20. storočia. Prezident postupne reformoval aj školský systém, zaviedol povinnú školskú dochádzku pre chlapcov i dievčatá a taktiež latinku. V roku 1930 získali ženy volebné právo na komunálnej úrovni, v roku 1934 aj plné politické právo, čiže mohli voliť a byť volené.

Mustafa Kemal Atatürk zomrel 10. novembra 1938 v Istanbule. Na jeho počesť postavili v Ankare v roku 1953 mauzóleum Anıtkabir.

(tasr, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.