Preskočiť na obsah
  |  

Krajčí vyzval vládu, aby od 1. januára platil zákon, ktorý určuje lehotu na zoperovanie pacienta s určitou diagnózou

Marek Krajčí vyzval vládu, aby od 1. januára platil zákon, ktorý určuje lehotu na zoperovanie pacienta s určitou diagnózou. Líder hnutia Slovensko Igor Matovič obvinil vládu Roberta Fica, že uzavrela dohodu s finančníkom Jaroslav Haščákom a jeho investičnou skupinou Penta, aby zákon nevstúpil do platnosti na začiatku budúceho roka.

Zákon z dielne bývalého ministra zdravotníctva mal upravovať, aby mali pacienti pri viac ako 700 diagnózach garantovanú liečbu, najčastejšie operačnú. Pokiaľ by čakanie pacienta prekročilo stanovenú lehotu pri konkrétnej diagnóze, pacient by mal nárok nechať sa zoperovať aj u nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti či v zahraničí.

Zákon mal platiť od 1. januára 2024, aby mali zdravotné poisťovne dostatok času na prípravu.

  |  

Peter Pellegrini: Banská Bystrica potrebuje strategický podnik aj letecké spojenie

BANSKÁ BYSTRICA – Mesto pod Urpínom je posledné krajské mesto na Slovensku, ktoré vo svojom okolí nemá žiadnu významnú investíciu alebo výrobný podnik strategického významu, čo by dodalo impulz tomuto regiónu. Do budúcna by sa to však malo zmeniť.

Konštatoval to vo štvrtok predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini (Hlas-SD) počas svojho prvého oficiálneho výjazdu vo funkcii šéfa parlamentu vo svojom rodisku v Banskej Bystrici.

„Osobne budem presadzovať v spolupráci s ministerkou hospodárstva a vládou, aby sme v tomto regióne našli územie, ktoré by bolo vyhlásené za územie strategického významu. Vláda by na ňom pripravila infraštruktúru priemyselného charakteru, parku, do ktorého by bolo možné aktívne vyhľadať a umiestniť významnú výrobu, najlepšie s nejakou vyššou pridanou hodnotou. Na tú by sa nabaľovala veľká sieť subdodávateľských organizácií,“ zdôraznil Pellegrini s tým, že by to mohlo byť územie medzi Banskou Bystricou a Zvolenom.

Na stretnutí s predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrejom Lunterom a primátorom Jánom Noskom hovorili aj o zlepšení dopravného železničného prepojenia medzi oboma spomínanými mestami a možných investíciách do zdvojkoľajnenia trate. Jednokoľajná trať dnes už nedovoľuje navýšiť kapacity a zvýšiť intervaly vlakových spojení.

„Budeme sa snažiť aj spolu s ministrom obrany nájsť možnosť, aby sa na letisku Sliač v dohľadnom čase obnovila civilná letecká doprava. Dá sa to aj napriek tomu, že tam budú umiestnené najmodernejšie stíhačky. V Európe existujú mnohé letiská, kde dokážu koexistovať vojenská i civilná časť,“ uviedol šéf parlamentu.

Ako pripomenul, Banská Bystrica je aj posledné krajské mesto, ktoré nemá plynulé prepojenie štvorprúdovou rýchlostnou cestou alebo diaľnicou na viacero strán. Narážal tým na nedávnu štúdiu ministerstva dopravy, ktorá neodporúča budovať severojužné prepojenie rýchlostnou cestou R1 Banská Bystrica – Ružomberok. „Sme slepá ulica, kde sa rýchlostná doprava končí,“ poznamenal. Dúfa, že minister dopravy bude potrebám tohto regiónu načúvať.

Dodal, že pre Banskú Bystricu, ktorá sa z pohľadu demografického vývoja stáva najstarším krajským mestom, sú rozvojové projekty a investície nevyhnutné na to, aby mladí ľudia neodchádzali.

(tasr)

  |  

Rezort zdravotníctva pracuje na reforme siete záchrannej zdravotnej služby

Rezort zdravotníctva pracuje na reforme siete záchrannej zdravotnej služby, čaká však na analýzu Žilinskej univerzity. Šéfka rezortu Zuzana Dolinková (Hlas) pripomenula, že reforma je podmienkou vyžiadania piatej platby z plánu obnovy a odolnosti.

"Čakáme na analýzu žilinskej univerzity a na základe nej budeme pripravovať a predkladať návrh na schválenie. Je to v štádiu riešenia. Musíme splniť ten míľnik, pracujeme na tom," skonštatovala ministerka.

Asociácia nemocníc Slovenska a Združenia miest a obcí Slovenska poukazujú na to, že reforma je potrebná na spustenie optimalizácie siete nemocníc. Žiadajú preto odklad optimalizácie.

Cieľom reformy je zavedenie novej siete akútnej zdravotnej starostlivosti, ktorá zabezpečí spravodlivé geografické rozloženie staníc záchrannej zdravotnej služby. Nová sieť záchraniek má byť geograficky aj procedurálne napojená na optimalizovanú sieť nemocníc.

(tasr)

  |  

Muž z herne odcudzil viac ako 1400 eur, hrozí mu 12-ročné väzenie

BÁNOVCE NAD BEBRAVOU - Muž z herne odcudzil finančnú hotovosť za viac ako 1400 eur. Lupič sa vyhrážal čašníčke, ktorá tam v tom čase pracovala, že ju fyzicky napadne, ak jej trezor neotvorí. Obvinenému, v prípade dokázania viny, hrozí trest odňatia slobody na 7 až 12 rokov.

"Muž vošiel do priestorov herne, prešiel za barový pult a prítomnej čašníčke povedal, že hľadá svoje peniaze. Prikázal jej okamžite otvoriť trezor, pričom sa jej vyhrážal tým, že ak ho neotvorí, udrie ju notebookom po hlave. Následne aj chytil do rúk notebook," uvádza polícia na sociálnej sieti.

Poškodená v strachu o svoj život a zdravie trezor podľa nich otvorila a muža prosila, aby jej neublížil. "Obvinený si z herne zobral finančnú hotovosť vo výške 1410 eur a z miesta činu ušiel," doplnili.

Lupič, ktorý bol už v minulosti súdne trestaný, si však dlho odcudzené peniaze neužil. Polícia v Bánovciach nad Bebravou muža v krátkom čase stotožnila a zadržala. Ako motív svojho konania policajtom uviedol, že chcel späť svoje prehraté peniaze, pričom ich však neskôr minul v inej herni a tiež ich použil na rôzne nákupy a nocľah v ubytovni pre seba a svojich kamarátov.

Vyšetrovateľ z Bánoviec nad Bebravou vzniesol obvinenie 28-ročnému mužovi za zločin Lúpež. Zároveň podal prokurátorovi podnet na jeho vzatie do väzby.

(fb polícia)

  |  

Skončila sa éra, keď na Slovensku vládli politické mimovládky. Od štátu nedostanú nič, hoci kvília, vyhlásil Fico

Skončila sa éra, keď na Slovensku vládli politické mimovládne organizácie. Ak si v iných krajinách nechajú členovia vlády a bankový sektor diktovať svoje tempo mimovládnymi organizáciami, toto u nás fungovať nebude, vyhlásil Robert Fico na tlačovej besede po stretnutí s ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom.

Premiér Robert Fico zdôraznil, že chce veľmi jasne odlíšiť mimovládne organizácie, ktoré robia čistú politiku s jediným cieľom poškodiť vládu. „Nie je dôvod, aby takéto organizácie dostávali peniaze zo štátnych zdrojov, alebo iných zdrojov. Nech si hľadajú bohatých zahraničných sponzorov – aj ich majú, lebo ich jedinou úlohou je škodiť vláde Slovenskej republiky," povedal predseda vlády.

Naopak, mimovládne organizácie pomáhajúce pri ochrane prírody či historických pamiatok sa podľa neho nemusia báť, že nebudú mať dostatok peňazí na svoje fungovanie.

Fico komentoval, že je prekvapený kvílením, ktoré spustili mimovládky napríklad pre rozhodnutie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Šéf rezortu práce Erik Tomáš (Hlas) chce totiž v skrátenom legislatívnom konaní výrazne revidovať rodičovský dôchodok [zrušiť ho zatiaľ nemôže, lebo tento inštitút je zakotvený v Ústave a súčasná vládna koalícia na zmenu ústavných zákonov nemá dostatok hlasov, pozn. red.] a časť peňazí na nový 13. dôchodok nájsť práve úsporou na dvoch percentách zaplatenej dane z príjmu.

Tú doteraz mohli dospelí pracujúci posielať len na podporu neziskových organizácií, ale Tomáš chce, aby tieto prostriedky po novom mohli deti poukázať svojim rodičom v dôchodkovom veku na prilepšenie.

Prezidentku mrzí rozlišovanie neziskoviek na lepšie alebo horšie

Obavy z takéhoto financovania 13. dôchodkov vyjadrila vo štvrtok aj prezidentka Zuzana Čaputová. Zavedenie systému plnohodnotných 13. dôchodkov od budúceho roka je podľa nej úplne legitímne. Má však obavy, či štát bude vedieť nahradiť poukazovanie 2 percent z daní príjmov fyzických osôb neziskovým organizáciám.

"Zaregistrovala som úvahu o nejakom náhradnom mechanizme. Mám ale obavu v tom, že štát nebude schopný zabezpečiť taký náhradný mechanizmus, ktorý naozaj vykryje všetky organizácie, ktoré benefitovali z asignácie 2 percent fyzických osôb," uviedla vo štvrtok Čaputová. Ide podľa nej často o rôzne malé organizácie na dedinách, športové kluby či občianske združenia pri základných školách.

Doterajší systém ich podpory označila za efektívny s tým, že by bola veľká škoda, keby sa zrušil. "Občania si sami, férovo, transparentne vyberajú, komu chcú pomôcť, prispieť. Ak na toto má nastúpiť štát, akákoľvek vládna garnitúra alebo štátny úradník, z hľadiska transparentnosti, férovosti a objektivity, takéto niečo sa nedá zabezpečiť," upozornila hlava štátu.

V diskusii o tejto téme ju mrzí aj rozlišovanie neziskoviek na lepšie alebo horšie. "Ja rozumiem, že súčasťou priestoru mimovládnych organizácií sú aj mimovládky, ktoré sa zaoberajú kontrolou verejnej moci. Je to tak v každej demokracii. Nám politikom to môže byť nepohodlné, je to možno ten kamienok v topánke, ktorý nás často omína. Ale náš diskomfort je ďaleko menej významný ako to, čo pre demokraciu tieto organizácie robia," dodala Čaputová.

Premiér je pripravený podporiť priority rezortu životného prostredia

Robert Fico je pripravený podporiť priority ministerstva životného prostredia (MŽP). Envirorezort sa podľa Tarabu hlási k všetkým míľnikom plánu obnovy, o prípadných zmenách bude komunikovať s Európskou komisiou. Chce, aby boli peniaze vyčlenené na zmysluplné projekty.

Predseda vlády si na stretnutí spoločne s Tarabom prešiel návrh programového vyhlásenia vlády v oblasti životného prostredia. "Vyslovujem presvedčenie, že vedenie MŽP spĺňa personálne a odborné kritériá, aby zvládlo náročné výzvy, ktoré sa nachádzajú v tomto priestore," poznamenal Fico. Tarabu poprosil, aby bol súčinný s podpredsedom vlády Petrom Kmecom v súvislosti s plánom obnovy a ministrom Richardom Rašim (obaja Hlas) v oblasti eurofondov.

"Verím, že budeme mať dostatok zdravého rozumu, že nebudú prebiehať medzi ministrami preteky o to, kto si nechá najviac peňazí na míňanie, a potom zistí, že ich nie je schopný minúť," povedal premiér. Zároveň víta spoluprácu medzi MŽP a agrorezortom.

Jednou z najakútnejších vecí, ktoré stoja pred envirorezortom, je pokračovanie v zabezpečovaní výroby elektrickej energie v Gabčíkove. "Na Slovensku máme obrovský zanedbaný problém, pretože osem turbín ktoré sú tam, ktorých životnosť bola projektovaná na 75-tisíc motohodín, dnes má rozmedzie 95- až 130-tisíc motohodín. To znamená, že tie turbíny sú viac ako desať rokov po životnosti," povedal Taraba.

Dodal, že ak by turbíny kúpili teraz, musia rátať minimálne s piatimi rokmi na to, aby to dali do poriadku. Pred pár rokmi by výmena turbín stála 80 miliónov eur, teraz sa pohybuje okolo 230 miliónov eur. Podľa Tarabu ide o premiérsku tému.

Taraba ďalej priblížil, že problémom je aj mechanicko-biologická úprava komunálneho odpadu, ktorá sa má na Slovensku zaviesť od budúceho roka. Polovica Slovenska je podľa neho na to pripravená, druhá nie. "Preto budeme musieť prijať nejaké rozhodnutie, ktoré pomôže normálne fungovať obom stranám," skonštatoval.

Minister zároveň vyslovil uznanie predošlému šéfovi envirorezortu Milanovi Chrenkovi. "On si 'zlízol' prvú vlnu problémov, ktoré tu na stole boli a ktoré my už musíme podoťahovať," podotkol.

Vláda má svoju prvú verziu programového vyhlásenia

Fico po stretnutí s Tarabom vyhlásil aj to, že vláda má už prvú verziu svojho programového vyhlásenia, ale musí ešte prejsť finančným ohodnotením. Koaličných partnerov, preto požiadal o súčinnosť, aby o programovom vyhlásení mohli na vláde rokovať v utorok (14. novembra). Tak by sa ním parlament mohol zaoberať v stredu a štvrtok (15. až 16. novembra).

"Povinnosťou vlády je v zmysle Ústavy SR, predložiť svoj program a požiadať Národnú radu SR o dôveru v lehote 30 dní od momentu, keď je vláda vymenovaná. Takže stále je dostatočné množstvo priestoru," pripomenul Fico.

Zároveň podotkol, že pred vládou je ešte príprava rozpočtu na budúci rok. "Preto by sme boli radi, keby táto etapa etablovania vlády bola za nami čo najrýchlejšie a mohli sme robiť politické odborné rokovania vo veci rozpočtu. Verím, že tam nájdeme spoločnú reč," skonštatoval predseda vlády.

Koaličným partnerom poďakoval za efektívnu spoluprácu pri tvorbe programového vyhlásenia vlády. Fico poukázal, že dokument nebude taký "štíhly", ako predpokladal. Rezorty totiž podľa neho považovali za správne ísť podrobnejšie do niektorých programových cieľov. "Myslím, že to bude dobrá ponuka pre Slovensko. Ponuka, ktorá nás môže posunúť ďalej," uviedol.

(tasr, est)

  |  

Výborná správa: Prezidentka Čaputová udelila trenčianskej škole prestížne ocenenie

TRENČÍN – Stredná priemyselná škola (SPŠ) Emila Belluša v Trenčíne získala ako prvá inštitúcia na Slovensku Prezidentskú zelenú pečať. Ocenenie, ktoré má motivovať verejné inštitúcie, aby realizovali nadštandardné projekty obnovy a prevádzky svojich budov, jej dnes udelila prezidentka SR Zuzana Čaputová, podľa ktorej je rekonštrukcia trenčianskej strednej školy príkladom pre ostatných.

Projekt Prezidentskej zelenej pečate vytvorili v prezidentskej kancelárii minulý rok v spolupráci s tímom odborníkov za rôzne inštitúcie, ktoré sa venujú obnove budov. Prezidentka je podľa svojich slov rada, že pečať mohla odovzdať SPŠ, ktorá sa venuje stavebníctvu. „Ocenenie má vyjadrovať úsilie vlastníkov a správcov verejných inštitúcií, verejných budov, ktorí sa vydajú na cestu obnovy. Obnova má niekoľko významných efektov. Okrem toho, že sa znižuje produkcia CO2, čo znamená, že dochádza k ochrane klímy v súvislosti s klimatickou krízou, má to aj veľmi významné ekonomické dosahy," priblížila hlava štátu.

Trenčianska škola podľa nej už teraz šetrí nemalé finančné prostriedky v súvislosti s energetickou efektívnosťou, nehovoriac o tom, že je to živý a konkrétny príklad všetkých opatrení, ktoré tam boli urobené, pre študentov stavebnej priemyslovky. „Je to dôkaz aj dobrého a efektívneho využitia európskych fondov, ale aj dobrej spolupráce súkromného a verejného sektoru," podotkla.

Obnovu objektu SPŠ dokončila v roku 2018. „Škola disponuje tými najmodernejšími technológiami, či už je to rekuperácia, fotovoltika, solárne panely a zariadenia všetkej možnej techniky, ktorá existuje. Pridaná hodnota toho je práve to, že my používame našu školu ako učebnú pomôcku pre žiakov," spomenula riaditeľka školy Martina Knappová.

Rekonštrukcia školy podľa nej vyšla na takmer 2,7 milióna eur, šetria tam viac ako 63 percent energií, čo je viditeľné a cítiteľné. Ocenenie si škola podľa riaditeľky váži.

Systém hodnotenia a certifikácie pre štátne budovy v podobe Prezidentskej zelenej pečate vznikol na popud toho, že doteraz na Slovensku neexistuje jediná štátna certifikovaná udržateľná budova, ozrejmil Pavol Kukura, predseda predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy, ktorá je garantom projektu Prezidentskej zelenej pečate. Obnova budov podľa neho musí splniť viacero parametrov v rámci desiatich kategórií, ako je energetika, materiály, voda, zeleň, vnútorné prostredie, estetika a architektonická kvalita, tiež prevádzka.

(tasr)