Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pri požiari ubytovne v Kazachstane prišlo o život najmenej 13 ľudí

Pri požiari ubytovne v Kazachstane prišlo o život najmenej 13 ľudí. Požiar vypukol vo štvrtok pred východom slnka v najväčšom kazašskom meste Alma-Ata.

"Pri obhliadke a likvidácii požiaru bolo objavených 13 mŕtvych, ich totožnosť sa zisťuje," uvádza sa vo vyhlásení úradov. Predpokladanou príčinou smrti je otrava oxidom uhoľnatým.

Požiar v budove v centre mesta bol nahlásený krátko po 05.30 h miestneho času. Hasiči dorazili o sedem minút. V čase požiaru, ktorý vypukol na prízemí trojposchodovej budovy, sa v ubytovni zdržiavalo 72 ľudí, z ktorých 59 sa evakuovalo do bezpečia. Požiar, ktorého príčina sa vyšetruje, bol zlikvidovaný o 06.22 h.

(tasr)

Minúta  |  

Ohniská prípadov respiračných ochorení v Číne sú podľa čínskeho ministra zahraničných vecí pod kontrolou

Ohniská prípadov respiračných ochorení v Číne sú podľa čínskeho ministra zahraničných vecí pod kontrolou. Wang I to uviedol na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN venovanom konfliktu medzi Izraelom a Hamasom.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) minulý týždeň požiadala Čínu, aby poskytla podrobné informácie o náraste respiračných ochorení a ohniskách s vysokým výskytom zápalu pľúc u detí.

Predstaviteľ WHO však v pondelok uviedol, že nárast chorobnosti v Číne nie je taký veľký ako pred pandémiou vyvolanou ochorením COVID-19, a zopakoval, že v nedávnych prípadoch neboli nájdené žiadne nové alebo neobvyklé patogény.

(tasr)

Minúta  |  

Zomrel bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger

Zomrel bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger. Dožil sa veku 100 rokov.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na newyorskú konzultačnú spoločnosť Kissinger Associates doplnila, že Kissinger zomrel vo svojom dome v štáte Connecticut.

Kissingerovo pôsobenie na poste šéfa diplomacie v dvoch amerických administratívach - prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda - zanechalo v zahraničnej politike USA nezmazateľnú stopu, konštatoval Reuters.

Za spoluúčasť na diplomatických rokovaniach týkajúcich sa vojny vo Vietname získal v roku 1973 Nobelovu cenu za mier, ktorá však vzbudzovala mnohé kontroverzie, pretože Kissinger okrem iného rozhodoval aj o intenzívnom bombardovaní Severného Vietnamu, ktoré malo krajinu prinútiť k ukončeniu vojny.

V 70. rokoch sa Kissinger podieľal na mnohých epochálnych globálnych udalostiach: jeho úsilie viedlo k diplomatickému otvoreniu Číny, k prelomových americko-sovietskym rozhovorom o kontrole zbraní, rozšíreniu vzťahov medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi a parížskym mierovým dohodám so Severným Vietnamom.

Kissingerov vplyv ako hlavného architekta zahraničnej politiky USA vyprchal s Nixonovou rezignáciou v roku 1974. Napriek tomu ho za šéfa rezortu diplomacie povolal aj prezident Gerald Ford.

Vývoj na medzinárodnej politickej scéne Kissinger komentoval v podstate do konca svojho života a mnoho významných osobností - od politikov až po prezidentov - si k nemu chodievalo po rady.

Kissinger bol napríklad aj dobrým priateľom a radcom neúspešnej kandidátky na post prezidenta USA Hillary Clintonovej - napriek tomu, že ona je demokratka a on republikán.

Zatiaľ čo mnohí ľudia Kissingera oslavovali pre jeho brilantnosť a bohaté skúsenosti, iní ho označili za vojnového zločinca pre jeho podporu protikomunistickým diktatúram, najmä v Latinskej Amerike. V posledných rokoch boli jeho cesty ohraničené snahami iných krajín zatknúť ho alebo vypočuť pre zahraničnú politiku USA uplynulých období.

Henry Kissinger sa narodil v nemeckom Furthe 27. mája 1923 v židovskej rodine ako Heinz Alfred Kissinger. V roku 1938 emigroval so svojou rodinou do Spojených štátov. Tam už od 15 rokov pracoval v továrni a pri tom navštevoval večernú školu. Nakoniec sa stal doktorom filozofie a začal vyučovať na Harvardovej univerzite. V roku 1962 bol na tejto univerzite vymenovaný za profesora.

V roku 1973 sa stal ministrom zahraničných vecí USA a v tom istom roku mu bola udelená Nobelova cena za mier. Po zvolení Jimmyho Cartera opustil svoju vládnu funkciu.

(tasr)

Minúta  |  

Po Fínsku je pripravené uzavrieť hranicu s Ruskom aj Estónsko

Po Fínsku je pripravené uzavrieť hranicu s Ruskom aj Estónsko. Krajina to oznámila krátko po tom, čo sa k podobnému kroku odhodlalo aj Fínsko.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna uviedol, že situácia na hranici Ruska s Fínskom, kde sa v uplynulých týždňoch zvýšil počet migrantov bez dokumentov, je "do očí bijúci hybridný útok podniknutý Ruskom".

Z vyhlásenia rezortu estónskej diplomacie vyplýva, že podľa Tsahknu je Estónsko "pripravené uzatvoriť svoju hranicu s Ruskom a brániť sa voči akýmkoľvek hybridným útokom".

Bývalá sovietska republika Estónsko je v súčasnosti neochvejným podporovateľom Ukrajiny v jej boji proti ruskej invázii.

"Ide o ďalší dôkaz, že Rusko nebojuje len na Ukrajine; predstavuje hrozbu aj pre ostatné krajiny svojimi hybridnými útokmi," povedal ďalej Tsahkna v súvislosti so situáciou vo Fínsku. Jeho vyjadrenia odzneli na rokovaní pobaltských a severských ministrov v Bruseli. Vo vyhlásení estónskej vlády sa ďalej uvádza, že sa ministri na tejto schôdzke zhodli na pripravenosti pomôcť Fínsku, keď to bude nevyhnutné.

(tasr)

Minúta  |  

Odvody Slovákom vytiahnu z peňaženiek opäť o čosi viac. Ako budú vyzerať v roku 2024

Minimálne odvody živnostníkov sa od januára budúceho roka prehupnú cez 300 eur. Pozostávajú z preddavkov do zdravotnej poisťovne a z odvodov do Sociálnej poisťovne.

V tomto roku za seba samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej vznikla povinnosť platiť, uhrádza mesačne najmenej 285,49 eura. V tom nasledujúcom bude potrebné siahnuť hlbšie do vrecka a priplatiť si takmer 22 eur.

O tom, o koľko odvody stúpli samostatne zárobkovo činným osobám od roku 2019 a aké budú minimálne platby do zdravotnej a sociálnej poisťovne v budúcom roku, ale aj o prepočtoch odvodov zamestnanca a zamestnávateľa, píše Petra Mitaľová.

Odvody Slovákom vytiahnu z peňaženiek opäť o čosi viac. Ako budú vyzerať v roku 2024

Mohlo by Vás zaujímať Odvody Slovákom vytiahnu z peňaženiek opäť o čosi viac. Ako budú vyzerať v roku 2024

Minúta  |  

Koalíciu s víťazom holandských parlamentných volieb Wildersom odmietla druhá strana

Koalíciu s víťazom holandských parlamentných volieb Wildersom odmietla druhá strana. Predseda Novej spoločenskej zmluvy Pieter Omtzigt sa obáva o existenciu právneho štátu, zákaz koránu považuje za protiústavný.

Vstup do koalície s PVV predtým odmietla aj liberálna Strana za slobodu a demokraciu (VVD) odchádzajúceho premiéra Marka Rutteho, je však ochotná podporiť menšinovú vládu. Wilders potrebuje obe strany na zabezpečenie stabilnej väčšiny pre svoju vládu.

PVV získala 37 zo 150 parlamentných kresiel. Wilders nevylúčil ani vytvorenie menšinovej vlády. "Všetko je možné," povedal v stredu ráno v Haagu pred začatím konzultácií s ostatnými stranami, "ale ja som za väčšinovú vládu".

Wilders už skôr uviedol, že plánuje rokovať s VVD, NSC, ako aj so Stranou farmárov (BBB). Označil to za "logickú pravicovú kombináciu". Zároveň zopakoval, že je ochotný robiť kompromisy a vzdať sa požiadaviek na zákaz koránu a zatvorenie mešít.

(tasr, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.