Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Čas od času sa vynorí sekta, ktorá ohlasuje koniec sveta. Väčšinou sa však vyskytne chybička, alebo sú jej kalkulácie nepresné – a namiesto sveta končí ona sekta. V súvislosti s podpredsedom europarlamentu Martinom Hojsíkom cituje Chestertona Vladimír Palko ml.
Jedinou správnou odpoveďou sa preto zdá byť, ako obvykle, ľudská vynaliezavosť a schopnosť prispôsobiť sa zmenám a tradičným výkyvom klímy, dodáva autor.
Viac sa dočítate v komentári:
Židovská škola v Montreale sa stala terčom streleckého útoku. Pri incidente nebol nikto zranený. Ide o druhý incident tohto druhu v Montreale za posledný týždeň.
Nárast antisemitsky motivovaných činov v Kanade zrejme súvisí s vojnou medzi palestínskym militantným hnutím Hamas a Izraelom, ktorá sa odohráva v palestínskom Pásme Gazy a je dôsledkom vpádu palestínskych teroristických kománd na juh Izraela zo 7. októbra.
Násilnosti odsúdili kanadský premiér Justin Trudeau i predseda vlády provincie Quebec Francois Legault.
Útoky na židovské ciele v čase intenzívnych izraelských útokov na Gazu v reakcii na krvavý útok militantov Hamasu zo 7. októbra zaznamenalo aj niekoľko ďalších krajín na celom svete, najmä v Európe.
(tasr)
Vo veku 91 Zomrel spisovateľ a publicista Vladimír Přibský, vlastným menom Vladimír Řezáč. Potvrdil to jeho syn Vít Řezáč.
Medzi čitateľmi zaznamenal Přibský úspech predovšetkým vďaka svojim životopisným románom o predvojnových filmových hviezdach a detektívkam. Venoval sa tiež historickým románom, obľúbené sú aj jeho detektívne romány.
Přibský zomrel vo štvrtok 9. novembra, jeho syn však médiá podľa webových Noviniek.cz informoval až v priebehu víkendu. „Zomrel po krátkej a ťažkej chorobe," povedal Řezáč.
Medzi jeho diela patria napríklad „Vánoční návštěvy", „Můj muž král Karel IV.", „Má čtvrtá žena Alžběta" alebo „Adina".
Bol jedným z iniciátorov vzniku organizácie spisovateľov-nestraníkov Klub 89. V roku 1995 ho zvolili za jeho podpredsedu, o rok neskôr sa stal šéfredaktorom jeho štvormesačníka Česká povídka.
Pôsobil ako redaktor časopisu Mladý svět a tiež ako dramaturg Filmového štúdia Barrandov.
Je autorom vyše 20 rozhlasových hier a niekoľkých televíznych inscenácií. Publikoval v časopisoch Květy, Květen, Nový život či Host do domu. Z dennej tlače publikoval najmä v denníku Mladá fronta.
Napriek svojmu veku bol aktívny aj v posledných rokoch; podľa syna prispieval do novín a časopisov svojimi článkami a komentármi reagujúcimi na aktuálne politické a kultúrne udalosti.
(tasr)
Osoby cestujúce z Ruska do Fínska na bicykli majú zákaz vstupu na fínske územie. V nedeľu to potvrdila fínska pohraničná stráž.
Toto obmedzenie platí od 9. novembra, uviedol podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) zástupca veliteľa pohraničnej stráže pre juhovýchodné Fínsko Jukka Lukkari.
Ako vysvetlil, od augusta došlo k prudkému nárastu počtu ľudí, ktorí sa snažia dostať do Fínska bez dokladov cez kontrolné stanovištia na juhovýchodnej hranici, kde Fínsko susedí s Ruskom.
„Z pohľadu Fínska je celkom opodstatnené sústrediť kontrolu na cestnú dopravu. Pomôže to lepšie kontrolovať cezhraničnú dopravu," povedal hovorca fínskej pohraničnej stráže.
(tasr)
Robert Fico: Markíza, Denník N, SME a Aktuality sú nepriateľské médiá. V tomto duchu vydám pokyny na úrade vlády. Premiér to uviedol vo vyjadrení zaslanom médiám aj na sociálnej sieti.
"Pozrieme sa na tých viac ako 26 miliónov eur, ktoré Markíza dostala za predchádzajúcej vlády a minimálne ministrom za stranu Smer – slovenská sociálna demokracia dám pokyn, ako majú finančne pristupovať k tejto televízii v nasledujúcom období. A samozrejme sa pozrieme na monopolné správanie sa Markízy na mediálnom trhu, ktoré dnes televízia predvádza v plne nahote," pohrozil Fico.
(fb)
Väčšina Američanov by v prípade veľkej vojny nenarukovala do armády, vyplýva z prieskumu. Spojené štáty pritom dlhodobo nedokážu napĺňať odvodové kvóty.
Podľa prieskumu agentúry Echelon Insights, o ktorom informuje americký týždenník Newsweek, by 72 percent opýtaných nebolo ochotných dobrovoľne slúžiť v ozbrojených silách, ak by USA vstúpili do veľkého konfliktu, v porovnaní s 21 percentami, ktorí tvrdia, že by slúžili.
Americká armáda a letectvo pritom v roku 2023 nedokázali naplniť odvodové ciele. Armáde chýbalo 10-tisíc nových vojakov a námorníctvu 6-tisíc ľudí. Od roku 1987 sa počet príslušníkov aktívnej služby znížil o 39 percent.
„Financujeme dve vojny, v ktorých sa angažujeme, a to si ešte nie sme istí, čo sa deje na Taiwane. Takže je to pre nás veľmi búrlivé obdobie, pretože nevieme, čo sa bude diať,“ hovorí pre Newsweek Justin Henderson, bývalý operátor dopravných prostriedkov americkej námornej pechoty, ktorý sa stal vojenským náborárom.
Príčinou môže byť napríklad nižší počet Američanov, ktorí sú pre službu v armáde fyzicky pripravení. Podľa hodnotenia z roku 2020 je na službu v armáde nespôsobilých až 77 percent osôb vo veku 17-24 rokov. A to zo zdravotných dôvodov, pre užívanie drog alebo záznam v registri trestov. Množstvo populácie, z ktorej je možné regrutovať, klesol z 29 percent na 23 percent, povedal generál Joseph Martin, ktorého cituje CNN.
Problémom pre americkú armádu je aj klesajúca dôvera. Júnový prieskum agentúry Gallup ukázal, že dôvera v armádu klesla už šiesty rok po sebe na 60 percent.
(newsweek, cnn)
V Amsterdame pochodovali desaťtisíce ľudí s Gretou Thunbergovou za silnejší boj proti klimatickej zmene. Organizátori protestu tvrdia, že na pochode bolo 70-tisíc účastníkov a nazvali ho vôbec najväčším klimatickým protestom v Holandsku.
Protest sa uskutočnil 10 dní pred parlamentnými voľbami. Boj proti klimatickej zmene je jednou z kľúčových oblastí politiky viacerých kandidujúcich strán.
(sita)
Mal som tú česť navštevovať knieža Schwarzenberga počas jeho hospitalizácie vo fakultnej nemocnici na Karlovom námestí. Obýval vlastne úplne skromnú izbu, niekedy mal aj spolupacientov, ale ani náhodou nenaznačoval, že by mal mať nejaké privilégiá. Píše Jiří Peňás.
Veľmi si pochvaľoval sestry a doktorov: niektoré tie sestričky boli Ukrajinky a vôbec nevedeli, o koho ide. Jednej som povedal, to je ako keby ste na Ukrajine ošetrovali napríklad… nemohol sme si spomenúť na nejakého ukrajinského šľachtica a tak som povedal: potomka Bohdana Chmeľnyckého… Tá dobrá žena vytreštila oči a skoro vykríkla: aj bože, Bohdana Chmeľnyckého!
Viac v článku:
V niektorých okresoch platia od pondelka večera výstrahy pred silným vetrom. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) preto vydal výstrahu prvého stupňa. Informuje o tom na svojom webe.
V niektorých okresoch Banskobystrického, Prešovského a Žilinského kraja treba od pondelka (13. 11.) večera počítať so silnejším vetrom na horách.
Výstraha platí až do utorka (14. 11.) vo väčšine Žilinského kraja a v okresoch Banská Bystrica, Brezno a Poprad. Vietor môže podľa meteorológov nárazovo dosiahnuť rýchlosť 110 až 135 kilometrov za hodinu.
(tasr)
Belgická polícia zadržala pri Antverpách takmer 700 kilogramov kokaínu. Po zadržaní narkotík bol zatknutý 46-ročný bulharský vodič a je vo vyšetrovacej väzbe.
Podľa vyhlásenia antverpskej prokuratúry polícia našla 698 kilogramov kokaínu, ktorý bol uložený v športových taškách. „Drogy budú čo najrýchlejšie zničené," dodala prokuratúra.
„Cestná polícia kontrolovala nákladné vozidlo na diaľničnom parkovisku v Ranste približne o deviatej večer. Počas kontroly nákladu boli objavené športové tašky. Ukázalo sa, že obsahovali kokaín," uvádza sa vo vyhlásení prokuratúry.
Bolo potvrdené, že vyšetrovanie bude viesť federálna justičná polícia, dopĺňa internetový denník The Brussels Times.
Antverpský prístav je jednou z hlavných vstupných brán pre kokaín pašovaný z Južnej Ameriky na európsky trh a v tomto rozsiahlom zariadení a jeho okolí často dochádza k protidrogovým zásahom.
V minulom roku bolo v prístave zadržaných bezprecedentných 110 ton tejto nelegálnej drogy.
(tasr, afp)
Pochod proti antisemitizmu v Paríži ukázal rozkol medzi francúzskymi politikmi. Na demonštrácii sa zhromaždili tisíce ľudí.
Po útoku palestínskej militantnej skupiny Hamas na Izrael zo 7. októbra, po ktorom Izrael pristúpil k útokom v Pásme Gazy, napätie vo francúzskej metropole, kde žijú početné židovské i moslimské komunity, badateľne stúplo.
Na udržanie bezpečnosti na nedeľnom „veľkom občianskom pochode" malo byť aj preto podľa ministra vnútra Géralda Darmanina nasadených viac ako 3-tisíc policajtov a príslušníkov žandarmérie.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v predvečer pochodu odsúdil „neprijateľné oživenie bezuzdného antisemitizmu" v krajine. Od útoku na juh Izraela totiž vo Francúzsku zaznamenali takmer 1250 antisemitských činov.
„Francúzsko, kde sa naši židovskí občania boja, nie je Francúzskom. Francúzsko, kde sa Francúzi boja kvôli svojmu náboženstvu alebo pôvodu, nie je Francúzskom," napísal v príspevku zverejnenom v sobotu v denníku Le Parisien.
Macron už v sobotu avizoval, že na pochode proti antisemitizmu sa osobne nezúčastní. Súčasne odsúdil „zmätok", ktorý na politickej scéne nastal okolo zastúpenia politických strán na zhromaždení, a vyhlásil, že ho niektorí politici „zneužívajú" na dosiahnutie svojich cieľov.
Macron mal na mysli okrem iného i postoj krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (LFI), ktorá pred niekoľkými dňami uviedla, že bude bojkotovať pochod ulicami v Paríži, lebo účasť na ňom avizovalo aj nacionalistké Národné združenie (RN) vedené Marine Le Penovou.
Líder LFI Jean-Luc Mélenchon odmietol svoju účasť pochod, ktorý svojou trasou spojil sídla oboch komôr francúzskeho parlamentu, pričom ho označil za stretnutie „priateľov bezvýhradnej podpory masakru" Palestínčanov v Gaze.
Zhromaždenie proti antisemitizmu, ktoré si LFI zorganizovalo v nedeľu ráno na západe Paríža, však narušili demonštranti podporení prostredníctvom sociálnej siete X aj Radou židovských inštitúcií vo Francúzsku (CRIF).
Aj komunistický predák Fabien Roussel avizoval, že ulicami Paríža nepôjde po boku RN, lebo túto stranu podľa neho založili ľudia, ktorí boli „opakovane odsúdení za antisemitské výroky" a ktorí „kolaborovali" s nacistickým Nemeckom.
Účasti Le Penovej na pochode proti antisemitizmu sa bezprostredne pred jeho začatím pokúsila zabrániť skupina protidemonštrantov z ľavicovej židovskej organizácie Golem, ktorá chcela okolo ľudí z RN vytvoriť „sanitárny kordón". Polícia im však tento zámer prekazila.
Líderka RN Marine Le Penová pred pochodom proti antisemitizmu v Paríži vyhlásila, že toto podujatie by malo slúžiť aj na boj proti „islamskému fundamentalizmu".
Medzi účastníkmi pochodu bola aj premiérka Élisabeth Bornová, ktorá predtým v príspevku na sieti X napísala: „Toto je životne dôležitá bitva o súdržnosť národa".
Po Bornovej boku šli aj francúzski exprezidenti Francois Hollande a Nicolas Sarkozy, ako aj bývalí premiéri Jean-Marc Ayrault, Manuel Valls, Bernard Cazeneuve či Édouard Philippe, ako aj ďalšie známe osobnosti.
Pochody proti antisemitizmu sa v nedeľu konali aj v ďalších francúzskych mestách, napr. v Štrasburgu, Lyone, Marseille, Perpignane, Saint-Male, Aix-en-Provence či Dijone.
Pochod proti antisemitizmu sa konal deň po tom, ako niekoľko tisíc ľudí na zhromaždení v Paríži žiadalo zastaviť „masaker v Gaze". Organizátori tohto podujatia vyzvali Francúzsko, aby „požiadalo o okamžité prímerie" medzi Izraelom a militantmi Hamasu.
(tasr, afp)
HANDLOVÁ - Mestskí poslanci budú mať v diskusii po novom na vyjadrenie svojich pripomienok časový limit piatich minút. Nový rokovací poriadok vstúpi do platnosti v decembri, zavedie i pripomienkový hárok či elektronické hlasovanie.
Mestskí poslanci ho schválili na svojom poslednom rokovaní. Aktualizácia Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva mesta Handlová (RP MsZ) sprehľadňuje rokovanie poslaneckého zboru mesta. Pomenúva a vysvetľuje všetky používané pojmy a výrazy, odstraňuje duplicitné výrazy a presné citácie zákona, aktualizuje procesy v súlade s praxou a spresňuje jednotlivé časti rokovania.
Rokovací poriadok z roku 2014 bol naposledy novelizovaný doplnkom v roku 2021 o časť rokovania cez online platformu a určenia pravidiel takéhoto rokovania počas obdobia, kedy je vyhlásený núdzový stav, resp. krízová situácia a podobne.
"Novinkou je pridanie nového článku, ktorý zavádza pravidlá bodu diskusia a odpovede na otázky poslancov a obyvateľov tak, aby nebol narušený plynulý priebeh zasadnutia," načrtla hovorkyňa mesta Jana Paulínyová. Do rokovania radnica podľa nej zapracovala časové limity na diskusiu, či už pre poslancov v oblasti faktických pripomienok alebo ostatných diskutujúcich. "Samotní poslanci si schválili, že budú vystupovať v diskusii vecne a vyjadrovať sa jasne k predmetnému bodu. Dĺžka vystúpenia poslanca v diskusii je spravidla do piatich minút," konkretizovala.
Nový rokovací poriadok okrem časových limitov na diskusiu a faktické poznámky poslancov otvára priestor pre diskutujúcich ku ktorémukoľvek bodu rokovania po vystúpeniach prihlásených poslancov. "Po nich môže predsedajúci v rámci diskusie udeliť slovo ktorémukoľvek prítomnému obyvateľovi, avšak výhradne k prerokúvanému bodu rokovania v trvaní maximálne dve minúty. Predsedajúci má právo usmerniť diskutujúceho a ukončiť diskusný príspevok pokiaľ sa jeho príspevok netýka predmetného bodu, čo by malo viesť k plynulosti zasadnutia," doplnila Paulínyová.
Poriadok má po novom i prílohu pripomienkový hárok, ktorý presne definuje postup pripomienkovania dokumentov verejnosťou a poslancami z dôvodu ich jednoduchšieho spracovania. Pripomienky bude možné zasielať písomne aj elektronicky.
V prípade, že na rokovaní budú predložené otázky, na ktoré nie je možné reagovať ihneď alebo rozsah otázky alebo podnetu otázky si vyžaduje komplexnejšie stanovisko, má predsedajúci právo požiadať diskutujúceho o písomné predloženie tejto otázky alebo podnetu, a právo určiť lehotu na písomnú odpoveď spravidla do 30 dní od doručenia tohto písomného podnetu.
Odpoveď bude možné zverejniť tiež na webovom sídle mesta. Podnety a otázky z rokovania poslancov sa podľa nového rokovacie poriadku môžu zasielať písomne do podateľne MsÚ, elektronicky na e-mail adresu, alebo cez Ústredný portál verejnej správy.
Samospráva plánuje obstarať i elektronické hlasovacie zariadenie s mikrofónmi a časomierou. "Predpokladané náklady sú vo výške približne 15-tisíc eur. Konečná suma bude známa po verejnom obstarávaní, ktoré mesto pripravuje," dodala hovorkyňa.
(handlova.sk, tasr)
Moskva popiera „krádež" dcérskej spoločnosti pivovaru Carlsbergu v Rusku. Vyhlásilo, že jej zabavenie bolo legálne. Reagovalo tak na vyhlásenie šéfa dánskej pivovarníckej spoločnosti.
Carlsberg v júni oznámil, že sa našiel kupec pre pivovar Baltika, ktorý vlastnil od roku 2000. Na dokončenie transakcie však bolo potrebné, aby boli pivovaru doručené súhlasné stanoviská ruských úradov. Nasledujúci mesiac, teda v júli, bolo v dekréte, ktorý podpísal prezident Vladimir Putin, uvedené, že kontrolu nad Baltikou preberá štát.
Generálny riaditeľ Carlsbergu Jacob Aarup-Andersen v tejto súvislosti povedal, že Rusko podnik „ukradlo". Poznamenal tiež, že pivovarnícka skupina neuzavrie dohodu s Kremľom, čím by mu pomohla, „aby to vyzeralo legitímne".
„Informácie prezentované Aarup-Andersenom nemajú nič spoločné s realitou," povedala hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharová. Podľa nej akcie Baltiky boli v súlade so zákonom dočasne prevedené pod správu štátu.
Stovky západných spoločností opustili Rusko od začiatku jeho invázie na Ukrajinu vo februári 2022, pričom mnohé z nich úplne odpísali tamojšie aktíva alebo ich previedli pod cenu na ruské firmy.
Kremeľ sprísnil obmedzenia pre zahraničné spoločnosti, ktoré sa snažia predať svoje ruské dcéry. Koncom októbra uviedol, že západné firmy nebudú mať pri predaji svojich ruských aktív možnosť voľne odísť.
(tasr, afp)
ŽARNOVICE - Práce na obnove hradu Revište pokračujú aj v jesennom období, zviditeľnili ďalší padací most v druhej bráne. Aktuálne je hrad pre verejnosť prístupný s výnimkou vyhliadok zo severnej veže a delovej bašty. Vyhliadky budú možné budúci rok v jari.
"Od vstupu do hradu je to v poradí druhý padací most. Celkovo bolo kedysi na hrade päť padacích mostov a my ich postupne chceme zviditeľniť pre návštevníkov. Zatiaľ sa nám podarilo urobiť štyri, ale všetky sú iba v náznakoch, to znamená, že nie sú funkčné. Nefunguje tam teda žiadny mechanizmus, ktorý by ten most dvíhal a zatváral," uviedol predseda Združenia na záchranu hradu Revište Ratibor Mazúr.
Mazúr hodnotí tento rok na hrade veľmi pozitívne. "Podarilo sa nám toho veľmi veľa. Dokončili sme zaklenutie priestorov v južnom paláci. V dvoch miestnostiach boli dokončené klenby, nad nimi sme spravili pochôdznu plošinu," podotkol s tým, že na ňu vedie schodisko z nádvoria horného hradu. Vďaka tomu môžu návštevníci vstupovať na vyhliadku v južnom paláci.
Pokračovali tiež v archeologickom výskume na nádvorí horného hradu a domurovali tiež východnú hradbu prvého predhradia, ktorá sa zrútila ešte na konci 19. storočia. "To bola akcia, ktorú sme robili od roku 2022, teraz v októbri sme ju ukončili. Tým nám vznikol veľmi veľký priestor na kultúrne vystúpenia, ktoré chceme organizovať v budúcnosti," priblížil Mazúr.
Okrem toho sa tu počas roka konalo viacero kultúrnych podujatí, ktoré sa tešia obľube zo strany návštevníkov a tiež dobrovoľnícke brigády.
Na hrade aktuálne podľa Mazúra pracuje 18 ľudí prostredníctvom projektu Ľudia a hrady ešte z roku 2022. Práce budú pokračovať až do konca roka. "To, čo bude na budúci rok, a kedy sa začnú naše práce, zatiaľ nie je isté. Ešte nebol schválený žiadny nový projekt týkajúci sa pokračovania našich rekonštrukcií, takže čakáme na to, ako sa vyjadrí ministerstvo kultúry," poznamenal predseda združenia.
Pripomenul tiež, že v septembri tohto roka odovzdali petíciu s približne 17.000 podpismi na Úrad vlády SR a príslušné ministerstvá. V nej iniciátori žiadajú systematické financovanie záchrany pamiatok a obnovenie programu zapájania nezamestnaných do obnovy hradov na Slovensku.
"Z ministerstva kultúry prišla informácia, že momentálne na to financie nie sú, a že sa budú snažiť v budúcnosti nájsť viac financií. Momentálne čakáme, čo spraví nové vedenie ministerstva kultúry aj ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Plánujeme si s nimi zorganizovať stretnutie, ak nás prijmú," načrtol ďalšie kroky Mazúr.
(tasr)
V Španielsku sa konali demonštrácie proti amnestii pre katalánskych separatistov, ktorí sa pred šiestimi rokmi podieľali na nezákonnom a neúspešnom presadzovaní vyhlásenia nezávislosti Katalánska.
Amnestie prisľúbil dočasný premiér Pedro Sánchez dvom katalánskym separatistickým stranám výmenou za to, že pri hlasovaní v parlamente podporia jeho kandidatúru na funkciu predsedu novej španielskej vlády.
Ako vo svojej správe uviedla agentúra DPA, podobné zhromaždenia sa konali aj v ďalších mestách Španielska.
Podľa organizátorov do ulíc Madridu vyšlo protestovať až 500-tisíc ľudí, vláda však informovala o 80-tisíc. Údaje o účasti na demonštráciách v iných mestách nateraz nie sú k dispozícii, doplnila DPA.
Účastníci najpočetnejšieho mítingu - v Madride - niesli transparenty so sloganmi „Nie amnestii, áno ústave" či „Sánchez je zradca". Ďalší niesli bábky, ktoré Sáncheza zobrazovali ako rozprávkového Pinocchia s dlhým nosom.
Navrhovaný zákon o amnestii, ktorý by sa vzťahoval na stovky ľudí, čo sa podieľali na jednostrannom úsilí o odtrhnutie sa Katalánska od Španielska, v uplynulých dňoch viedol k sérii násilných protestov pred madridským sídlom vládnej Španielskej socialistickej robotníckej strany (PSOE).
Zatiaľ čo vodca PSOE a dočasný premiér Pedro Sánchez tvrdí, že takýto akt zhovievavosti by pomohol podporiť spolunažívanie po búrlivej politickej kríze v roku 2017, jeho oponenti tento krok odsúdili ako cynický a samoúčelný prostriedok na zotrvanie pri moci.
Predstavitelia najväčšej opozičnej strany, konzervatívnej Ľudovej strany (PP), dôrazne upozornili, že Sánchezovo konanie vo vzťahu ku katalánskym separatistom ohrozuje demokraciu v Španielsku.
Líder PP Alberto Núňez Feijóo okrem toho vyjadril predpoklad, že protesty proti amnestii budú pokračovať až do vypísania nových volieb.
Otázka amnestie sa objavila po júlových bezvýsledných všeobecných voľbách. Aj keď konzervatívna PP vo voľbách skončila prvá, ukázalo sa, že nie je schopná zostaviť vládu ani s podporou krajne pravicovej strany Vox a ďalších menších zoskupení.
Po tom, ako Feijóo v parlamente opakovane nezískal dostatočný počet hlasov na to, aby sa stal novým premiérom, sa o priazeň parlamentu uchádza Sánchez. Ako v nedeľu napísal britský denník The Guardian, očakáva sa, že Sánchez pri hlasovaní koncom budúceho týždňa získa súhlas Kongresu na opätovné vymenovanie za premiéra.
Novú vládu bude musieť Sánchez vytvoriť do 27. novembra. Ak sa mu to nepodarí, Španielsko čakajú ďalšie predčasné voľby. Konať by sa mali 14. januára.
DPA konštatuje, že španielski konzervatívci sú skeptickí voči ústupkom katalánskym separatistom, zatiaľ čo Vox chce takéto strany rovno zakázať.
(tasr)
Koalícia schválila definitívnu verziu Programového vyhlásenia vlády. Informoval o tom predseda vlády Robert Fico.
Fico uviedol, že včera sa koaličným partnerom podarilo schváliť definitívnu verziu Programového vyhlásenia vlády. Prístup partnerov označil za konštruktívny, ako aj piatkovú Koaličnú radu, ktorá prijala rad zásadných rozhodnutí.
"Podľa ústavy musí vláda do 30 dní od menovania predložiť národnej rade program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Opäť sme ušetrili pekných pár dní a s potešením môžem oznámiť, že vláda oficiálne schváli svoj program zajtra ráno o desiatej hodine, ihneď ho doručíme do národnej rady a tá môže rokovať už od utorka," konštatoval Fico.
(úrad vlády)
Zomrel český hokejista Roman Čechmánek. Mal iba 52 rokov. Okolnosti náhleho úmrtia olympijského víťaza zatiaľ nie sú známe.
Bývalý hokejový brankár získal trikrát titul majstra sveta, ako aj zlatú olympijskú medailu v roku 1998. So Vsetínom päťkrát oslavoval titul v českej extralige. Štyri sezóny pôsobil aj v elitnej zámorskej NHL za Los Angeles a Philadelphiu.
Po skončení kariéry sa venoval podnikaniu. Obchodoval s vínom, pivom a nehnuteľnosťami. Dostal sa však do finančných problémov a bol obvinený z podvodu. Súd ho vlani odsúdil na trojročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom.
V sobotu ráno mu údajne prišlo nevoľno, pričom následne už nebol dostupný, informoval web iSport.cz.
(isport.cz)
ŽILINA/BYTČA – Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline vyhlásilo pátranie po nezvestnom mužovi. Toho medzitým našli policajti a pátranie odvolali.
Milana Makyňu (71) z Bytče našli železniční policajti. Je v poriadku, živý a zdravý.
Macron vyzval Izrael, aby v Gaze prestal zabíjať malé deti a ženy. Zároveň sa obrátil na Francúzov, aby sa postavili proti rastúcemu antisemitizmu.
Podľa Francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona nemá izraelské bombardovanie Pásma Gazy „žiadne ospravedlnenie" a z prímeria by Izrael profitoval.
Šéf Elyzejského paláca zároveň v rozhovore pre stanicu BBC Izraelu priznal právo na sebaobranu. Zdôraznil, že Francúzsko jasne odsudzuje teroristické činy palestínskeho hnutia Hamas.
Zároveň vyzval Francúzov, aby sa postavili proti antisemitským činom. Za viac ako mesiac najnovšej eskalácie izraelsko-palestínskeho konfliktu vo Francúzsku zaznamenali viac ako tisíc činov proti židom. Macron sa v liste publikovanom v novinách Le Parisien zaviazal, že všetkých páchateľov budú stíhať a potrestajú.
„Francúzsko, kde sa naši židovskí spoluobčania boja, nie je Francúzsko,“ vyjadril sa Macron. Zároveň vyzval krajinu, aby zostala „zjednotená za svojimi hodnotami... a pracovala na mieri a bezpečnosti pre všetkých na Blízkom východe“.
(bbc, sita)
VYSOKÉ TATRY - Tatranský ľadový dóm otvoria pre verejnosť už tento piatok. Ľadová stavba postavená z 225 ton ľadu bude mať aj tento rok podobu inšpirovanú svetovou architektúrou.
Pre verejnosť bude otvorený už od 17.11.2023 a prístupný cez týždeň od 9:00 do 16:00, cez víkend od 9:00 do 18:00. V poradí 11. ročník Tatranského ľadového dómu bude unikátny nielen témou, ale aj svetoznámou osobnosťou, ktorej pamiatke bude ľadová svätyňa venovaná. Informoval o tom Marián Galajda zo spoločnosti Tatry mountains resorts.
V rámci minulého jubilejného 10. ročníka atrakcie sochári vytesali z ľadu chrám v štýle Božieho hrobu v Jeruzaleme, svoju prevádzku ukončil 17. apríla. Ako vtedy uviedla riaditeľka tamojšej oblastnej organizácie cestovného ruchu Lucia Blašková, už v januári objednávali ľad na nový ročník.
(turisticky.sk, tasr)
TRENČÍN – Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR našla v rámci kontroly nevyhovujúci výrobok. Jeho zloženie prekročilo povolené limity.
„V rámci úradnej kontroly potravín vykonala RVPS Púchov v baliarni Vaubex v Beluši odber vzorky výrobku,“ uviedla na svojej stránke ŠVPS SR.
Výsledky testovania stogramového odtučneného kakaa z Indonézie, dodávaného budapeštianskou firmou Tarcha World Kft, preukázali prekročené množstvo benzo(a)pyrénu vo výške 27,8 µg/kg (limit 5 µg/kg) a PAU vo výške 151,2 µg/kg (limit 30 µg/kg). Inšpektori na základe týchto zistení rozhodli o stiahnutí nevyhovujúceho výrobku z trhu. Dátum minimálnej trvanlivosti tejto vzorky je do 25. septembra 2025, číslo šarže L.373379.
Benzo(a)pyrén je aromatický uhľovodík a polycyklický aromatický uhľovodík patriaci do skupiny toxických látok známych ako polyaromatické uhľovodíky (PAU). Látka vzniká pri neúplnom spaľovaní organických materiálov, vrátane spaľovania fosílnych palív, dreva alebo tabaku a je považovaná za karcinogénnu.
Rusko stále dodáva do Európskej únie plyn potrubím, a to cez Ukrajinu a rakúsky uzol Baumgarten. Vyhlásil to generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller. Povedal to v čase, keď viaceré európske krajiny hlásia zníženie svojej závislosti od ruskej energie.
Začiatkom tohto roka predstavitelia EÚ potvrdili svoj pokrok pri znižovaní závislosti od ruského plynu. Únia odmietla požiadavku Moskvy na platby za plyn v rubľoch. To viedlo k výraznému poklesu dovozu ruského plynu, ku ktorému prispelo aj zničenie plynovodu Nord Stream.
Po redukcii ruských dodávok sa EÚ stala najväčším globálnym nákupcom skvapalneného zemného plynu (LNG), pričom Spojené štáty americké sa stali kľúčovým vývozcom LNG na európsky trh.
Millerove komentáre naznačujú, že tok ruského plynu do Európy sa úplne nezastavil a pokračuje cez ukrajinský vstupný bod Sudža. Táto trasa zostáva aktívna napriek predchádzajúcim tvrdeniam, ktoré naznačujú zastavenie dodávok ruského plynu. Miller prezradil tiež, že niektoré nemenované štáty EÚ ďalej dostávajú ruský plyn na základe záväzných dohôd.
Jeho slová podčiarkujú zložitosť európskeho energetického prostredia. Zatiaľ čo snahy o dosiahnutie energetickej nezávislosti pretrvávajú, vyhlásenia generálneho riaditeľa Gazpromu ukazujú, že prechod od ruského plynu môže byť pozvoľnejší, ako predtým komunikovali predstavitelia EÚ. Nielen USA, ale aj Rusko zvýšilo vývoz LNG do Európy.
Miller v sobotu v rozhovore pre stanicu Rossija 1 potvrdil, že ruský plyn sa naďalej vyváža do EÚ na základe existujúcich zmlúv, najmä do južnej a juhovýchodnej Európy. A to aj napriek ich oficiálnemu odmietnutiu. Tieto informácie podčiarkujú komplexnú dynamiku európskeho energetického prostredia na pozadí vojny na Ukrajine. Pokus EÚ obmedziť príjmy Ruska z vývozu palív viedli k prudkému nárastu cien plynu v bloku.
Dostupné údaje o príjmoch Gazpromu naznačujú jeho silnú finančnú situáciu napriek geopolitickému napätiu. Zvlášť pôsobivé boli hrubé ziskové marže Gazpromu, ktoré vo 4. štvrťroku 2022 predstavovali 76,02 percenta. To poukazuje na status Gazpromu ako významného hráča v odvetví ropy, plynu a palív. Okrem toho likvidné aktíva Gazpromu prevyšujú jeho krátkodobé záväzky, čo naznačuje zdravú finančnú situáciu.
Je však potrebné poznamenať tiež, že Gazprom nevypláca akcionárom dividendy.
(tasr, yahoo)
Bitky na propalestínskej demonštrácii priamo v centre Londýna. Do ulíc vyšli aj futbaloví fanúšikovia. Polícia zatkla vyše 120 ľudí.
Propalestínského pochodu sa zúčastnilo vyše 300-tisíc ľudí. Jeho odporcom, ktorí tiež vyšli do ulíc, sa okrem iného nepáčilo, že sa akcia konala v Deň prímeria, kedy si Británia pripomína padlých v prvej svetovej vojne.
Sociálnymi sieťami koluje video násilnej potýčky medzi futbalovými fanúšikmi a propalestínskymi demonštrantami na Trafalgarskom námestí priamo v centre Londýna.
Futbaloví „Rowdies” sa dostali do konfliktu aj s londýnskou políciou, ktorá ich konanie odsúdila. Zranených bolo deväť policajtov, informuje agentúra Reuters.
(reuters)
TRENČÍN - Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT varuje rodičov pred skupinou “Přidej co nejvíc lidí” na sociálnej sieti WhatsApp, nakoľko môže sprístupňovať deťom pornografický obsah, explicitné videá vrážd a samovrážd.
Táto skupina sa aktuálne šíri medzi žiakmi základných škôl v Čechách a na Slovensku. Informuje o tom trenčianska polícia na sociálnej sieti.
(fb polícia)
BANSKÁ BYSTRICA - Noc divadiel v Štátnej opere v Banskej Bystrici venujú sólistke Dagmar Rohovej. Štátna opera v meste prežíva aktuálnu sezónu 2023/2024 v duchu osláv 65. výročia svojho založenia.
Spomienkový večer venovaný prvej dáme banskobystrickej opery, sopranistke Dagmar Rohovej pripravili v sobotu 18. novembra o 19:00. Pri príležitosti jej nedožitých 90. narodenín sa predstavia sólisti a sólistky banskobystrickej opernej scény, zaznejú nahrávky s niektorými jej opernými kreáciami a budú odprezentované i fotografie z jej viac ako 30-ročného pôsobenia na javisku dnešnej Štátnej opery.
Zámerom podujatia je spolu s návštevníkmi zaspomínať si na Dagmar Rohovú ako umelkyňu zakladateľskej generácie, ktorá formovala divadlo a v divákoch svojím účinkovaním zanechala trvalú stopu. Bola opernou divou s neprehliadnuteľným šarmom, javiskovou charizmou a nezlomnou profesionalitou. Prežila neľahké začiatky rozvoja operného umenia v Banskej Bystrici, jeho výšiny aj pády. V programe sa predstavia jej kolegovia, žiaci a priatelia.
Tretia novembrová sobota patrí už tradične kultúrnemu podujatiu európskeho významu – Noci divadiel. Jeho úlohou je prezentovať divadlá netradičným spôsobom, predstaviť ich divákom v novom svetle či poodhaliť kúsok zákulisia. História opernej scény siaha v meste pod Urpínom do roku 1959, keď bol činoherný súbor vo Zvolene rozšírený o spevoherný súbor so sídlom v Banskej Bystrici pod názvom Spevohra Divadla Jozefa Gregora Tajovského.
Nový štatút v roku 1972 právne kodifikoval predchádzajúcu dramaturgickú orientáciu divadla na operný druh a premenoval banskobystrickú hudobno-divadelnú scénu na Operu Divadla Jozefa Gregora Tajovského. V júli 1993 sa táto operná zložka zvolenského divadla osamostatnila a dostala samostatný štatút s novým názvom Štátna opera. V roku 2022 sa po 63 rokoch existencie banskobystrickej opernej scény stal samostatným umeleckým telesom Balet Štátnej opery.
(stateopera.sk, sita)
USA a Čína sa na samite APEC pokúsia znížiť napätie. V stávke je totiž krehká globálna ekonomika. Dve najväčšie ekonomiky sveta už viac ako päť rokov vedú obchodnú vojnu a trpí tým aj zvyšok sveta.
Stretnutie prezidentov Joea Bidena a Si Ťin-pchinga na okraj samitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) tak môže ovplyvniť aj iných.
Svetová ekonomika by určite mala profit z uvoľnenia napätia medzi USA a Čínou. Od roku 2020 zápasí s problémami, od pandémie ochorenia COVID-19, cez vysokú infláciu, strmý rast úrokových sadzieb či konflikt na Ukrajine a najnovšie aj v Gaze. Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) svetová ekonomika tento rok vzrastie o nevýrazné 3 percentá a v roku 2024 o 2,9 percenta.
Spor dvoch najväčších svetových ekonomík ešte „zhoršuje negatívny vplyv rôznych geopolitických otrasov," uviedol profesor Eswar Prasad z Cornell University.
Avizované stretnutie prezidentov na okraj samitu, ktorý sa začína v nedeľu v San Franciscu, tak vyvoláva nádeje, že napätie medzi Washingtonom a Pekingom sa aspoň trochu zmierni. Biely dom však tlmí očakávania a vyhlásil, že nepredpokladá žiadne prielomy. Aj Prasad sa domnieva, že šanca na úspech je relatívne nízka.
Ekonomické vzťahy medzi USA a Čínou sa roky zhoršovali, až v roku 2018 za vtedajšieho amerického prezidenta Donalda Trumpa prepukli do totálnej obchodnej vojny. Trumpova administratíva obvinila Čínu, že porušila záväzky, ktoré prijala vstupom do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v roku 2001. Čína síce otvorila svoj obrovský trh pre firmy z USA a iné zahraničné spoločnosti, ale pod podmienkou, že vytvoria partnerstvá s čínskymi spoločnosťami a odovzdajú im obchodné tajomstvá.
V roku 2018 začala Trumpova administratíva zavádzať clá na čínsky dovoz. Peking zareagoval na Trumpove kroky vlastnými odvetnými clami.
Biden po nástupe do úradu v roku 2021 ponechal veľkú časť Trumpovej konfrontačnej obchodnej politiky vrátane ciel na čínsky tovar. Snaží sa znížiť závislosť USA od čínskych tovární po tom, ako pandémia narušila globálne dodávateľské reťazce. Upevňuje tiež partnerstvá s inými ázijskými krajinami. Vlani uzavreli USA indicko-pacifický ekonomický rámec prosperity so 14 štátmi.
V niektorých ohľadoch je obchodné napätie medzi USA a Čínou za Bidena ešte vyššie ako za Trumpa. USA totiž zaviedli a neskôr rozšírili kontroly vývozu pokročilých čipov a zariadení na ich výrobu do Číny, aby ich nemohla využiť vo vojenskom priemysle. V auguste zareagoval Peking vlastným reštrikciami. Začal požadovať od čínskych vývozcovia gália a germánia a ďalších kovov, ktoré sa používajú v počítačových čipoch či solárnych článkoch, licencie na ich vývoz.
Roztržka medzi USA a Čínou dostala mnohé štáty do chúlostivej situácie. Musia sa rozhodnúť, na čej strane sú, pričom v skutočnosti chcú obchodovať s oboma. Podľa MMF takáto ekonomická „fragmentácia" škodí svetu a znižuje produkciu globálnej ekonomiky. Predpovedá tiež rast medzinárodného obchodu v tomto roku len o 0,9 percenta a v roku 2024 o 3,5 percenta, čo je prudký pokles z priemerných 4,9 % v rokoch 2000 - 2019.
(tasr, ap)
SENEC - Polícia hľadá svedkov dopravnej nehody osobného auta s kamiónom, ku ktorej došlo v stredu krátko po 11.00 h na Diaľničnej ceste v Senci. K nehode došlo zo zatiaľ nezistených príčin na križovatke so svetelným zariadením pri čerpacej stanici.
Vodič osobného auta, ktorý jazdil smerom z obce Viničné, narazil do prednej ľavej bočnej časti kamiónu, ktorý práve prechádzal cez križovatku. K zraneniu osôb nedošlo.
"Touto cestou vyzývame vodičov, ktorí boli svedkami tejto udalosti a prípadne majú danú udalosť zadokumentovanú na kamerovom zázname z vozidla, aby nás kontaktovali na bezplatnom čísle polície 158, prípadne formou správy na FB profile Polícia SR - Bratislavský kraj," uviedla polícia na socialnej sieti.
(fb polícia, tasr)
PREŠOV - Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity si výstavou výtvarných diel pod názvom Za svetlom katedrál pripomína 75. narodeniny známeho prešovského výtvarníka Jána Bartka. Vystavených je celkovo 49 diel realizovaných dvomi výtvarnými technikami, olejomaľbami a pastelmi.
Ako informovala hovorkyňa Prešovskej univerzity (PU) Anna Polačková, výtvarník a dlhoročný pedagóg PU Ján Bartko na výstave prezentuje niekoľko samostatných cyklov. „Pre vznik každého z mojich diel sú charakteristické predovšetkým dve veci. Tou prvou je môj vzťah k námetu – keď už som v krajine, snažím sa z nej vyťažiť čo najviac, všetko tomu podriadim, a to bez ohľadu na okolnosti. Tou druhou je úcta k divákovi-prijímateľovi, aby našiel a „prečítal“ obraz, teda to, o čom hovorí jeho názov, respektíve o čom to dielo je,“ prezradil výtvarník Bartko.
Vernisáže, ktorá sa konala v Centrálnej študovni UK PU, sa zúčastnilo takmer 150 priaznivcov a obdivovateľov Bartkovho výtvarného umenia.
„Ján Bartko patrí medzi najčastejšie vystavujúcich umelcov v našej univerzitnej knižnici, pričom naposledy tu vystavoval pred piatimi rokmi. Odvtedy sa v našich životoch veľa zmenilo, no čo sa nezmenilo, je to, že Bartko neustále tvorí a prináša nám do našich životov svoju magickú poetiku a slnečné Grécko,“ vyzdvihol riaditeľ knižnice Peter Haľko.
Ján Bartko je rodákom z gemerskej Dúžavy. Je bývalým študentom a dlhoročným pedagógom Prešovskej univerzity v Prešove, ktorý až do odchodu do dôchodku v roku 2011 pôsobil na Katedre výtvarnej výchovy a umenia. Vo svojich dielach sa sústreďuje na krajinomaľbu.
Spočiatku zachytával najmä konkrétnu slovenskú krajinu východoslovenského regiónu, v tomto tisícročí sa však v jeho tvorbe čoraz častejšie vyskytujú motívy zo slnečného Grécka. Autor má za sebou desiatky samostatných aj kolektívnych výstav nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
(sita)
Líder SNS Andrej Danko a predseda PS Michal Šimečka sa počas diskusnej relácii O 5 minút 12 na RTVS pohádali až tak, že moderátorka Marta Jančkárová sa rozhodla obom politikom vypnúť mikrofóny.
Danko v úvode relácie vyjadril spokojnosť s návrhom programového vyhlásenia vlády, ktoré označil za komplexné, a nie konfrontačné. „Myslím, že sa nám podarilo vyhnúť vzájomným animozitám, ktoré by mohli vzniknúť z jeho výkladu. (...) Som spokojný s textom a verím, že ho vláda schváli a predloží Národnej rade," skonštatoval Danko.
Šimečka od vyhlásenia očakáva predovšetkým jasný plán, ako naštartovať slovenskú ekonomiku. „Stagnuje a akokoľvek dlhodobý výhľad konsolidácie verejných financií nejde bez naštartovania hospodárskeho rastu," podotkol. Zároveň skritizoval, že vláda nemá plán na riešenie veľkých výziev.
Danko uviedol, že bude proti akémukoľvek zvyšovaniu daní pre ľudí a stredných podnikateľov.
Andrej Danko: Do bánk treba šiť, koľko sa do nich zmestí
Ako jedno z riešení ozdravenia verejných financií vidí predseda SNS zdaňovanie bánk. „Ak sa správajú k ľuďom, ako sa správajú, tak šime do nich, čo sa do nich zmestí,“ vyhlásil. Zdaňovať by chcel aj určité IT segmenty.
Predseda SNS, naopak, odmieta zdanenie tabaku. Za červenú čiaru označil 15-percentnú daň pre živnostníkov, zvyšovanie daní pre obyvateľov a pre malé a stredné firmy. Zdôraznil, že pre budúcnosť Slovenska je prioritou cestovný ruch, ktorý treba rozbehnúť.
Šimečka súhlasí, no je na to podľa neho potrebné priniesť riešenia, nie založiť nové ministerstvo. Podotkol, že pre cestovný ruch je dôležitá ochrana prírody, ktorá podľa neho nie je prioritou vlády. V tejto súvislosti skritizoval kroky ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS). Danko povedal, že prírodu chrániť chce a stojí za všetkými návrhmi Tarabu.
Vypnuté mikrofóny
Diskusia medzi oboma politikmi sa však postupne vyhrotila až do takej miery, že moderátorka Marta Jančkárová sa rozhodla Dankovi a Šimečkovi vypnúť mikrofóny.
Danko povedal, že Šimečka stranu PS dostal ako dar. Vyhlásil, že otec lídra progresívcov Martin Šimečka priznal, že pri porážke expremiéra Vladimíra Mečiara pomohol aj americký finančník George Soroš. Danko kritizoval i Denník N a novinárov niektorých médií. Šimečka reagoval otázkou, či Dankov otec náhodou nebol mečiarovský privatizér.
Rozdelenie RTVS
V závere relácie sa ešte politici venovali plánom vlády na rozdelenie RTVS na rozhlas a televíziu, čo by podľa Andreja Danka bolo pre inštitúciu „liekom". „V RTVS je bordel, liekom je rozdelenie, lebo sa musí niečo zmeniť," povedal.
Šimečka podotkol, že nepočul žiaden argument, prečo je rozdelenie potrebné. Obáva sa, že cieľom je, aby mala verejnoprávne médiá v rukách vláda. Danko to odmietol. „Je to snaha o poriadok v RTVS," dodal.
V diskusii sa dotkli aj témy budúcich prezidentských volieb. Koalícia sa podľa Danka ešte nezhodla na kandidátovi. Považuje za dobré, keby kandidoval šéf Smeru-SD a premiér Robert Fico. „Uškŕňal sa, keď som ho s tým podpichoval na koaličnej rade," reagoval na otázku, či Fico kandidatúru zvažuje. Progresívne Slovensko sa chce o svojom kandidátovi rozhodnúť na predsedníctve strany.
(ste, redakcia, tasr)
EÚ sa pokúša vytlačiť Rusko zo Strednej Ázie a južného Kaukazu, no neúspešne. Vyhlásil to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
"Európska únia neskrýva svoje zámery obmedziť (Rusko) všetkými možnými spôsobmi a vytlačiť ho zo Strednej Ázie a južného Kaukazu. Tieto pokusy sú márne. Z historického hľadiska sme tam vždy boli prítomní a nemienime odtiaľ zmiznúť," uviedol Lavrov v rozhovore vysielanom v nedeľu.
Šéf ruskej diplomacie poskytol rozhovor na okraji tohtotýždňovej návštevy Kazachstanu, počas ktorej sa ruský prezident Vladimir Putin stretol s kazašským náprotivkom Kasymom-Žomartom Tokajevom.
Návšteva ruských predstaviteľov sa pritom udiala len týždeň po tom, čo Kazachstan navštívil francúzsky prezident Emmanuel Macron a krajinu vyzdvihol s tým, že "sa odmieta podriadiť niekoľkým mocnostiam", čím zrejme odkazoval na Rusko.
Lavrov v tejto súvislosti reagoval slovami, že Macronove vyjadrenia boli "na diplomatický jazyk dosť drzé". Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tiež tvrdil, že západné štáty investujú v Strednej Ázii v záujme vytlačenia Ruska.
Vplyv Moskvy nad regiónom, ktorý považuje za svoju sféru vplyvu, sa po ofenzíve na Ukrajine oslabil a podľa AFP o vplyv v Strednej Ázii začali okrem Ruska súperiť ostatní aktéri vrátane EÚ, Turecka, Iránu i Číny.
(tasr)
KOŠICE - Duchaprítomní policajti, ktorí sa v piatok večer nachádzali v blízkosti železničnej stanice, pomohli mužovi ležiacemu na zemi. Vďaka ich rýchlej a pohotovej reakcii sa včas podarilo odovzdať do rúk záchranárov zraneného pána, ktorému rana na hlave po páde začala masívne krvácať.
Policajti z košickej pohotovostnej motorizovanej jednotky si všimli, že pán odrazu, ako neskôr vysvitlo, zo zdravotných dôvodov spadol na zem a spôsobil si poranenia hlavy a okamžite kontaktovali záchranárov. Muž však upadol do bezvedomia, preto mu až do príchodu zdravotníkov poskytovali predlekársku prvú pomoc.
(fb policia)
Predseda parlamentu Peter Pellegrini pripustil, že bude kandidovať v budúcoročných prezidentských voľbách. Vyhlásil to v relácii Na telo v televízii Markíza.
Šéf Národnej rady SR a líder strany Hlas povedal, že ide o veľké rozhodnutie, ktoré si musí premyslieť. "Rešpektujte, že ešte oficiálne rozhodnutie nepadlo, ale ja to nebudem naťahovať," podotkol. O svojom rozhodnutí bude informovať zrejme o dva až tri týždne.
Pellegrini tiež poukázal na to, že sa blíži termín, keď bude musieť ako predseda parlamentu vypísať prezidentské voľby. Deklaroval, že sa bude snažiť zvoliť termín volieb tak, aby neboli v žiadnom kraji jarné prázdniny.
Opozičný poslanec parlamentu a šéf strany SaS Richard Sulík kritizoval, že Pellegrini rozhodnutie o prípadnej prezidentskej kandidatúre ešte neoznámil. "Je to také zahrávanie sa s dôverou voličov," podotkol Sulík s tým, že by takýto Pellegriniho krok považoval za útek.
Práve predseda strany Hlas má podľa nedávneho prieskumu agentúry Ipsos najväčšiu šancu vyhrať budúcoročné prezidentské voľby. Do druhého kola by Pellegrini postúpil s Ivanom Korčokom, ktorý už vyzbieral podpisy na svoju kandidatúru.
Peter Pellegrini uvažuje nad kandidatúrou na prezidenta. Priznal to v relácii Na telo v televízii Markíza, a dodal, že o rozhodnutí zrejme bude informovať o dva až tri týždne.
(na telo, markíza)
Peter Pellegrini pôjde skontrolovať, či Ľuboš Blaha zvesil obraz Che Guevaru. Povedal to v reakcii na výzvu predsedu SaS Richarda Sulíka, ktorý konštatoval, že ide o masového vraha a Pellegrini je ako predseda parlamentu šéfom Blahu, ktorý je podpredseda.
(na telo, markíza)
PRIEVIDZA - Vedenie mesta vybudovalo v Necpaloch nový spojovací chodník medzi Veľkonecpalskou ulicou a tzv. starou cestou. Samospráva s jeho výstavbou začala v týchto dňoch, v lokalite vyznačí i nové vodorovné značenie parkovacích miest.
Na potrebu nového značenia, ako i výstavbu chodníka poukazovali obyvatelia Necpál na stretnutí volebného obvodu už dlhšiu dobu. Mesto v rozpočte vyčlenilo financie a oba projekty v týchto dňoch zrealizovalo. Informovala o tom hovorkyňa mesta Zuzana Krajčiová.
"Prostredníctvom vyznačenia parkovacích miest na Veľkonecpalskej ulici sa upraví parkovanie na rovnaké vzdialenosti. Oveľa bezpečnejší tak bude aj výjazd na hlavnú cestu od kultúrneho domu, keďže vodičov usmerňuje po novom značka zákaz zastavenia," priblížila Krajčiová.
Splnenie dlhodobej požiadavky obyvateľov v podobe výstavby spojovacieho chodníka medzi Veľkonecpalskou ulicou a starou cestou uvítala podľa svojich slov poslankyňa za prvý volebný obvod Kvetoslava Ďurčová. Tento úsek je podľa nej veľmi frekventovaný, využívajú ho chodci, cyklisti, rodičia s deťmi a vždy tam boli koľaje, prach alebo blato.
(tasr)
Ministerstvo práce môže mimovládkam kompenzovať dvojpercentný výpadok na daniach, pokiaľ sa nenájde iné riešenie. V súčasnosti medzi obomi stranami prebiehajú rokovania. V nedeľnej diskusnej relácii V politike televízie TA3 to povedal minister práce Erik Tomáš (Hlas) s tým, že by malo ísť o organizácie, ktoré pomáhajú ľuďom.
Výpadok príjmov hrozí neziskovým organizáciám po tom, čo MPSVR oznámilo zmeny vyplácania rodičovského dôchodku. Ten by po novom mohli deti svojim rodičom poslať ako asignáciu dve percentá dane z prímov na úkor iných prijímateľov. Ide o rok 2025, keďže v budúcom roku by sa situácia ešte meniť nemala. Ročne posielajú ľudia zo svojich dvoch percent daní organizáciám okolo 90 miliónov eur.
"Ak by sme došli v tom roku do toho štádia, že nebude už dovtedy žiadne riešenie, tak vtedy prídem s kompenzáciami pre tých, ktorí pomáhajú ľuďom," povedal Tomáš. Tomáš odhaduje možný výpadok na niečo viac ako 40 miliónov eur, no dodal, že podľa niektorých ekonómov by k výpadku daní vôbec nemuselo prísť vôbec.
Poslanec za SaS Marián Viskupič upozornil, že vláda v uniknutej neoficiálnej verzii programového vyhlásenia nemá žiadne body, ktoré by sa zamerali na ekonomický rast Slovenska. Kompenzácie pre mimovládky navrhované Tomášom sú podľa neho typickým riešením sociálnej demokracie, ktorá najskôr problém vytvorí, a potom naň hľadá riešenie.
Tomáš zdôraznil, že nie je korektné komentovať pracovnú verziu programového vyhlásenia. Vláda chce podľa neho získať dodatočné zdroje už avizovaným bankovým odvodom. Ďalším zdrojom by malo byť napríklad zvýšenie dane z nehnuteľností, ktoré by sa podľa Tomáša malo týkať iba "naozaj drahých nehnuteľností".
Viskupič varoval pred akýmkoľvek zvyšovaním daní vrátane bankového odvodu, ktoré je podľa neho cestou k zníženiu ekonomického rastu. Práve ekonomický rast väčšina strán pred parlamentnými voľbami označovala ako cestu k znižovaniu deficitu verejných financií.
(tasr)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…