Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Historickej šikmej veži Garisenda v centre talianskej Bologne hrozí zrútenie

Historickej šikmej veži Garisenda v centre talianskej Bologne hrozí zrútenie. Vyplýva to z vedeckej správy, ktorú tento týždeň predložili tamojšiemu starostovi Matteovi Leporemu.

Odborníci poukázali na čerstvé trhliny v murive veže a jej zvýšené knísanie, pričom vyzvali na urýchlené prijatie opatrení na stabilizáciu tejto stavby z 12. storočia, napísali denníky la Repubblica a Corriere della Sera.

Dve šikmé veže - Garisenda a Asinelli - na centrálnom námestí Piazza di Porta Ravegnana patria medzi najznámejšie bolonské pamiatky. Už nejaký čas však vyvolávajú obavy, pričom hlavná pozornosť sa sústreďuje na menšiu Garisendu. Veža má výšku 48 metrov a na vrchole sa vychyľuje o 3,2 metra.

Výbor odborníkov teraz vyhlásil najvyšší stupeň poplachu. "Nevieme povedať, či sa veži nič nestane, alebo dôjde k čiastočnému alebo náhlemu zrúteniu," povedal architekt Amedeo Bellini. Vyzval mesto, aby čo najskôr prijalo opatrenia.

Úrady v októbri uzavreli námestie okolo oboch veží z dôvodu výskytu prasklín a nezvyčajnému kývaniu. Námestie pravdepodobne zostane uzavreté ešte niekoľko rokov.

Garisenda, ktorá stojí vedľa 97-metrovej veže Asinelli v starobylom centre Bologne, je v znepokojujúcom stave, potvrdila námestníčka ministra kultúry Lucia Borgonzoniová. Uviedla, že na zabezpečenie stability veže je k dispozícii približne päť miliónov eur, dopĺňa tlačová agentúra ANSA.

Lepore v októbri povedal, že je pripravený "prijať všetky iniciatívy, ktoré budú potrebné na zaistenie bezpečnosti občanov a Garisendy". Zároveň oznámil vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá bude monitorovať stabilitu tejto historickej stavby.

(tasr)

Minúta  |  

Architekt Bruna: Zbúranie Meriny môže ohroziť existenciu ďalších pamiatok

TRENČÍN – Známy trenčiansky architekt a maliar Július Bruna je dlhoročný aktivista a bojovník za zachovanie kultúrnych pamiatok v Trenčianskom kraji. Porozprávali sme sa s ním o zbúraní pamiatky na pozemkoch bývalej Meriny. Prečítajte si, prečo zdvíha varovný prst a prečo hovorí o morálnom výkričníku.

V nie tak dávnej minulosti sa snažil ochrániť ginko na Sadovej ulici pred výrubom a v posledných rokoch mu na srdci ležalo zachovanie národnej kultúrnej pamiatky budovy turbogenerátorovne v bývalom komplexe Merina, ktorú zbúrali na ústny príkaz zamestnankyne miestneho stavebného úradu.

[link url = https://standard.sk/492463/materska-skola-hlada-nove-talenty-unikatny-projekt-podporuje-iveta-radicova]

Často vystupoval v médiách a vysvetľoval verejnosti, akú historickú, symbolickú a architektonickú hodnotu majú jednotlivé kultúrne pamiatky. Zbúraniu turbogenerátorovne však napriek veľkej snahe nezabránil. Pre Trenčiansky Štandard vysvetlil, aké riešenie aktuálnej situácie by považoval za najschodnejšie.


„Všetky riešenia vychádzajú len z predpokladu, že by bol investor uznaný za vinného vo veci zbúrania pamiatky," uviedol Július Bruna.

Hypotetický brainstorming: Postaviť budovu nanovo?

Ako príklad použil benátsku Kampanilu (Zvonicu sv. Marka, pozn. red.), ktorá sa 14. júla 1902 zrútila. Mestská rada v Benátkach hneď v ten deň rozhodla, že zrútenú vežu nahradia novou, ktorá bude vyzerať presne tak isto ako pôvodná. Stavebné práce trvali desať rokov, no pre nespochybniteľnú historickú hodnotu Kampanily výstavbu úspešne dokončili.

Na teoretickú otázku, či by bolo podľa neho znovupostavenie turbogenerátovne vhodným riešením či „zadosťučinením", odpovedal jednoznačne. „Prípadné znovupostavenie pamiatky treba vnímať ako symbol industrializácie a elektrifikácie. Keďže sa nezachoval ani urbanistický kontext, je možné uvažovať aj o inom umiestnení v priestore," myslí si Bruna. Dodal, že v takom prípade by dostalo priestor mesto – útvar hlavného architekta a novozriadený kurátor verejných priestorov.

[link url = https://standard.sk/492054/kazdemu-je-na-tom-svete-prisudeny-cas-ten-moj-je-na-konci-povedal-knieza]

Ak by k tomu reálne došlo, architekt si v ideálnom prípade dokáže predstaviť spojenie výstavby dvoch zaniknutých stavieb funkcionalizmu – vily Dr. Sázela, ktorú zbúrali už pred mnohými rokmi a budovy turbogenerátorovne. To by mohlo podľa neho prebiehať v rámci programu EHMK 2026 ako experimentálne riešenie kultúrneho dedičstva.

Anticena Brutus

Aktivista sa zastavil aj pri architektonickej anticene Brutus, ktorú si odnieslo zbúranie tejto kultúrnej pamiatky v Trenčíne.

„Anticena Brutus je kvalitatívnym opakom Ceny za architektúru. Ako málo stačilo na začiatku rokovaní zo strany mesta – keby investor postupoval štandardne, v súlade s pravidlami Európskej únie, mohla vzniknúť krásna konverzia industrialu a budova mohla byť nominovaná na skutočnú architektonickú cenu. Takto sa brutálna likvidácia ocitla na opačnej strane rebríčka kvality a právom je pranierovaná a skúmaná orgánmi polície a prokuratúry,“ vyhlásil.

[link url = https://standard.sk/458596/je-to-tam-anticena-brutus-poputovala-do-trencina]

Na tlačovej besede, ktorú krátko po asanácií pamiatky zvolalo mesto, primátor Richard Rybníček ako jeden z hlavných argumentov zbúrania použil otázku bezpečnosti. Bruna si o tom však myslí svoje.

„Budova generátorovne nebola regulárne oplotená. V noci tam nikto nechodil, iba SBS. Použili paragraf, ktorý je nadradený zákonu o kultúrnych pamiatkach – bezprostredné ohrozenie obyvateľstva padajúcou stavbou,“ uviedol Bruna. Zbúranie Meriny tak považuje za akýsi precedens, ktorý by v budúcnosti mohol ohrozovať existenciu ďalších kultúrnych pamiatok.

[link url = https://standard.sk/435730/kauza-merina-detailne-vysvetlenie-mesta-kto-podla-rybnicka-zlyhal]

„Takýto odporný čin sa môže stať precedensom pre zbúranie dalších pamiatok. Búračom nič nehrozí, lebo sa vždy môžu vyhovoriť na ohrozovanie životov,“ skonštatoval. Vysvetlil, že nosné stĺpy hlavnej haly boli dostatočne hrubé na to, aby udržali žeriav, ktorý prenášal generátor, teda mimoriadnu záťaž. Nová funkcia by po konverzii nič také nepotrebovala, čo statici podľa jeho slov v posudku nezohľadnili.

Otázku bezpečnosti v tomto prípade považuje za výhovorku. „Poškodená bola vedľajšia časť, foto sme už poskytli vyšetrovateľom,“ ozrejmil.

Otázka morálky

Asanáciu budovy považuje za morálny výkričník. „V tomto štáte je to morálny výkričník, ktorý ukazuje, že si niekto môže ohýbať paragraf, ako sa mu zachce,“ uviedol aktivista a zároveň osvetlil, kedy sa môže objekt vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku.

[link url = https://standard.sk/492155/moderatorka-im-pri-hadke-vypla-mikrofony-co-zaznelo-v-hadke-danka-a-simecku]

„Pamiatka sa môže vyhlásiť v ďaleko horšom stave, pokiaľ je jej význam aj symbolický. Investor kúpil pamiatku a vedel o povinnostiach vlastníka. Zvláštne okolnosti sprevádzali aj prednostnú kúpu ministerstvom kultúry. Generátorovňa prinášala dvadsať rokov celému okresu elektrinu, svetlo, čo je rozvojový impulz nebývalého charakteru a pre Trenčín bol úplne zásadný. Trenčín bol v tom čase mesto na úpadku, ktoré na začiatku 20. storočia malo horko-ťažko desaťtisíc obyvateľov a práve týmto priemyslom sa prehuplo do nebývalého rozvoja. Symbolika generátorovne bola podrobne vykreslená vo vyjadrení Pamiatkového úradu. Aj keby turbogenerátorovňu vyhlásili za národnú pamiatku v deň začatia výstavby obchodného centra, z hľadiska zákona je to úplne jedno,“ skonštatoval Bruna.

[link url = https://standard.sk/487790/hrdinovia-s-velkym-srdcom-menia-zivoty-detom-ktore-ich-potrebuju]

Na záver vyjadril obavu, že keď rezignujeme na takýto spôsob videnia sveta, ovládnu nás technokrati a mestá sa budú budovať podľa požiadaviek technokratov a nie podľa preferencií územného plánu. „Následky, samozrejme, ponesú mestá, ich degradácia generuje ďalšie dopady na kvalitu života," uzavrel.

Minúta  |  

Na Kanárske ostrovy prišlo v tomto roku už viac migrantov ako v rekordnom roku 2006

Na Kanárske ostrovy prišlo v tomto roku už viac migrantov ako v rekordnom roku 2006. Podľa španielskeho ministerstva vnútra sa do polovice novembra na Kanárske ostrovy preplavilo z Afriky 32.436 migrantov. Je to nárast o 118 percent v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2022.

Španielsky minister vnútra Fernando Grande-Marlaska v októbri uviedol, že od začiatku roka úrady prekazili cestu na Kanárske ostrovy viac ako 12-tisíc migrantom.

Regionálna vláda v súvislosti s týmto vývojom vyzvala vládny kabinet v Madride, aby jej poskytol viac zdrojov na zvládnutie prísunu migrantov.

Po sprísnení kontrol v Stredozemnom mori sa Kanárske ostrovy stali obľúbenou zastávkou pre ľudí utekajúcich pred chudobou a konfliktami v Afrike. Plavidlá s migrantmi vyrážajú najmä z Maroka a Západnej Sahary, ako aj z Mauritánie, Gambie a Senegalu.

Aby sa pašeráci vyhli hraničným kontrolám, lode najprv nasmerujú na západ na otvorený Atlantik a potom pokračujú na sever ku Kanárskym ostrovom. Mnohé z nich skončia na malom - najzápadnejšom - ostrove El Hierro.

Podľa španielskej mimovládnej organizácie Caminando Fronteras pomáhajúcej lodiam s migrantmi, ktoré sa ocitnú v núdzi, a rodinám nezvestných, v rokoch 2018-2022 počas plavby na Kanárske ostrovy zahynulo alebo sa stratilo viac ako 7800 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

November 1989 priniesol aj prvú výzvu na formovanie klubov KDH, povedal Majerský

November 1989 priniesol aj prvú výzvu na formovanie klubov KDH, povedal Majerský. Strana potom definitívne vznikla 17. februára 1990.

Korene KDH sa podľa neho dajú nájsť ešte skôr, v kresťanskom disente, v udalostiach, ako bol Sviečkový pochod v roku 1988, alebo výzva tzv. bratislavskej päťky z augusta 1989. "Kresťanskí disidenti neboli iba hnacím motorom podzemnej cirkvi, ale podporovali aj všeobecné myšlienky demokracie, slobodného myslenia a slobody ako takej," pripomenul Milan Majerský (KDH).

Sám podľa vlastných slov vstúpil už v roku 1990 do hnutia kresťanskodemokratickej mládeže. "Sme najstaršou politickou stranou, ktorá si so sebou nesie to dobré aj zlé, pekné chvíle, aj tie ťažšie. Zažili sme úspešné vlády, aj boj s mečiarizmom, ale prvotná myšlienka prenesenia kresťanských hodnôt do politiky nás neopustila nikdy," uviedol.

Napriek tomu KDH na dve volebné obdobia vypadlo z parlamentu a vrátiť sa mu podarilo až v septembrových parlamentných voľbách roku 2023. Podľa Majerskému sa kresťanským demokratom stalo osudným sebauspokojenie a predstava, že parlamentné lavice majú prakticky isté. A, naopak, späť ich vrátila poctivá kampaň v regiónoch. "Chceme byť v Národnej rade SR tou pokojnou silou, nechceme byť tými, čo najhlasnejšie kričia, ale chceme argumentovať racionálne," vyhlásil s tým, že podporia aj vládne iniciatívy, ktoré budú v súlade s volebným programom KDH.

Majerský pripomenul, že od momentu, keď Vladimír Mečiar zrušil na Slovensku systém viacerých volebných obvodov, má KDH neustále vo svojom volebnom programe návrat k tomuto modelu. "Politická strana by mala dbať na to, že sa bude rozvíjať každá jedna časť Slovenska, nie iba centrum. Všetky krajiny Európskej únie majú viac volebných obvodov, Slovensko je jediná, ktoré má iba jeden," upozornil.

Rovnako považuje za pozitívum prísľub vlády presunúť časť eurofondov na regióny. "Ale v takom prípade by vláda mala na regióny preniesť aj kompetencie. V Poľsku sa na vojvodstvách vyhlasujú aj výzvy, u nás ich vyhlasuje ministerstvo," doplnil.

Programové vyhlásenie vlády ako také však považuje za nekonkrétne a málo ambiciózne. "Je to vláda, ktorá už niekoľkokrát vládla, nejdú sa to učiť a preto som čakal viac," vyhlásil Majerský. Dodal, že dve z troch vládnych strán mali len minimálny volebný program a programové vyhlásenie je preto postavené najmä na volebnom programe Hlasu.

Majerský určite nebude figurovať na kandidátnej listine hnutia do eurovolieb, ktorú bude KDH schvaľovať v novom roku. V prípade volieb prezidenta sú podľa neho zatiaľ otvorené obe možnosti, postavenie vlastného kandidáta KDH, aj podpora niekomu z externého prostredia. "Minulý týždeň sme mali predsedníctvo, kde sme túto otázku otvorili, bavili sme sa o dvoch menách, Miriam Lexmann a Viliam Karas. Títo ľudia by vedeli hodnoverne zastupovať konzervatívneho voliča. Ale v konečnom dôsledku to uzavrieme buď do konca roka, alebo začiatkom budúceho roka," zhrnul.

(tasr)

Minúta  |  

Dvadsaťhodinový štrajk nemeckých rušňovodičov so štátnou Nemeckou železničnou spoločnosťou sa oficiálne skončil

Dvadsaťhodinový štrajk nemeckých rušňovodičov so štátnou Nemeckou železničnou spoločnosťou sa oficiálne skončil. Obmedzenia však pretrvávali do noci. Očakáva sa, že osobná doprava v celom Nemecku bude prebiehať bez problémov až v piatok ráno, keď sa obnoví prevádzka.

Šéf Odborového zväzu nemeckých rušňovodičov (GDL) Claus Weselsky na odborárskom zhromaždení nevylúčil nové výstražné štrajky. Weselsky opakovane zdôraznil, že si chce včas zabezpečiť právnu pozíciu a umožniť svojim členom hlasovať o časovo neobmedzených štrajkoch.

Minulý týždeň počas prvého kola rokovaní Weselsky zdôraznil, že GDL nikdy neštrajkoval počas vianočných sviatkov, ale nevylúčil ani túto možnosť. Štrajk viedol k hromadnému rušeniu vlakov v celej krajine; vo štvrtok premávalo len 20 percent spojov.

Ide o prvú protestnú akciu GDL v súčasnom mzdovom spore. Zväz požaduje zvýšenie mzdy o 555 eur mesačne a kompenzačný bonus za infláciu na obdobie 12 mesiacov.

Ďalšou základnou požiadavkou je skrátenie pracovného času pre zamestnancov pracujúcich na zmeny z 38 na 35 hodín týždenne s kompenzáciou plnej mzdy. Nemecká železničná spoločnosť (Deutsche Bahn - DB) to označuje za nesplniteľné.

Ďalšie kolo rokovaní medzi oboma stranami bolo naplánované na tento štvrtok a piatok. Po oznámení štrajku však DB od neho odstúpila.

Weselsky uviedol, že krátky štrajk počas prebiehajúcich rokovaní nie je ničím výnimočným. "Je to úplne normálny proces pri kolektívnom vyjednávaní, keď si zamestnanci uvedomia, že druhá strana potrebuje doučovanie," vyhlásil.

Ďalšie stretnutie je naplánované na koniec budúceho týždňa, ale nie je jasné, či sa rokovania uskutočnia.

Hovorca železníc apeloval na GDL, aby vyjednával bez toho, aby zamestnanci vstúpili do štrajku. "Dnešný štrajk je nezodpovedný, zaťažuje našich cestujúcich. Musíme nájsť riešenia za rokovacím stolom, nie prostredníctvom štrajkov," povedal.

Kolektívne zmluvy dohodnuté s GDL sa budú vzťahovať na 10.000 zamestnancov DB. GDL je menšou z dvoch odborových organizácií na nemeckých štátnych železniciach.

Odborový zväz železníc a dopravy (EVG) už začiatkom roka vyjednal nové kolektívne zmluvy pre približne 180-tisíc zamestnancov.

(tasr)

Minúta  |  

Americký minister zahraničných vecí Blinken žiada Izrael o "naliehavé" opatrenia na zastavenie násilia židovských osadníkov

Americký minister zahraničných vecí Blinken žiada Izrael o "naliehavé" opatrenia na zastavenie násilia židovských osadníkov voči Palestínčanom v Predjordánsku.

Antony Blinken, ktorý je v San Franciscu na samite Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC), predniesol túto výzvu v telefonickom rozhovore s Bennym Gantzom, opozičným lídrom, ktorý sa stal členom vojnového kabinetu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

"Blinken zdôraznil naliehavú potrebu pozitívnych krokov k deeskalácii napätia v Predjordánsku vrátane konfrontácie s rastúcou mierou extrémistického násilia osadníkov," uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Matthew Miller. Blinken s Gantzom "diskutovali o úsilí zvýšiť a urýchliť tranzit kritickej humanitárnej pomoci do Pásma Gazy", dodal Miller.

Politici hovorili aj o prebiehajúcom diplomatickom úsilí s cieľom oslobodiť rukojemníkov, ktorých zajali militanti z Hamasu, keď 7. októbra podnikli rozsiahly nájazd na Izrael z Pásma Gazy.

Izraelskí predstavitelia tvrdia, že počas útokov Hamasu, pri ktorých zahynulo približne 1200 ľudí - väčšinou civilistov -, bolo zajatých približne 240 osôb.

Odvtedy podľa vládnych predstaviteľov Hamasu izraelské bombardovanie a pozemná ofenzíva pripravili o život viac ako 11.500 ľudí - tiež väčšinou civilistov - vrátane tisícok detí.

Na rozdiel od Pásma Gazy, ktoré je pod kontrolou Hamasu, Západný breh Jordánu (Predjordánsko) je z veľkej časti pod izraelskou okupáciou s obmedzenou autonómiou Palestínskej samosprávy, ktorej predstavitelia sú nepriateľmi Hamasu. Tamojší Palestínčania tvrdia, že od začiatku vojny čelia zvýšenému prenasledovaniu zo strany izraelských osadníkov.

Gantz, centristický generál vo výslužbe, súhlasil so vstupom do vojnového kabinetu s Netanjahuom, ktorý sa vrátil k moci v koalícii s krajne pravicovými stranami, ktoré dôrazne podporujú židovské osídľovanie Západného brehu Jordánu.

Spojené štáty podporili právo Izraela reagovať na Hamas, ale zároveň vyzvali na väčšie úsilie o šetrenie civilistov. "Videli sme príliš veľa zabitých palestínskych civilistov a celý čas Izrael vyzývame, aby urobil všetko pre minimalizáciu civilných obetí," povedal Blinken pre stanicu NBC News.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.