Preskočiť na obsah
  |  

Poľská vojenská polícia označila postrelenie migranta na hranici za nehodu

Poľská vojenská polícia označila postrelenie migranta na hranici za nehodu, podľa vyšetrovania poľskej vojenskej polície ho zapríčinilo zakopnutie vojaka, ktorému následne vystrelila zbraň.

O incidente v nedeľu na sociálnych sieťach informovali humanitárni aktivisti, neskôr ho potvrdila aj miestna prokuratúra.

Zraneného muža bez dokladov previezli do nemocnice v meste Hajnowka. Pre agentúru PAP zástupca prokuratúry mesta Bielostok pre vojenské záležitosti Radoslaw Wiszenko povedal, že podľa predbežného vyšetrovania sa vojak potkol a zo zbrane vyšiel náhodný výstrel.

Hovorca poľskej vojenskej polície Iwo Sana vyhlásil, že vojak najskôr vystrelil varovné výstrely, aby na skupinu nelegálnych migrantov upozornil inú hliadku pohraničnej stráže.

„Vojak sa potkol a vystrelil náhodným smerom, čo spôsobilo nehodu," dodal Sawa.

Vyšetrovanie prípadu sa vedie ako nedbanlivá manipulácia so zbraňou a zranenie inej osoby. Vojakovi hrozí v prípade ľahších zranení obete až trojročné väzenie. V prípade vážneho zranenia alebo smrti to môže byť až osem rokov.

(tasr)

  |  

Fiala mal navštíviť Nigériu, cesta bola na poslednú chvíľu zrušená

Fiala mal navštíviť Nigériu, cesta bola na poslednú chvíľu zrušená, oznámil v pondelok hovorca českej vlády Václav Smolka. Podľa jeho slov nigérijská strana oznámila, že nie je schopná zabezpečiť zodpovedajúce prijatie a program.

Česká delegácia mala do Nigérie pricestovať z Kene v rámci turné po krajinách Afriky. „Nigéria nám oznámila, že nie je schopná zaistiť zodpovedajúce prijatie a program (vrátane podnikateľského fóra), preto sme sa dohodli, že návštevu rušíme," uviedol Smolka. Spresnil, že nigérijská strana to oznámila v pondelok večer.

Podľa diplomatických zdrojov môže tento krok súvisieť s českou podporou Izraela na pôde Organizácie Spojených národov.

Fiala odštartoval týždennú návštevu subsaharskej Afriky v piatok večer. Podľa pôvodného programu mal navštíviť Etiópiu, Keňu, Nigériu, Ghanu a Pobrežie slonoviny.

(tasr)

  |  

BRIEF: Poľsko: Prezident poveril zostavením vlády premiéra Morawieckeho

Poľský prezident poveril zostavením vlády premiéra Morawieckeho, jeho strana Právo a spravodlivosť (PiS) zvíťazila v októbrových voľbách, prišla však o väčšinu v parlamente.

Očakáva sa, že rozhodnutie Dudu oddiali vznik funkčnej vlády, pretože všetky ostatné parlamentné strany odmietli koalíciu s PiS a poslanci tak Morawieckemu pravdepodobne dôveru nevyslovia. Väčšinu v dolnej komore parlamentu, Sejme, má trojica opozičných subjektov, ktoré už avizovali pripravenosť sformovať koalíciu.

Duda, spojenec súčasnej vlády, vo večernom televíznom vystúpení zdôraznil, že šancu zostaviť vládu dostane podľa "dobrej parlamentnej tradície" strana s najväčším počtom hlasov.

Ak podľa prezidenta Morawiecki neuspeje, sformovaním vlády poverí na základe ústavy kandidáta, ktorého vyberie parlament. Kandidátom opozície je bývalý premiér a predseda Európskej rady (ER) Donald Tusk, ktorého Občianska koalícia (KO) rokuje o koaličnej dohode s koalíciou Tretia cesta (TD) a stranou Nová ľavica (NL).

Tusk v pondelok zopakoval obvinenie, že Duda "hrá o čas". "Budú si chcieť ukradnúť ďalších pár dní," citovala jeho vyjadrenie pred stúpencami vo Vroclave agentúra AFP.

Prvé zasadnutie novozvoleného parlamentu sa uskutoční o týždeň, v pondelok 13. novembra. Duda ho zvolal až v závere ústavnej lehoty, ktorou je najviac 30 dní od volieb.

Opoziční politici opakovane vyjadrovali obavy, že Duda, ktorý bol pred nástupom na oficiálne nestranícky post prezidenta členom PiS, by mohol zdržiavať výmenu vlády, aby PiS zotrvala pri vláde ďalší mesiac alebo dva, napísala agentúra DPA. Pri moci je osem rokov.

Tusk počas predvolebnej kampane prisľúbil zlepšenie vzťahov s Bruselom a odblokovanie eurofondov do decembra. EÚ Poľsku zastavila prístup k 35 miliardám eur z fondu obnovy po pandémii covidu pre sporné reformy súdnictva.

(tasr)

  |  

Trestné sadzby naznačujú, že štát si viac cení peniaze ako zdravie svojich občanov, tvrdí profesor Strémy

Trestné sadzby naznačujú, že štát si viac cení peniaze ako zdravie svojich občanov, tvrdí profesor právnickej fakulty UK Tomáš Strémy. Pri majetkovej a ekonomickej kriminalite sú na Slovensku vyššie tresty ako pri násilnej a mravnostnej.

Zmenu tohto stavu považuje minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) za svoju prioritu. Ďalšou prioritou je preňho preplnenosť slovenských väzníc, ktoré sa bude snažiť znížiť väčším používaním alternatívnych trestov ako sú domáce väzenie, nariadenie povinnej práce a peňažné tresty.

Pre denník Štandard okomentoval tieto vládne návrhy prodekan právnickej fakulty UK a odborník na alternatívne tresty profesor Tomáš Strémy.

Viac sa dočítate v článku Ladislava Hollého.

  |  

Ukrajina vyzvala poľských dopravcov, aby ukončili blokádu troch kľúčových poľsko-ukrajinských hraničných priechodov

Ukrajina vyzvala poľských dopravcov, aby ukončili blokádu hraničných priechodov. Ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Vasyľ Zvaryč na platforme X napísal, že blokovanie troch kľúčových poľsko-ukrajinských priechodov cez hranice je „bolestivé bodnutie do chrbta Ukrajiny“, ktorá trpí pre ruskú agresiu.

„Koridory solidarity medzi Ukrajinou a EÚ sú ohrozené. Vyzývame na ukončenie hraničnej blokády," cituje veľvyslanca spravodajský portál Ukrajinska pravda.

Skôr počas pondelka začali desiatky poľských dopravcov blokovať tri kľúčové poľsko-ukrajinské hraničné priechody - Dorohusk –Jagodzin, Korczowa – Krakowiec a Chrebenne – Rawa Ruska. Ich kľúčovou požiadavkou je návrat systému vydávania povolení pre ukrajinských dopravcov na pôsobenie v Európskej únii, čo neplatí od začiatku vojny na Ukrajine. Ďalšou požiadavkou je sprísnenie pravidiel pre dopravu podľa certifikátu ECMT.

Kyjiv plánuje o tejto otázke diskutovať s poľskými úradmi aj s Európskou komisiou.

(sita)

  |  

Litva posilní ochranu na hraniciach s Bieloruskom

Litva posilní ochranu na hraniciach s Bieloruskom, pohraničná stráž má v úmysle v priebehu nasledujúcich dvoch rokov prijať ďalších 450 príslušníkov. V pondelok to uviedol riaditeľ pohraničnej stráže Rustamas Liubajevas.

„Chceme posilniť bezpečnosť hraníc," povedal Liubajevas pred parlamentným výborom pre národnú bezpečnosť a obrany vo Vilniuse.

Očakáva sa, že ďalších pohraničníkov prijmú v rokoch 2024 a 2025, pričom pred nasadením na hraniciach absolvujú trojmesačný kurz.

Litovská pohraničná stráž má v súčasnosti približne 4 300 zamestnancov vrátane civilistov. Litovsko-bieloruská hranica meria takmer 680 kilometrov a je súčasťou vonkajšej hranice EÚ.

Litva, Lotyšsko a Poľsko obviňujú bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka z vytvárania migračnej krízy cieleným privádzaním migrantov k ich hraniciam. V reakcii na to posilnili ochranu hraníc s Bieloruskom.

(tasr)