Preskočiť na obsah
  |  

Prešov zasypal sneh. Je ťažký a mokrý, cestári sú v nasadení

PREŠOV – Približne od 16.00 hod. v Prešove začalo intenzívne snežiť. Kým jedni sú nespokojní, že cestárov nevidno, iní obhajujú, že videli niekoľko vozidiel zimnej údržby v teréne.

Problémy boli evidované vo večerných hodinách, kedy malo niekoľko vozidiel mestskej hromadnej dopravy problémy s poriadnym meškaním. Nepremávala linka č. 14, ktorá uviazla na Rázcestí Kanaš a linka 11, ktorá bola mimoriadne ukončená na zastávke Mýto. Dôvodom bola ťažko zjazdná komunikácia na Rúrky. Rovnako bola mimoriadne ukončená linka 21 už na zastávke Námestie Jozefa Kolarčíka. Podľa aktuálnych informácií sa však situácia už vrátila do normálu.

Problémy hlásili po hustom snežení aj šoféri v smere od Kapušian do Prešova. Sneženie je intenzívne aj v týchto hodinách. Informácie o situácii na prešovských cestách budeme aktualizovať. Zimnú údržbu ciest a chodníkov zabezpečuje spoločnosť Technické služby mesta Prešov a spoločnosť Správa a údržba komunikácií mesta Prešov. K dispozícii majú nonstop telefonickú linku 0905 963 277.

  |  

Prieskum: Najväčšiu dôveru má Pellegrini, ministrovi vnútra neverí 40 percent opýtaných a Ficovi vyše polovica

Najvyššiu dôveryhodnosť spomedzi ústavných činiteľov a ministrov má predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas). Úplne mu dôveruje alebo skôr mu dôveruje 55 percent ľudí, k nedôvere sa prikláňa 39 percent opýtaných.

Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane realizovaného od 7. do 14. novembra na vzorke tisíc respondentov.

Druhý v poradí je minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) s dôverou 45 percent a nedôverou 31 percent respondentov. Nasleduje minister práce Erik Tomáš (Hlas), ktorému dôveruje 41 percent a nedôveruje 36 percent ľudí.

V rebríčku dôveryhodnosti nasleduje premiér Robert Fico (Smer), ktorému dôveruje 40 percent a nedôveruje 54 percent opýtaných. Minister investícií Richard Raši (Hlas) si získal dôveru 39 percent respondentov a nedôveru 37 percent.

Ministerke zdravotníctva Zuzane Dolinkovej (Hlas) dôveruje 38 percent respondentov a nedôveruje 22 percent. Nasleduje ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) s dôverou 37 percent a nedôverou 40 percent ľudí.

Ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi (nominant SNS) dôveruje 33 percent opýtaných, nedôveruje 38 percent. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) má dôveru 33 percent a nedôveru 42 percent respondentov. Ministrovi financií Ladislavovi Kamenickému (Smer-SD) zhodne dôveruje aj nedôveruje 33 percent ľudí.

Ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer) vyslovilo dôveru 33 percent respondentov a nedôveru 60 percent. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) si získal dôveru 30 percent opýtaných a nedôveru 40 percent. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) má dôveru 27 percent ľudí a nedôveru 26 percent.

Ministerke kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantke SNS) dôveruje 27 percent opýtaných a nedôveruje 46 percent. Podpredseda vlády Peter Kmec (Hlas) má dôveru 22 percent ľudí, nedôveruje mu 20 percent opýtaných.

Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) si vyslúžil dôveru 22 percent ľudí a nedôveru 31 percent. Ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi (Smer) dôveruje 19 percent a nedôveruje 22 percent opýtaných.

(tasr)

  |  

Prieskum: Najviac ľudí dôveruje Pellegrinimu

Najvyššiu dôveryhodnosť spomedzi ústavných činiteľov a ministrov má predseda parlamentu Peter Pellegrini. Úplne mu dôveruje alebo skôr mu dôveruje 55 percent ľudí, k nedôvere sa prikláňa 39 percent opýtaných.

Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane realizovaného od 7. do 14. novembra na vzorke tisíc respondentov.

Druhý v poradí je minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) s dôverou 45 percent a nedôverou 31 percent respondentov. Nasleduje minister práce Erik Tomáš (Hlas), ktorému dôveruje 41 percent a nedôveruje 36 percent ľudí.

Poradie premiéra a zvyšných ministrov si prečítate v samostatnom článku.

  |  

Koalícia sa dohodla na návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2024

Koalícia sa dohodla na návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2024. Učinila tak na zasadnutí koaličnej rady, vo vyhlásení pre médiá o tom informoval premiér Robert Fico.

Fico označil návrh rozpočtu ako kombináciu „konsolidácie rozbitých verejných financií a zachovania prvkov silného sociálneho štátu“.

„Príslušné legislatívne návrhy vláda prerokuje v pondelok 4. decembra a Národná rada o nich môže začať rokovať v stredu 6. decembra,“ avizoval premiér.

V parlamente je v súčasnosti predložený návrh vyrovnaného rozpočtu na budúci rok, ktorý pripravila ešte predchádzajúca úradnícka vláda Ľudovíta Ódora. Išlo o povinnosť vyplývajúcu z dlhovej brzdy, s jeho schválením však nepočítala predchádzajúca ani súčasná vláda.

Predstavitelia súčasnej koalície sa viackrát vyjadrili, že reálny rozpočet chcú aj napriek krátkosti času schváliť do konca roka, aby sa vyhli rozpočtovému provizóriu.

Vzhľadom na vysoký deficit aj dlh Slovenska je potrebné konsolidovať verejné financie, vláda avizovala tempo pol percenta HDP ročne. Tento rok sa očakáva schodok na úrovni okolo šiestich percent HDP.

(tasr)

  |  

Dnes nálepkujú tí, ktorí v Novembri 1989 hovorili o pravde a láske, píše Vladimír Palko

Skúste povedať o vojne na Ukrajine pravdu a hneď budete označený, že ste niekto proruský, proputinovský. Budete sa cítiť tak, ako sa za komunizmu cítili odporcovia režimu, označovaní za „rozvratné živly“, píše Vladimír Palko.

O tom, ako sa slovenská spoločnosť posunula od roku 1989, sa dočítate v eseji Vladimíra Palka.

  |  

Lotyšsko ratifikovalo Istanbulský dohovor

Lotyšsko ratifikovalo Istanbulský dohovor, potvrdeniu predchádzala búrlivá diskusia v parlamente. Pristúpenie k dokumentu nakoniec odsúhlasili len poslanci stredoľavej vládnej strany, za opozíciu sa zúčastnili len dvaja poslanci.

Odporcovia dohovoru v Lotyšsku tvrdili, že podkopáva prijaté definície pohlavia a ohrozuje tradičné rodinné hodnoty. Lotyšské ministerstvo sociálnych vecí preto k Istanbulskému dohovoru pridalo prílohu, v ktorej uvádza, že pojem „rod“ uvádzaný v dohovore nevyžaduje zmenu chápania tohto termínu v právnom ani vzdelávacom systéme krajiny.

V Európskej únii ako celku začal dohovor platiť od 1. októbra, neratifikovalo ho ešte päť krajín, a to Česko, Bulharsko, Litva, Maďarsko a Slovensko.

(tasr, dpa)