Preskočiť na obsah
  |  

OSN potrebuje na budúci rok 46,4 miliardy dolárov na poskytovanie humanitárnej pomoci

OSN potrebuje na budúci rok 46,4 miliardy dolárov na poskytovanie humanitárnej pomoci. Podľa Organizácie sa pozornosť svetovej verejnosti sústredí na vojnu v Pásme Gazy, pomoc však potrebujú aj ľudia v Afganistane či v Sudáne.

„Humanitárni pracovníci zachraňujú životy, bojujú proti hladu, chránia deti, potláčajú epidémie a poskytujú prístrešie a hygienické potreby v neľudských podmienkach na mnohých miestach vo svete,“ uviedol námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths.

OSN v roku 2023 požiadala o finančnú pomoc 56,7 miliardy dolárov, z tejto sumy však dostala len 35 percent, čo predstavuje jeden z najhorších výpadkov financií za posledné roky. Prvý raz od roku 2010 zrejme dôjde k zníženiu humanitárnych príspevkov oproti predošlému roku, OSN preto tentoraz žiada nižšiu sumu na financovanie medzinárodnej humanitárnej pomoci.

(tasr, afp)

  |  

Pri autonehode zahynul mladý obľúbený tvorca hokejových meme obrázkov

PREŠOV – Tragicky sa skončila jazda autom medzi obcami Varhaňovce a Šarišské Bohdanovce. Pri nehode zomrel tvorca meme obrázkov a spoluzakladateľ facebookovej skupiny Hockey meme Slovakia Peter Snejky Snak. Auto, ktoré šoféroval, narazilo do stromu.

Nehoda sa stala v sobotu 9. decembra, keď podľa priateľov šiel Peter do práce. „30-ročný vodič osobným autom z doposiaľ neznámych príčin zišiel mimo vozovky a narazil do stromu. Vodič zraneniam na mieste podľahol,“ informovala na regiony.sk hovorkyňa krajského policajného riaditeľstva Jana Ligdayová. Podľa jeho priateľov išlo o vždy veselého človeka plného nápadov. Stránku s hokejovými memečkami miloval, rovnako ako čierny humor. Bol tiež administrátorom skupiny HC Košice – necenzurovaná skupina pre realistov. „Dnes nás po tragickej nehode navždy opustil náš skvelý kamarát, dobrý človek, veľký vtipkár a talentovaný tvorca meme obrázkov Peter. Ťažko nájsť slová, ktoré by vyjadrili dostatočne, ako veľmi nám bude chýbať,“ objavilo sa na stene populárneho profilu.

(regiony.sk/red)

  |  

Politico: Ak by si chcel človek kúpiť v Bratislave byt s rozlohou 75 metrov štvorcových, potreboval by na to takmer 24 rokov

Ak by si chcel človek kúpiť v Bratislave byt s rozlohou 75 metrov štvorcových, potreboval by na to takmer 24 rokov, pokiaľ by ho chcel financovať z vlastného platu. Výplatu by si však musel odkladať celú a nemohol by z nej nič minúť.

Najviac rokov by však pri svojom priemernom plate potrebovali obyvatelia Prahy, a to 25,3 roka. Hneď za českou metropolou nasleduje Bratislava s vypočítanou dĺžkou šetrenia 23,8 roka. Údaje zverejnil portál Politico.

Vedúcu trojicu uzatvára Paríž s priemerným trvaním sporenia 23,1 roka.

Naopak, na chvoste rebríčka sa ocitlo cyperské hlavné mesto Nikózia, ktorého obyvatelia by si našetrili na byt najrýchlejšie, a to za 5,5 roka. Obyvatelia Brusela by na financovanie bytu potrebovali v priemere 7,9 roka. V trojici najrýchlejšie sporiacich sa ocitol aj írsky Dublin s trvaním 8,8 roka.

(politico)

  |  

Výťažok z benefičnej kapustnice pôjde do škôlok v handlovskej doline

HANDLOVÁ - Výťažok z tohtoročnej benefičnej kapustnice vo výške 4344,25 eur poputuje na podporu materských škôl v handlovskej doline. Kapustnicu uplynulý víkend na Námestí baníkov varilo spolu 14 tímov. Celkovo návštevníci zakúpili za jednotnú cenu tri eurá viac ako 1400 kapustníc.

 "Výťažok z predaja kapustnice venovali tímy Združeniu obcí Handlovskej doliny (ZOHD), ktoré spája obce Ráztočno, Chrenovec-Brusno, Jalovec, Veľkú a Malú Čausu, Lipník a mesto Handlová," uvádza mesto na svojej webovej stránke.

Handlovská kapustnica bola tak ako po minulé roky zároveň spomienkou na bývalého starostu obce Lipník Ľudovíta Vojtka a bývalého starostu Veľkej Čause Dušana Ďurdinu, dlhoročných spoluorganizátorov podujatia. Nultý ročník kapustnice vznikol vďaka trom handlovským podnikateľom. O tom, kam poputuje výťažok z predaja kapustnice, rozhoduje vždy Združenie obcí handlovskej doliny.

(handlova.sk)

  |  

Sociálna poisťovňa bude na vyplácanie dôchodkov potrebovať rekordnú pomoc od štátu, budú jej chýbať miliardy eur

Do Sociálnej poisťovne naleje štát už v tomto roku zo štátneho rozpočtu 1,16 miliardy eur, aby zabezpečil jej schopnosť vyplácať dôchodky, nemocenské dávky či dávky v nezamestnanosti. Ide o najvyššiu ročnú finančnú čiastku za posledných desať rokov. Už vlani štát poisťovni pomohol sumou 103,5 milióna eur.

Na zabezpečenie schopnosti vyplácať dôchodky, nemocenské dávky či dávky v nezamestnanosti bude Sociálna poisťovňa potrebovať v nasledujúcich troch rokoch rekordne vysokú finančnú pomoc od štátu. Kým vlani štát Sociálnej poisťovni pomohol sumou 103,5 milióna eur, už v tomto roku má do poisťovne zo štátneho rozpočtu smerovať 1,16 miliardy eur. Ide o najvyššiu ročnú finančnú čiastku za posledných desať rokov.

V rokoch 2024 až 2026 by pritom mala požadovaná pomoc zo štátneho rozpočtu pre Sociálnu poisťovňu ešte viac rásť. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý vypracovalo ministerstvo financií pod vedením Ladislava Kamenického (Smer).

V budúcom roku by malo ísť o 1,6 miliardy eur, v roku 2025 taktiež o 1,6 miliardy eur a v roku 2026 by pomoc štátu mala dosiahnuť 1,65 miliardy eur. Počas nasledujúcich troch rokov tak ide o sumu 4,85 miliardy eur. Za posledných desať rokov Sociálna poisťovňa dostala zo štátneho rozpočtu 5,3 miliardy eur.

Výdavky Sociálnej poisťovne na vyplácanie dôchodkových dávok za desať mesiacov tohto roka rekordne stúpli. Za výrazným zvýšením výdavkov na penzie stojí najmä tohtoročná dvojnásobná valorizácia dôchodkov, v menšej miere zavedenie rodičovského dôchodku. Od 1. januára tohto roka zvýšila poisťovňa všetky penzie o 11,8 percenta.

(sita)

  |  

USA vyzvali Čínu, aby sa vyvarovala "nebezpečných a destabilizačných" činov v Juhočínskom mori

USA vyzvali Čínu, aby sa vyvarovala "nebezpečných a destabilizačných" činov v Juhočínskom mori. Spojené štáty tým reagovali na nedeľňajšiu zrážku filipínskej lode a plavidla čínskej pobrežnej stráže v sporných vodách.

Medzi plavidlami oboch krajín došlo krátko predtým k incidentu aj pri plytčine Scarborough. Čínske plavidlá pri plytčine Scarborough podľa hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí Matthewa Millera použili aj akustické zariadenia, ktorými odohnali filipínske rybárske lode.

"Tieto kroky odrážajú nielen bezohľadné ignorovanie bezpečnosti a živobytia Filipíncov, ale aj medzinárodného práva," dodal Miller.

Čína si nárokuje takmer celé Juhočínske more, cez ktoré ročne prechádzajú komodity v hodnote biliónov dolárov. Nároky na túto časť mora si však robia Brunej, Malajzia, Filipíny, Taiwan a Vietnam.

Medzinárodný arbitrážny súd už v roku 2016 odmietol nároky Pekingu na takmer celú obchodnú cestu v Juhočínskom mori. Čína sa však nezúčastnila na súdnom pojednávaní a jeho verdikt neakceptuje.

Miller uviedol, že rozhodnutie Medzinárodného arbitrážneho súdu v tejto záležitosti "je konečné a právne záväzné pre Čínu a Filipíny".

(tasr, afp)