Diaľnice, školy či rozpočet. Županky Eriky Jurinovej sme sa opýtali na najväčšie výzvy a úspechy nášho kraja

Ale áno, atmosféra medzi ľuďmi sa najmä vplyvom všetkých kríz, nesprávnej komunikácie, zlej koaličnej atmosféry, ale najmä vplyvom extrémne silnej vlny dezinformácií, ktorým podľahli, bohužiaľ, aj mnohí politici, zhoršila. To dobré, čo sa darí realizovať, sa tak stráca v negatívnych komentároch, čo iné a viac sa malo a má robiť.

Je mi ľúto, že v spoločnosti nastalo veľké rozdelenie a napätie skutočne hustlo. V nie dobrej atmosfére sa odohrávali aj posledné regionálne a samosprávne voľby, a preto považujem aj môj vlastný výsledok v župných voľbách, vzhľadom na tieto okolnosti, za veľmi slušný, ktorý vypovedá o tom, že ľudia zaregistrovali a ocenili, že sme v kraji urobili a robíme aj množstvo dobrých aj inovatívnych vecí.

Aké sú podľa Vás najväčšie výzvy pre náš región v najbližších rokoch? Viete nám menovať projekty alebo problémy, ktoré sú v rebríčku priorít najvyššie?

Najväčšou výzvou je dostavba diaľnice D3 na Kysuciach a rozostavaných úsekov diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R3. Chýbajúce prepojenie na medzinárodnú diaľničnú sieť sa stáva brzdou ekonomického rozvoja celého regiónu. Napriek všetkým problémom konečne smerujeme na Kysuciach k spusteniu výstavby chýbajúcich úsekov D3 a kraj a samosprávy budú stáť pred veľkou výzvou – organizáciou dopravy počas výstavby.

Pripravovali sme krajský rozpočet, takže veľmi aktuálne vidím ako ďalšiu veľkú výzvu to, aby samosprávy cítili finančnú stabilitu, vďaka ktorej by mohli nielen poskytovať kvalitné služby tak ako doteraz, ale aj odstraňovať investičný dlh a realizovať rozvojové projekty. Stále viac bude na nás doliehať demografia, počet seniorov v kraji bude rýchlo pribúdať, čo bude zvyšovať nároky na sociálnu a zdravotnú starostlivosť.

Zároveň nám v kraji za posledných 15 rokov významne poklesol počet žiakov. Z toho dôvodu pripravujeme projekty, ako nastaviť kapacitu našich stredných škôl na novú úroveň. Pripravujeme  projekty na vytvorenie študentských mestečiek, kde študenti dostanú nielen kvalitné vzdelanie, ale aj kvalitné podmienky na trávenie voľného času a rôzne rozvíjajúce aktivity.

Aká je Vaša osobná vízia pre náš kraj? Ako vidí budúcnosť ŽSK Erika Jurinová?

Žilinský kraj vidím do budúcna ako miesto, kde sa dobre žije, lebo je tu rozvinuté hospodárstvo ponúkajúce dobré pracovné príležitosti s vysokou kvalitou životného prostredia a zároveň kraj, ktorý je príťažlivý pre návštevníkov prírodným bohatstvom a množstvom atraktivít.

Čo sa týka hospodárstva, stále viac firiem sa zameriava na produkty s vysokou pridanou hodnotou, preto verím, že sa naplní naša vízia kraja zameraného na robotiku s vývojovou bázou v tejto oblasti. A keďže sme kraj s množstvom aktívnych mladých ľudí, tak chcem, aby sa darilo ešte viac rozvinúť prírode blízke formy turistického ruchu, na čo máme najlepšie predpoklady. Tým, že ľudia uvidia v našom kraji svoju perspektívu, bude sa nám dariť udržať si našich ľudí aj pritiahnuť ich k nám z iných regiónov.

Nie je to tak dávno, čo Smer vyhral voľby a zostavil koalíciu s ľavicovým Hlasom a SNS. Ako vnímate politiku regiónov novej vlády? Máte od nich nejaké konkrétne očakávania ako županka?

Som rada, že nová vláda nemení filozofiu poskytovania fondov, ktorú pripravila ešte Matovičova a Hegerova vláda. Naozaj nebolo v poriadku, že centrálna vláda spustila výzvy, do ktorých sa mohli zapojiť tisíce subjektov, vyčerpali sa pri príprave finančne aj administratívne, ale uspelo ich len pár. Tak sa spracovávali projekty do šuflíkov.

Nový proces je postavený na rozhodovaní o projektoch priamo v území cez Rady partnerstva, ktoré vidia potreby v teréne. Avizované navýšenie peňazí pre regióny pripravovala ešte Odórova vláda a verím, že aj táto vláda sa rozhodne posunúť na regióny viac peňazí, ako nám bolo pôvodne prisľúbené.

Samosprávy ukázali, že vedia čerpať financie na správne ciele a keď to bude pod kontrolou kolektívneho regionálneho orgánu, bude aj väčšia istota, že peniaze budú spotrebované na užitočné projekty. Konečne si všetci uvedomili, že najviac informácií o potrebách v regiónoch majú regióny a nie centrálna vláda.