Preskočiť na obsah
  |  

Baerbocková žiada obnovenie mierových rokovaní medzi Arménskom a Azerbajdžanom

Baerbocková žiada obnovenie mierových rokovaní medzi Arménskom a Azerbajdžanom. V sobotu navštívila oblasť na hraniciach Arménska s azerbajdžanskou enklávou Nachičevan a neskôr má rokovať v Baku.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v piatok Arménsko a Azerbajdžan vyzvala, aby obnovili rokovania a usilovali sa o politické riešenie svojho dlhoročného sporu o Náhorný Karabach.

Baerbocková v piatok v Jerevane hovorila z tamojším ministrom zahraničných vecí Araratom Mirzojanom. Úsilie predsedu Európskej rady Charlesa Michela o rokovania môže podľa nej pomôcť dosiahnuť mier. „Preto je dôležité, aby sa nové kolo rokovaní uskutočnilo čo najskôr," uviedla.

Mirzojan v spojitosti so situáciou v Náhornom Karabachu uviedol, že Azerbajdžan porušil svoj sľub o vyhýbaní sa nepriateľským krokom. „Arménsko má vôľu vydať sa na cestu mieru v regióne," povedal podľa oficiálneho prekladu jeho vyjadrení. Dodal však, že na to musí byť uznaná zvrchovanosť oboch krajín.

Azerbajdžan prevzal 20. septembra kontrolu nad územím Náhorného Karabachu. Stalo sa tak po bleskovej vojenskej operácii, pričom následne avizoval, že bude stíhať arménske „zločinecké" separatistické vedenie.

Karabach bol aj predtým oficiálne súčasťou Azerbajdžanu, no od začiatku 90. rokov bol pod kontrolou Arménov tvoriacich až donedávna väčšinu z jeho 120-tisíc obyvateľov. Arménske úrady informovali, že po dobytí Karabachu Azerbajdžanom utieklo do Arménska z tohto regiónu už približne 100-tisíc ľudí.

Baerbocková má v sobotu má odletieť do Baku na rozhovory s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom a ministrom zahraničných vecí. Predtým navštívila oblasť na hraniciach arménska s azerbajdžanskou exklávou Nachičevan. Stretla sa s príslušníkmi misie EÚ EUMA, ktorá v tejto oblasti dozerá na bezpečnosť. EUMA svoju činnosť začala vo februári a má 85 členov z 22 členských krajín EÚ. Na čele je príslušník nemeckej polície. Baerbocková prisľúbila, že Nemecko bude vyvíjať úsilie na podporu a posilnenie tejto misie.

Baku sa už dlho usiluje o vybudovanie nového cestného a železničného spojenia s exklávou Nachičevan, ktorá má spoločné hranice s Arménskom aj Iránom. Azerbajdžanská vláda na začiatku októbra uzavrela dohodu s Iránom o dopravnom spojení vedúcom cez iránske územie.

(tasr, dpa)

  |  

ANALÝZA TÝŽDŇA: Problémy nemeckej ekonomiky sa prejavia aj na Slovensku

Problémy nemeckej ekonomiky sa skôr či neskôr určite prejavia aj v tej slovenskej, upozorňujú ekonomickí analytici. Nemecko je totiž najvýznamnejší obchodný partner Slovenska.

Aj keď sa Nemecko tento rok zatiaľ vyhlo recesii, jeho hospodárstvo už dlhšie stagnuje a výraznejšie oživenie sa zatiaľ neočakáva.

Predbežné údaje zverejnené tento týždeň ukázali, že výkon najväčšej európskej ekonomiky sa v 3. štvrťroku medzikvartálne znížil o 0,1 percenta. Len vďaka zlepšeniu štatistík za prvú polovicu roka sa Nemecko vyhlo recesii. „Vývoj v nemeckej ekonomike naďalej viac-menej stagnuje, čím sa predĺžilo obdobie ekonomického útlmu na šesť kvartálov za sebou," pripomenul analytik 365.bank Tomáš Boháček.

V tejto chvíli to na rýchly rozbeh „ťahúňa Európy" nevyzerá, konštatoval analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. „Trhy v poslednom štvrťroku očakávajú na kvartálnej báze ďalšiu stagnáciu v podobe nulového rastu a v medziročnom porovnaní celkový pokles ekonomiky v tomto roku na úrovni 0,4 percenta. Následne by sme mohli vidieť pozvoľné oživenie a mierny rast v roku 2024," avizoval.

Otázkou podľa neho ostáva, či je stagnácia v Nemecku iba dôsledkom utiahnutej menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB), alebo uvidíme narastať aj štrukturálne problémy jeho ekonomiky. "Tie môžu súvisieť s rýchlo sa meniacim svetom okolo nás a posunom automobilového priemyslu smerom k elektromobilite, kde Čína postupne vytláča tradičných producentov, ktorých konkurenčná výhoda spočívala najmä v precíznej strojárenskej výrobe," vysvetlil Kočiš.

Podľa analytika 365.bank nemecká ekonomika zostáva pod tlakom viacerých problémov. „Ide o stále zvýšenú mieru inflácie, reštriktívne pôsobenie vysokých úrokových sadzieb ECB a s tým spojený vývoj medzibankových sadzieb, ale aj externé faktory - predovšetkým slabší výkon čínskej ekonomiky. Tá je nielen kľúčovým exportným trhom, ale v stále väčšej miere aj hlavným konkurentom nemeckých výrobcov v rôznych oblastiach, vrátane elektromobility," priblížil Boháček. Všetky tieto faktory budú podľa neho pôsobiť ako ťažko prekonateľná prekážka pre rýchle obnovenie rastu Nemecka, čo bude prekážkou aj pre rast slovenskej ekonomiky.

„Ďalší vývoj u nášho najdôležitejšieho obchodného partnera bude prirodzene vplývať aj na slovenskú ekonomiku, nakoľko medzi výkonom nemeckého a slovenského priemyslu existuje štatisticky významný vzťah," doplnil Kočiš s tým, že ďalší vývoj situácie v Nemecku sa v našej ekonomike prejaví s istým oneskorením.

Analytici napriek týmto problémom očakávajú rast slovenskej ekonomiky v budúcom roku naďalej okolo úrovne 2,5 percenta. Hlavným predpokladom je obnovenie domácej spotreby, a to vďaka nižšej inflácii a opätovnému rastu reálnych miezd. Ekonomike by mali pomôcť aj eurofondy a pokračujúca investičná aktivita. „Rizikom však ostáva globálne prostredie, pričom črtajúce sa znaky spomaľovania eurozóny a najmä nemeckej ekonomiky budú negatívne pôsobiť vo viacerých oblastiach," dodal Boháček.

Na rast pesimizmu nemeckých firiem poukázal aj nedávny prieskum medzinárodnej poisťovacej spoločnosti Coface. Len 13 percent respondentov si myslí, že ich situácia je v súčasnosti lepšia ako v roku 2022 a až 41 percent ju vníma ako horšiu. V budúcom roku očakáva oživenie svojho podnikania iba 20 percent účastníkov prieskumu, zatiaľ čo 28 percent sa pripravuje na ešte horšie vyhliadky.

V dôsledku toho môžu mať problém aj slovenské firmy. „Nemecko je kľúčovým obchodným partnerom Slovenska a významných odbytišťom pre mnohé tunajšie spoločnosti," zhodnotil generálny riaditeľ Coface Slovenská republika a Česko Rudolf Kypta.

(tasr)

  |  

SHMÚ: Na horách treba v sobotu večer počítať so silnejším vetrom

Vo viacerých okresoch Žilinského kraja a tiež v okresoch Banská Bystrica, Poprad a Brezno môže v sobotu večer na horách silnejšie fúkať. Platí preto výstraha prvého stupňa, pričom vietor môže dosiahnuť aj rýchlosť víchrice. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informuje na svojom webe.

Výstraha prvého stupňa pred vetrom predbežne platí od soboty od 22.00 h do pondelka (6. 11.) do 18.00 h. Meteorológovia očakávajú, že na horách vietor dosiahne krátkodobo v nárazoch rýchlosť 110 až 135 kilometrov za hodinu alebo priemernú rýchlosť 70 až 85 kilometrov za hodinu.        

Rýchlosť vetra môže podľa SHMÚ predstavovať potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské aktivity, a to najmä pre pešiu turistiku, horolezectvo a podobne.

(tasr)

  |  

Obmedzenie na D1

TRENČÍN - Trenčianski krajskí policajti upozorňujú na obmedzenie na diaľnici D1 na 128 kilometri pri Zamarovciach v smere na Žilinu. Informujú o tom na sociálnej sieti s tým, že doprava bude obmedzená v pravom jazdnom pruhu v čase od jedenástej do päťnástej hodiny.

Doprava na D1 bude obmedzená z dôvodu vyťahovania kamiónu a prekladania nových vozidiel po nehodovej udalosti.

(fb polícia)

  |  

Žilinka podporuje iniciatívu rezortu zdravotníctva zaradiť HHC do zoznamu psychotropných látok

Generálny prokurátor podporuje iniciatívu zaradiť HHC do zoznamu psychotropných látok. Takzvané HHC jointy, s účinkami podobnými marihuane, sú momentálne voľne dostupné.

Ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo zaradiť HHC a HHC-P do zoznamu omamných a psychotropných látok, pričom sa tak ich prípadný predaj bude považovať za nedovolenú výrobu, distribúciu a predaj.

Látky v podobe jointov, vape pier či olejčekov boli doteraz voľne predajné v automatoch, kde si ich mohli bez problémov kúpiť aj neplnoleté deti.

Štandard pritom medializoval viaceré prípady, kedy sa deti týmito látkami otrávili.

Maroš Žilinka túto iniciatívu rezortu víta s tvrdením, že „záujem na zdravom fyzickom a psychickom vývoji mládeže, musí byť našim spoločným cieľom".

(fb)

  |  

Rekonštrukcia nemocnice čelí viacerým komplikáciám. Výsledok však bude stáť za to

TRENČÍN/BOJNICE – Práce na novom oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny v Nemocnici s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach pokročili. Zhotoviteľ sa vysporiadal s viacerými komplikáciami a na stavbe sa pracuje naplno.

Rekonštrukcia 60-ročnej budovy zdravotníckeho zariadenia, ktorá sa má premeniť na moderné oddelenie, so sebou priniesla viaceré výzvy. „Zdravotnícke zariadenia majú prísnejšie normy nielen na elektroinštaláciu či priestory, ale aj na vzduchotechniku, podhľady či povrchy. V podhľadoch máme veľa vzduchotechniky, preto sme znižovali existujúcu podlahu,“ povedal výkonný riaditeľ spoločnosti Keraming, a. s., Viliam Králik.

Práve tieto práce si vyžiadali predĺženie termínu realizácie do začiatku februára budúceho roka. „Tie začiatky naozaj neboli jednoduché, museli sme riešiť stropy, statiku, odizolovať časť tohto bloku,“ uviedol trenčiansky župan Jaroslav Baška.

Okrem stavebnej časti, ktorá je v hodnote 4 mil. eur s DPH, sú súčasťou projektu aj technológie za ďalší 1 mil. eur s DPH. „Tie sú už obstarané, pôjde to na kontrolu na Úrad pre verejné obstarávanie,“ informoval župan. Dobrou správou je aj fakt, že bojnická nemocnica ako jedna z mála nemocníc získala financie z Plánu obnovy a odolnosti SR.

Investíciu župy do tejto rekonštrukcie by nemocnica chcela zo získaných financií preplatiť. „Sme prvou nemocnicou na Slovensku, ktorá tieto financie už reálne dostala na účet,“ ozrejmil riaditeľ nemocnice Peter Glatz. „Toto áro bude veľkou pomocou pre pacientov v našom regióne, ktorí potrebujú intenzívnu starostlivosť,“ dodal s tým, že v okolí boli v minulosti zrušené viaceré ára bez náhrady, preto má táto investícia veľké opodstatnenie.

Zdroj: TSK