Preskočiť na obsah
  |  

Poznáme rozpočet Dolného Kubína pre rok 2024

DOLNÝ KUBÍN – Mesto Dolný Kubín bude v roku 2024 hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Celkové príjmy mesta na budúci rok predstavujú 21 128 651 eur, v rovnakom objeme naplánovala samospráva aj budúcoročné výdavky.

Rozhodli o tom dolnokubínski poslanci na poslednom tohtoročnom rokovaní mestského zastupiteľstva. Žilinský Štandard o tom informovalo vedenie mesta.

Rozpočet je vo výdavkovej časti zostavený úsporne s cieľom zabezpečiť úroveň a kvalitu služieb minimálne v miere porovnateľnej s predchádzajúcimi rokmi. „Vážim si prístup všetkých poslancov, ktorí podporili rozpočet na budúci rok, keďže bol pripravovaný v mimoriadne komplikovaných podmienkach a nezostavoval sa vôbec jednoducho. Už to niekedy začína byť takou frázou, že nás opäť čaká veľmi ťažký a komplikovaný rok,“ povedal primátor Dolného Kubína Ján Prílepok.

Bežné príjmy budú v nasledujúcom roku tvoriť 19 920 932 eur. Kapitálové príjmy mesta sú odhadované podľa rozpočtu na sumu 170 000 eur a príjmy z finančných operácií vo výške 1 037 719 eur. Bežné výdavky budúcoročného rozpočtu tvoria 19 934 447 eur, kapitálové výdavky sú v rozpočte vo výške 732 996 eur a výdavky na finančné operácie v sume 461 208 eur.

V rozpočte je zahrnuté aj použitie prostriedkov rezervného fondu vo výške 829 708 eur na kapitálové výdavky v sume 368 500 eur a na finančné operácie výdavkové v sume 461 208 eur. Na financovanie projektových dokumentácií súvisiacich s rekonštrukciou budovy Zimného štadióna budú zapojené úverové zdroje vo výške 194 496 eur.

Rozpočet ako taký je postavený ako vyrovnaný, so snahou zabezpečiť základné fungovanie mesta, ale ostáva v ňom veľmi málo prostriedkov na rozvoj. „Keďže tých prostriedkov zostalo veľmi málo, tak sme stáli pred dilemou, či ideme niečo v meste urobiť, opraviť alebo tieto peniaze investujeme do projektových dokumentácií," objasnil primátor.

Toto rozhodnutie nakoniec prevážilo a niekoľko stotisíc eur, ktoré malo mesto k dispozícii, sa spolu s poslancami rozhodli investovať do prípravy projektových dokumentácií, keďže chcú byť dostatočne nachystaní na všetky avizované výzvy. „Veríme, že práve vďaka našej pripravenosti dokážeme do mesta priniesť prostriedky na rekonštrukcie v hodnote miliónov eur prostredníctvom rôznych eurofondových výziev,“ vysvetlil primátor.

Na projektové dokumentácie je v budúcoročnom rozpočte vyčlenených takmer 590-tisíc eur. „Sú tam zahrnuté projekty ako napríklad architektonická súťaž na mestské kultúrne stredisko, cyklotrasa Záskalie, rekonštrukcia Domu smútku, príprava a rekonštrukcia ďalšej materskej školy, úprava projektovej dokumentácie a aktualizácia rozpočtu Kina Choč, komplexná projektová dokumentácia na zníženie energetickej náročnosti ZŠ s MŠ v Kňažej, fotovoltika mestského úradu či ďalšie cyklotrasy, respektíve projektová dokumentácia na rekonštrukciu zimného štadióna,“ predstavil Prílepok s tým, že na výkupy pozemkov je vyčlenených 50-tisíc eur.

Podľa slov primátora nie sú v schválenom rozpočte zatiaľ žiadne nové investičné akcie, obsahujú len projekty z roku 2023, ktoré sú zazmluvnené a budú sa realizovať v roku 2024. „Do rozpočtu na rok 2024 sú zapojené výdavky na akcie, ktoré boli schválené v tomto roku, ale z rôznych dôvodov sa nestihli zrealizovať. V tejto chvíli je v rôznych kapitolách, hlavne na obnovu našej infraštruktúry, absolútna nula. Očakávame však, že ak sa tento vývoj rozpočtu v budúcom roku bude vyvíjať pozitívnejšie, tak tie prostriedky tam budeme operatívne presúvať. Podobne ako sme tomu urobili aj v tomto roku,“ ozrejmil primátor.

V roku 2024 sa v Dolnom Kubíne nebudú dvíhať dane. „Pre nasledujúci rok 2024 nedvíhame v našom meste žiadne dane. S čím sme však už museli pracovať, sú poplatky za komunálny odpad. Mali sme vážnu obavu, že ich budeme musieť veľmi dramaticky dvíhať v desiatkach eur, pokiaľ by došlo k platnosti legislatívy, ktorá nás zaväzuje veľmi komplikovane nakladať s odpadom. To by naozaj predražilo poplatok za smeti pre bežného Dolnokubínčana o približne 25 až 30 eur. Táto povinnosť bola ale o jeden rok odložená. Avšak inflácia, zvýšenie miezd a nákladov v odpadovom hospodárstve nás aj tak nútia, aby sme o niekoľko eur túto cenu navýšili. Všetko to dvíhanie súvisí s navyšovaním cien zo strany nášho dodávateľa Technických služieb, ale aj spoločnosti poskytujúcej nám skládkovacie kapacity," dodal primátor mesta.

Paušálny poplatok za komunálny odpad tak bude vo výške 0,105 eura za osobu a kalendárny deň. Čo sa zmení zo súčasnej sumy 32,85 eura za rok na 38,43 eura/rok. Zmení sa aj poplatok za nevážený množstvový zber komunálnych odpadov, kde 110/120-litrová nádoba/vrece vyjde na 0,026 eura/liter, tam je zvýšenie o 0,005 eura/liter. Pri 240-litrovej nádobe je to 0,021 eura/liter, čo predstavuje zvýšenie o 0,004 eura/liter a 1100-litrovej nádobe to bude vychádzať 0,016 eura/liter čo je zvýšenie o 0,001 eura/liter.

„Naozaj sa v našom meste snažíme hospodáriť veľmi zodpovedne, čoho dôkazom je aj to, že zadlženosť mesta Dolný Kubín každý rok klesá. Na konci tohto roka to už bude len niečo okolo 12 percent. Práve táto nízka zadlženosť nám vytvára možnosť, ak by sme potrebovali v budúcom roku napríklad pri získaní nejakých významných finančných prostriedkov na nejakú našu investíciu dofinancovať takúto rekonštrukciu z vlastných zdrojov. Vieme si aj na toto zobrať napríklad úver,“ spresnil Prílepok.

Od roku 2024 sa budú v Dolnom Kubíne zvyšovať aj príspevky za materskú školu z 25 eur na 35 eur mesačne, v školských jedálňach v materských školách a pri v školských jedálňach v základných školách sa zvýšia režijné náklady na dvanásť eur mesačne. Mesačný poplatok v Základnej umeleckej škole sa zvyšuje v prípravnom štúdiu z 8 eur na 10 eur, v základnom štúdiu v individuálnej forme sa zvyšuje z 12 eur na 15 eur a v kolektívnej forme z 8 eur na 10 eur. V CVČ sa poplatok na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť nemení.

„Prijatá legislatíva v podobe zvýšeného daňového bonusu na dieťa či značné zvýšenie miezd nepedagogických a pedagogických zamestnancov a nárast ceny energií podstatne vplývajú na nastavenie poplatkov v školách a školských zariadeniach,“ objasnil.

Za nepriaznivou finančnou situáciou samospráv stoja z veľkej časti aj legislatívne zmeny a úpravy, ktoré mali za následok rast výdavkov na strane mesta. „Spoliehame sa však na to, že v priebehu roka, prípadne už začiatkom, keď bude schválený štátny rozpočet SR, bude jasné, akým spôsobom chce štát kompenzovať niektoré výpadky, ktoré sú na strane samospráv. Pokiaľ toto bude jasné, tak to bude znamenať, že rozpočet bude pre nás lepší a to znamená, že tam bude finančný priestor zapájať do realizácie niektoré z investičných akcií,“ zdôvodnil primátor mesta.

(pko)

  |  

V Rusku pripravili návrh zákona, ktorý by z rusofóbie spravil trestný čin

V Rusku pripravili návrh zákona, ktorý by z rusofóbie spravil trestný čin. Jeho autorkou je podpredsedníčka Štátnej dumy Irina Jarová.

Návrh novely stanovuje zodpovednosť za diskriminačné konanie voči občanovi či obyvateľovi Ruska, ako aj za „verejné výzvy na spáchanie diskriminačného konania“.

V návrhu zákona sa tiež ustanovuje doplnenie časti trestného poriadku o účasti obžalovaného, v ktorej sa stanovuje možnosť vo výnimočných prípadoch viesť trestné konanie v prípadoch týkajúcich sa stredne závažných trestných činov v neprítomnosti obžalovaných.

Návrh zákona navrhuje zmeniť a doplniť aj tú časť Trestného zákona Ruskej federácie, podľa ktorej sa trestné právo bude vzťahovať na cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré nemajú trvalý pobyt v Ruskej federácii, ktoré spáchali trestný čin mimo Ruskej federácie, a to aj vo vzťahu k krajanom, ktorí nie sú občanmi Ruska.

Vládna komisia pre legislatívnu činnosť zavedenie rusofóbie ako nového trestného činu už podporila, uviedol pre agentúru Interfax zdroj oboznámený s návrhom odpovede kabinetu ministrov na tento plán.

(interfax)

  |  

Riaditeľ CIA sa vo Varšave stretol so šéfom Mosadu a katarským premiérom

Riaditeľ CIA sa vo Varšave stretol so šéfom Mosadu a katarským premiérom. Išlo o prvé stretnutie týchto troch strán od prerušenia rozhovorov krátko po tom, ako 1. decembra skončila platnosť prímeria medzi Izraelom a Hamasom.

Témou stretnutia riaditeľa CIA Williama Burnsa, šéfa Mosadu Davida Barnea a katarského premiéra Muhammada bin Abdarrahmána Sáního bolo prepustenie ďalších rukojemníkov, ktorých militanti z hnutia Hamas zajali počas októbrového útoku na Izrael, uviedol americký predstaviteľ, ktorý si želal ostať v anonymite.

Počas týždňového prímeria Hamas prepustil 105 rukojemníkov, žien a detí výmenou za to, že Izrael prepustil zo svojich väzníc 240 Palestínčanov vrátane žien. V zajatí Hamasu zostáva podľa Izraela naďalej 129 rukojemníkov.

(tasr)

  |  

Bratislavská župa prekladala cyklolávku cez Šúrsky kanál

BRATISLAVA – Bratislavská župa prekladala cyklolávku cez Šúrsky kanál. Tá umožní mimoúrovňové križovanie cyklistov s frekventovanou cestou, kadiaľ jazdia tisíce áut z Vajnor do Čiernej vody. Nové premostenie vytvorí dôležitú cyklistickú spojnicu mestskej časti Vajnory s obľúbenou cyklotrasou Jurava.

"Samotná prekládka sa začala v pondelok 4. decembra. Na túto technickú operáciu použili stavbári špeciálny žeriav s dlhým výsuvným ramenom. Jednotlivé časti bolo treba premiestniť ponad jestvujúci cestný most, ktorý sa nachádzal približne dva metre od tejto lávky," priblížil kraj na svojom webe s tým, že cyklolávka váži 13 ton a a je dlhá 36 metrov.

„Jednotlivé diely sme premiestňovali v celku, aj s mostovkou a zábradlím. Ľavý nosník meral 15 metrov a vážil 4 600 kg, podpera vážila 400 kg a pravý nosník s dĺžkou 24 metrov vážil až 8 100 kg,“ upresnil vedúci úseku správy a údržby ciest Správy ciest Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Martin Samek.

Pôvodná cyklotrasa sa zruší a posunie sa približne 60 metrov v smere proti toku Šúrskeho kanála. "Na premostenie sa použila jestvujúca konštrukcia mosta. Nová poloha mosta je umiestnená kolmo na tok kanála, a preto bolo nutné pôvodnú konštrukciu skrátiť o tri metre a upraviť na nové výškové usporiadanie," uviedol kraj.

Práce zastrešuje Správa ciest (SC) BSK. Zmluvná cena diela je 177 131,77 EUR. Celá stavba by mala byť ukončená začiatkom roka 2024.

(bsk)

  |  

Európskemu sektoru elektrických vozidiel hrozí, že zaostane za konkurenciou bez priemyselnej stratégie EÚ

Európskemu sektoru elektrických vozidiel hrozí, že zaostane za konkurenciou bez priemyselnej stratégie EÚ. Uviedlo to v pondelok Európske združenie výrobcov automobilov s odvolaním sa na správu, ktorá poukazuje na dominanciu Číny v dodávateľskom reťazci a stimuly v USA pre tamojších výrobcov elektromobilov.

Správa francúzskej univerzity L'École polytechnique odhaľuje "obrovský rozsah náročných úloh" pre EÚ pri rozvoji dodávateľského reťazca EV, uviedlo združenie Európske združenie výrobcov automobilov (ACEA). Poukázalo pritom na hrozby pre konkurencieschopnosť výroby elektrických vozidiel v Európe v porovnaní s inými regiónmi, ktoré majú priemyselné stratégie.

"EÚ na rozdiel od Číny a USA chýba robustná priemyselná stratégia na podporu výroby elektrických vozidiel," uviedla vo vyhlásení Sigrid De Vriesová, generálna riaditeľka ACEA. Podľa združenia čínska holistická politika, ktorá zahŕňa každý krok životného cyklu elektromobilu, od ťažby potrebných surovín až po recykláciu, výrazne zvýšila jeho konkurencieschopnosť.

A v USA podporujú rozvoj odvetvia ambiciózne ciele v jednotlivých štátoch aj na federálnej úrovni, ako aj mohutný balík stimulov v rámci zákona o znižovaní inflácie (Inflation Reduction Act, IRA), uvádza správa. Napriek povzbudivým signálom z EÚ blok sa často zameriava viac na regulácie ako na podporu jednotlivých odvetví, čím ich poškodzuje.

Na to, aby EÚ riešila klimatické zmeny a poskytla dynamiku európskemu odvetviu elektrických vozidiel, musí k svojmu regulačnému rámcu pristupovať holisticky, uviedla De Vriesová. "Spleť predpisov odkláňa životne dôležité prostriedky a podkopáva konkurencieschopnosť bloku," dodala.

(tasr)

  |  

Spolková republika Nemecko prvýkrát vo svojej histórii pošle armádu na hranice s Ruskom

Spolková republika Nemecko prvýkrát vo svojej histórii pošle armádu na hranice s Ruskom. Na presune tisícok vojakov na územie Litvy sa v pondelok dohodli nemecký a litovský ministri zahraničných vecí.

Do roku 2027 má byť do Litvy presunutých 4 000 nemeckých vojakov. Nemecký minister obrany Boris Pistorius označil tento krok za nemecký "historický míľnik", ktorý odradí Rusko od prípadnej agresie.

Predseda zahraničného výboru litovského parlamentu Žygimantas Pavilionis vyhlásil, že ,,všetci Litovci chcú, aby bola u nás umiestnená nemecká brigáda, ktorá nás ochráni pred ruským útokom a všetkými hrozivými následkami vojny".

Vybudovanie potrebnej infraštruktúty a pobyt nemeckých vojakov s rodinami bude Litvu stáť milióny eur.

(bild)