Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéfom vagnerovcov sa stal Pavel Prigožin

Šéfom vagnerovcov sa stal Pavel Prigožin, 25-ročný syn Jevgenija Prigožina, ktorý v auguste zomrel po páde lietadla.

Žoldnierska skupina na Ukrajine obnovila nábor. Zaradí sa pod ruskú národnú gardu. Oproti minulosti nebudú môcť byť medzi jej členmi žiadni ľudia vo výkone trestu.

Zakladateľ vagnerovcov Jevgenij Prigožin ešte počas svojho života uviedol, že jeho syn absolvoval povinnú vojenskú službu v 18 rokoch a mesiac po jej ukončení odišiel bojovať do Sýrie. Podľa jeho slov sa Pavel zúčastnil na bojoch aj v ďalších konfliktných oblastiach vrátane Donbasu na Ukrajine.

Prigožin (62) zomrel dva mesiace po tom, ako sa spolu so svojimi bojovníkmi vzbúril proti ruskému vojenskému vedeniu, čo ruský prezident Vladimir Putin vtedy označil za „zradu“. Jeho krátka, približne jednodňová vzbura, predstavovala dosiaľ jednu z najväčších výziev počas 23-ročnej vlády Putina.

(pravda)

Minúta  |  

Nemecký prezident požiadal v Tanzánii o odpustenie za koloniálnu minulosť

Nemecký prezident požiadal v Tanzánii o odpustenie za koloniálnu minulosť, ospravedlnil sa potomkom obetí.

"Ako spolkový prezident Nemecka chcem požiadať o odpustenie (za to), čo Nemci urobili vašim predkom," povedal v stredu v tanzánijskom meste Songea nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier.

Prezident ubezpečil, že Nemecko je pripravené na zúčtovanie so svojou minulosťou; tento komentár poslucháči ocenili potleskom.

Steinmeier sa v Tanzánii stretol aj s rodinou náčelníka Songea Mbana bez prítomnosti novinárov. Nemecká správa kolónie náčelníka v roku 1906 nechala popraviť spolu so 66 ďalšími vodcami povstania. Dnes je považovaný za národného hrdinu.

Podľa oficiálnych odhadov zahynulo počas povstania Maji Maji v rokoch 1905 až 1907 až 300.000 ľudí. Nemecká koloniálna história sa skončila v roku 1918 po porážke v prvej svetovej vojne.

(tasr)

Minúta  |  

Oplatí sa dnes Slovákom, ktorí radi bývajú vo vlastnom, nehnuteľnosť kupovať? Alebo radšej zvoliť aspoň na istý čas podnájom?

Oplatí sa dnes Slovákom, ktorí radi bývajú vo vlastnom, nehnuteľnosť kupovať? Alebo radšej zvoliť aspoň na istý čas podnájom?

Na rozdiel od našej krajiny sa v Spojených štátoch výška nájmov v porovnaní s veľkosťou splátky hýbe na historicky najnižšej úrovni. V USA je dnes najhorší čas na kúpu nehnuteľnosti. A to najmä z toho dôvodu, že ceny prenájmov sú tam oproti splátkam hypoték omnoho lacnejšie. Z dôvodu stúpajúcich úrokových sadzieb a drahších pôžičiek je kúpa domu v zámorí v súčasnosti o 52 percent drahšia ako jeho prenájom. Píše Samuel Kolesár. Čítajte viac:

Hypotéka verzus nájom. Je dnes najhorší čas na kúpu nehnuteľnosti?

Mohlo by Vás zaujímať Hypotéka verzus nájom. Je dnes najhorší čas na kúpu nehnuteľnosti?

Minúta  |  

Neviem, dokedy môže vydržať táto vláda, vyhlásil Andrej Danko

Neviem, dokedy môže vydržať táto vláda, vyhlásil Andrej Danko. Za problém označuje vyhlásenia dvoch ministrov za Hlas, prekvapilo ho aj Ficovo konanie v Bruseli. Šéf SNS súčasne oznámil, že uvažuje aj o prípadnej kandidatúre za poslanca Európskeho parlamentu.

Andrej Danko sa bude o kandidátúre do europarlamentu rozhodovať podľa politickej situácie. „Keď bude ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková hovoriť o povinnom očkovaní a minister školstva Tomáš Drucker o tom, že mimovládky na školách nie sú problém, neviem, dokedy môže takáto vláda vydržať," myslí si Andrej Danko.

Líder koaličnej strany SNS sa vyjadril aj k nedávnemu samitu v Bruseli. Tvrdí, že nesúhlasí s tým, čo podporil premiér Robert Fico (Smer). „Prekvapilo ma to. Treba jedno rozprávať a aj konať. Sami vidíte v texte vojenskú podporu, pritom (Fico) jasne komunikoval, že vojenskú pomoc odmietame. To bolo pre mňa prekvapivé," vyjadril sa Danko pre Hospodárske noviny.

Vyjadril sa aj k zeleným témam, v ktorých sa to podľa Danka preháňa, a sú tiež manipulované a nepravdivé.

(hospodárske noviny)

Minúta  |  

Posledný výbuch dlhotrvajúceho izraelsko-palestínskeho konfliktu mediálne prekryl aj vojnu na Ukrajine

Posledný výbuch dlhotrvajúceho izraelsko-palestínskeho konfliktu mediálne prekryl aj vojnu na Ukrajine. Podobne ako na Ukrajine, aj v Izraeli sa vedú vojny dve. Jedna na bojisku, druhá v médiách, vrátane tých našich.

Zatiaľ čo v mediálnej vojne okolo východoeurópskeho konfliktu doteraz vedú vojensky slabší Ukrajinci, na Blízkom východe mediálne aj vojensky víťazí Izrael. Teroristický útok rýchlo zlikvidoval, otvorený zostáva osud rukojemníkov a konečný pomer palestínskych a izraelských obetí. Pôjde o obvyklý desaťnásobok? Nezmení tento pomer prítomnosť rukojemníkov či medzinárodný tlak? Pýta sa Petr Drulák. Čítajte viac:

V čom sa izraelsko-palestínsky konflikt podobá na Rusko a Ukrajinu a v čom nie

Mohlo by Vás zaujímať V čom sa izraelsko-palestínsky konflikt podobá na Rusko a Ukrajinu a v čom nie

Minúta  |  

Británia: Deklaráciu o bezpečnosti AI podpísalo 28 štátov aj EÚ

Deklaráciu o bezpečnosti umelej inteligencie podpísalo 28 štátov aj EÚ vrátane USA, Číny i Británie.

Zverejnením takzvanej Deklarácie z Bletchley britská vláda v stredu zároveň otvorila dvojdňový medzinárodný samit v Bletchley Park neďaleko Londýna. Politickí i technologickí lídri sa v jeho rámci prvýkrát pokúšajú riešiť otázky bezpečnosti v oblasti AI.

Bletchley Park je symbolické miesto - počas druhej svetovej vojny tu bolo sídlo britských kryptoanalytikov, ktorí rozlúštili kód Enigma nacistického Nemecka a urýchlili tak jeho porážku.

Deklaráciu okrem 28 štátov sveta podpísala aj Európska únia. Jej signatári vyjadrujú súhlas s "naliehavou potrebou pochopiť a spoločne riadiť potenciálne riziká s cieľom zabezpečiť, aby sa umelá inteligencia vyvíjala a využívala bezpečným a zodpovedným spôsobom v prospech svetového spoločenstva".

Vývojári v oblasti umelej inteligencie majú postupovať transparentne a zodpovedne, aby sa potenciálne nepriaznivé účinky AI dali merať, monitorovať či zmierňovať.

"Ide o prelomový úspech, vďaka ktorému sa najväčšie svetové mocnosti v oblasti umelej inteligencie zhodli na naliehavosti pochopenia rizík spojených s umelou inteligenciou, čo pomôže zabezpečiť dlhodobú budúcnosť našich detí a vnukov," vyhlásil britský premiér Rishi Sunak.

Podľa britskej ministerky pre vedu, inovácie a technológie Michelle Donelanovej ide o "historický moment v dejinách ľudstva". Donelanová predtým oznámila ďalšie dva summity - prvý by sa mal podľa nej konať o šesť mesiacov v Južnej Kórei a druhý budúci rok vo Francúzsku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.