"Prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Návrh noviel zákonov je plne v súlade s takto definovaným postavením prokuratúry," uvádza sa v stanovisku GP SR.
Organizačná štruktúra prokuratúry (upravená zákonodarcom) počítajúca s jej osobitnou súčasťou v podobe Úradu špeciálnej prokuratúry je podľa generálnej prokuratúry plne legitímna, avšak pre napĺňanie ústavnej a zákonnej pôsobnosti prokuratúry SR nie nevyhnutná. GP SR uvádza, že je výlučnou právomocou zákonodarcu, pre akú organizáciu prokuratúry SR sa rozhodne.
Žilinka vytvoril pracovnú skupinu
Generálny prokurátor Maroš Žilinka vo štvrtok rozhodol o zriadení pracovnej skupiny, členmi ktorej budú zástupcovia dotknutých organizačných zložiek a orgánov prokuratúry. "Úlohou pracovnej skupiny bude príprava implementácie navrhovaných zmien z hľadiska organizačného, personálneho a materiálno-technického vrátane prípravy súvisiacej vnútrorezortnej legislatívy," dodala prokuratúra vo svojom stanovisku.
Generálna prokuratúra pripomína, že princípy determinujúce organizačnú štruktúru prokuratúry a funkčné vzťahy pri výkone jej pôsobnosti sú princípmi zákonnými a nie princípmi ústavnými, pričom ústava na úpravu organizácie, štruktúry a činnosti prokuratúry zmocňuje zákonodarcu.
Vládny kabinet na stredajšom rokovaní odobril zrušenie ÚŠP. Kauzy, ktoré rieši, majú prejsť do agendy krajských prokuratúr. Vyplýva to z návrhu novely Trestného zákona, ktorou sa menia viaceré právne normy. Kabinet odsúhlasil, aby sa navrhovaná legislatíva prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní. Rovnako, ako aj novela zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Šimečka: Podáme ústavnú sťažnosť
Po stredajšom hlasovaní v parlamente sa voči tejto novele ostro vymedzili viaceré opozičné politické strany. Progresívne Slovensko (PS) hovorí v súvislosti s vládnym zámerom zrušiť ÚŠP o naplnení najhoršieho scenára. Šéf PS Michal Šimečka avizoval podanie ústavnej sťažnosti.
Kritizoval aj to, že legislatíva má byť prijatá v skrátenom legislatívnom konaní. "Skrátené legislatívne konanie je jasne protiústavné. Je to absolútne vylúčenie demokratickej diskusie, parlamentnej opozície, odbornej verejnosti. Ústavné súdy takéto postupy opakovane hodnotia ako neprípustné," zdôraznil Šimečka. Ako podotkol, robí sa tak cez prílepok – zmenou Trestného zákona.
Existencia ÚŠP sa podľa neho osvedčila pri stíhaní korupcie na najvyšších miestach a vláda ho ruší s cieľom dosiahnutia beztrestnosti a pomsty. Upozornil, že právomoci nad vyšetrovaniami zásadných káuz chce vláda vrátiť krajským prokuratúram a dohľad nad nimi dať generálnemu prokurátorovi. Kritizoval tiež navrhované znižovanie trestných sadzieb za niektoré korupčné a majetkové trestné činy.
"Podáme tiež avizovanú ústavnú sťažnosť, máme na to potrebných 32 poslancov. Odmietli sme sa prezentovať na schôdzi a budeme argumentovať v rozprave. A proti tomuto brutálnemu zásahu do právneho štátu a spravodlivosti na Slovensku budeme protestovať aj vo verejnom priestore," dodal s tým, že miesto, čas a formu protestu PS oznámi po koordinácii s ďalšími opozičnými stranami.
Novela vážne naruší celý trestnoprávny systém, vyhlásila Kolíková
Vládna novela Trestného zákona vážne naruší celý trestnoprávny systém, je to riziko pre právny systém na Slovensku. Skonštatovala to exministerka spravodlivosti a poslankyňa Národnej rady SR Mária Kolíková (SaS). Upozornila pritom, že novela nie je len o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Okrem iného namietala snahu prerokovať návrh v skrátenom legislatívnom konaní, pričom neprešiel klasickým pripomienkovaním.
"To, čo sa teraz deje, nie je len o špeciálnej prokuratúre. Dali sme napospas osudu bezpečnosť nás všetkých a nechávame priestor pre zločinnosť," povedala Kolíková. Zároveň sa podľa nej rezignovalo na boj s korupciou.
Čo sa týka zrušenia ÚŠP, Kolíková sa obáva prieťahov v konaniach. Ozrejmila, že jednotlivé spisy prokurátorov ÚŠP by sa po schválení zmien mali opätovne prerozdeliť krajským prokurátorom. Nespochybňuje podľa vlastných slov ich čestnosť. Poznamenala však, že ÚŠP a jeho prokurátori sa venovali inej trestnej činnosti a navyše si budú musieť množstvo spisov prokurátori naštudovať nanovo. Tým podľa nej určite dôjde k prieťahom aj v závažných kauzách. Poukázala aj na to, že podľa štatistík bol ÚŠP vo viac ako 90 percentách obžalôb úspešný, a to aj s využitím všetkých opravných prostriedkov.
Podľa hnutia Slovensko je to atentát na právny štát
Poslanci hnutia Slovensko v stredu oznámili, že dokonca začínajú zbierať podpisy potrebné na zvolanie mimoriadnej schôdze národnej rady, na ktorej by chceli vysloviť nedôveru vláde. Robia tak v reakcii na zámer vlády zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Vláda podľa hnutia "vedome pácha úkladný atentát na právny štát". Tvrdí, že vláde ide len o zabezpečenie beztrestnosti jej blízkych ľudí podozrivých z korupcie, založenia zločineckej skupiny a hrubého zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Hnutie tvrdí, že ÚŠP má historické výsledky v odhaľovaní politickej korupcie a vláda ho likviduje účelovo. "Ide to urobiť v skrátenom legislatívnom konaní, bez možnosti pripomienok a odbornej diskusie," pripomína.
"Vláda úmyselným útokom na kľúčový pilier spravodlivosti pácha vedomú demontáž právneho štátu a nie je viac hodná Slovensko viesť. Preto zároveň začíname zbierať podpisy pod vyslovenie nedôvery vláde," uzavrelo hnutie Slovensko.
Holečková: Je to pre nás červená čiara
"Sme presvedčení o tom, že v takých principiálnych a vážnych veciach, ako je ohrozenie právneho štátu, by opozícia mala postupovať jednotne, uviedla predsedníčka klubu KDH Martina Holečková. Hnutie sa podľa jej slov snažilo o spoločný postup, no keď sa to nepodarilo, tak je pre KDH rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry takou červenou čiarou, že podporí každú aktivitu, ktorá bude bojovať proti jej rušeniu.
Preto sa predstavitelia hnutia zúčastnia na proteste pred Úradom vlády SR, ktorý organizujú spoločne s PS a SaS a takisto vystúpia na proteste pred národnou radou, ktorý organizuje hnutie Slovensko.
Kritika prezidentky
Prezidentka Zuzana Čaputová kritizuje zámer vlády schvaľovať legislatívu súvisiacu aj so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry v skrátenom legislatívnom konaní. Vyplýva to z jej stredajšieho vyjadrenia pre médiá.
"Musím povedať, že ten spôsob a rýchlosť, myslím tým skrátené legislatívne konanie, v ktorom majú byť takto významné zmeny prijaté, ma šokoval," zdôraznila.
Poukázala na to, že ide o novely viacerých zákonov a musí sa s nimi podrobnejšie oboznámiť. "Mám možnosť vetovania zákonov, samozrejme, do úvahy prichádza aj zváženie podania na Ústavný súd SR, ale to závisí od posúdenia obsahu," podotkla.
Komisia vyzvala vládu, aby špeciálnu prokuratúru nerušila
Európska komisia (EK) v stredu potvrdila, že požiadala Slovensko, aby nepokračovalo v novelizácii Trestného zákona a zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry, pretože tieto návrhy treba dôkladne zvážiť. Potvrdil to hovorca Komisie pre oblasť spravodlivosti Christian Wigand.
"Široký rozsah zamýšľaných noviel a početné oblasti dotknutého práva EÚ si vyžadujú dôkladnú a solídnu analýzu," uvádza sa v stanovisku, ktoré exekutíva EÚ zaslala do Bratislavy.
Eurokomisia v liste podpísanom eurokomisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom a eurokomisárkou pre vnútorné záležitosti Ylvou Johanssonovou v utorok požiadala ministra spravodlivosti SR Borisa Suska (Smer), aby slovenská vláda zatiaľ "nepokračovala v zamýšľaných novelách" a najmä sa "neuchýlila k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a európskej úrovni".
Wigand spresnil, že eurokomisia je pripravená na ďalšie politické a technické diskusie so slovenskou vládou s cieľom podrobnejšie preskúmať tieto otázky, pričom zamýšľané zmeny a doplnenia zákona odporúča konzultovať aj s Benátskou komisiou Rady Európy.
Predstavitelia slovenskej vlády pred stredajším rozhodnutím naznačili, že tento krok dopredu konzultovali s eurokomisiou. Wigand potvrdil, že Reynders sa v tejto veci 27. novembra v Bruseli stretol s premiérom Robertom Ficom, Suskom a ministrom obrany Robertom Kaliňákom, ktorí informovali o pripravovaných novelách slovenskej legislatívy. Po tomto stretnutí vláda SR zaslala eurokomisii informáciu o pripravovaných reformách.
Pridali sa aj Spojené štáty
Spojené štáty americké tiež súhlasili so stanoviskom Komisie, že zámer slovenskej vlády zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry si vyžaduje dôkladnú právnu analýzu. Uvádza sa to v stanovisku veľvyslanectva USA na Slovensku.
„Podporujeme odporúčanie Európskej komisie neschvaľovať navrhované zmeny v skrátenom legislatívnom konaní bez konzultácií s dotknutými osobami na národnej a európskej úrovni a bez stanoviska Benátskej komisie Rady Európy,“ pokračuje stanovisko americkej ambasády.
Spojené štáty podľa veľvyslanectva naďalej podporujú princípy právneho štátu a transparentného vládnutia na Slovensku. „Sme pripravení podporiť Európsku komisiu aj Slovensko v snahách zabezpečiť tieto dôležité hodnoty v prospech všetkých občanov,“ píše sa v stanovisku veľvyslanectva.
(tasr, im)
