Preskočiť na obsah
  |  

V Rusku pripravili návrh zákona, ktorý by z rusofóbie spravil trestný čin

V Rusku pripravili návrh zákona, ktorý by z rusofóbie spravil trestný čin. Jeho autorkou je podpredsedníčka Štátnej dumy Irina Jarová.

Návrh novely stanovuje zodpovednosť za diskriminačné konanie voči občanovi či obyvateľovi Ruska, ako aj za „verejné výzvy na spáchanie diskriminačného konania“.

V návrhu zákona sa tiež ustanovuje doplnenie časti trestného poriadku o účasti obžalovaného, v ktorej sa stanovuje možnosť vo výnimočných prípadoch viesť trestné konanie v prípadoch týkajúcich sa stredne závažných trestných činov v neprítomnosti obžalovaných.

Návrh zákona navrhuje zmeniť a doplniť aj tú časť Trestného zákona Ruskej federácie, podľa ktorej sa trestné právo bude vzťahovať na cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré nemajú trvalý pobyt v Ruskej federácii, ktoré spáchali trestný čin mimo Ruskej federácie, a to aj vo vzťahu k krajanom, ktorí nie sú občanmi Ruska.

Vládna komisia pre legislatívnu činnosť zavedenie rusofóbie ako nového trestného činu už podporila, uviedol pre agentúru Interfax zdroj oboznámený s návrhom odpovede kabinetu ministrov na tento plán.

(interfax)

  |  

Riaditeľ CIA sa vo Varšave stretol so šéfom Mosadu a katarským premiérom

Riaditeľ CIA sa vo Varšave stretol so šéfom Mosadu a katarským premiérom. Išlo o prvé stretnutie týchto troch strán od prerušenia rozhovorov krátko po tom, ako 1. decembra skončila platnosť prímeria medzi Izraelom a Hamasom.

Témou stretnutia riaditeľa CIA Williama Burnsa, šéfa Mosadu Davida Barnea a katarského premiéra Muhammada bin Abdarrahmána Sáního bolo prepustenie ďalších rukojemníkov, ktorých militanti z hnutia Hamas zajali počas októbrového útoku na Izrael, uviedol americký predstaviteľ, ktorý si želal ostať v anonymite.

Počas týždňového prímeria Hamas prepustil 105 rukojemníkov, žien a detí výmenou za to, že Izrael prepustil zo svojich väzníc 240 Palestínčanov vrátane žien. V zajatí Hamasu zostáva podľa Izraela naďalej 129 rukojemníkov.

(tasr)

  |  

Bratislavská župa prekladala cyklolávku cez Šúrsky kanál

BRATISLAVA – Bratislavská župa prekladala cyklolávku cez Šúrsky kanál. Tá umožní mimoúrovňové križovanie cyklistov s frekventovanou cestou, kadiaľ jazdia tisíce áut z Vajnor do Čiernej vody. Nové premostenie vytvorí dôležitú cyklistickú spojnicu mestskej časti Vajnory s obľúbenou cyklotrasou Jurava.

"Samotná prekládka sa začala v pondelok 4. decembra. Na túto technickú operáciu použili stavbári špeciálny žeriav s dlhým výsuvným ramenom. Jednotlivé časti bolo treba premiestniť ponad jestvujúci cestný most, ktorý sa nachádzal približne dva metre od tejto lávky," priblížil kraj na svojom webe s tým, že cyklolávka váži 13 ton a a je dlhá 36 metrov.

„Jednotlivé diely sme premiestňovali v celku, aj s mostovkou a zábradlím. Ľavý nosník meral 15 metrov a vážil 4 600 kg, podpera vážila 400 kg a pravý nosník s dĺžkou 24 metrov vážil až 8 100 kg,“ upresnil vedúci úseku správy a údržby ciest Správy ciest Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Martin Samek.

Pôvodná cyklotrasa sa zruší a posunie sa približne 60 metrov v smere proti toku Šúrskeho kanála. "Na premostenie sa použila jestvujúca konštrukcia mosta. Nová poloha mosta je umiestnená kolmo na tok kanála, a preto bolo nutné pôvodnú konštrukciu skrátiť o tri metre a upraviť na nové výškové usporiadanie," uviedol kraj.

Práce zastrešuje Správa ciest (SC) BSK. Zmluvná cena diela je 177 131,77 EUR. Celá stavba by mala byť ukončená začiatkom roka 2024.

(bsk)

  |  

Európskemu sektoru elektrických vozidiel hrozí, že zaostane za konkurenciou bez priemyselnej stratégie EÚ

Európskemu sektoru elektrických vozidiel hrozí, že zaostane za konkurenciou bez priemyselnej stratégie EÚ. Uviedlo to v pondelok Európske združenie výrobcov automobilov s odvolaním sa na správu, ktorá poukazuje na dominanciu Číny v dodávateľskom reťazci a stimuly v USA pre tamojších výrobcov elektromobilov.

Správa francúzskej univerzity L'École polytechnique odhaľuje "obrovský rozsah náročných úloh" pre EÚ pri rozvoji dodávateľského reťazca EV, uviedlo združenie Európske združenie výrobcov automobilov (ACEA). Poukázalo pritom na hrozby pre konkurencieschopnosť výroby elektrických vozidiel v Európe v porovnaní s inými regiónmi, ktoré majú priemyselné stratégie.

"EÚ na rozdiel od Číny a USA chýba robustná priemyselná stratégia na podporu výroby elektrických vozidiel," uviedla vo vyhlásení Sigrid De Vriesová, generálna riaditeľka ACEA. Podľa združenia čínska holistická politika, ktorá zahŕňa každý krok životného cyklu elektromobilu, od ťažby potrebných surovín až po recykláciu, výrazne zvýšila jeho konkurencieschopnosť.

A v USA podporujú rozvoj odvetvia ambiciózne ciele v jednotlivých štátoch aj na federálnej úrovni, ako aj mohutný balík stimulov v rámci zákona o znižovaní inflácie (Inflation Reduction Act, IRA), uvádza správa. Napriek povzbudivým signálom z EÚ blok sa často zameriava viac na regulácie ako na podporu jednotlivých odvetví, čím ich poškodzuje.

Na to, aby EÚ riešila klimatické zmeny a poskytla dynamiku európskemu odvetviu elektrických vozidiel, musí k svojmu regulačnému rámcu pristupovať holisticky, uviedla De Vriesová. "Spleť predpisov odkláňa životne dôležité prostriedky a podkopáva konkurencieschopnosť bloku," dodala.

(tasr)

  |  

Spolková republika Nemecko prvýkrát vo svojej histórii pošle armádu na hranice s Ruskom

Spolková republika Nemecko prvýkrát vo svojej histórii pošle armádu na hranice s Ruskom. Na presune tisícok vojakov na územie Litvy sa v pondelok dohodli nemecký a litovský ministri zahraničných vecí.

Do roku 2027 má byť do Litvy presunutých 4 000 nemeckých vojakov. Nemecký minister obrany Boris Pistorius označil tento krok za nemecký "historický míľnik", ktorý odradí Rusko od prípadnej agresie.

Predseda zahraničného výboru litovského parlamentu Žygimantas Pavilionis vyhlásil, že ,,všetci Litovci chcú, aby bola u nás umiestnená nemecká brigáda, ktorá nás ochráni pred ruským útokom a všetkými hrozivými následkami vojny".

Vybudovanie potrebnej infraštruktúty a pobyt nemeckých vojakov s rodinami bude Litvu stáť milióny eur.

(bild)

  |  

Jeden z najväčších zamestnávateľov na Slovensku mení majiteľa. U. S. Steel mieri do rúk Japoncov

Kúpu americkej korporácie U. S. Steel, vrátane košických oceliarní, japonským koncernom Nippon Steel potvrdil pre TASR šéf odborov v U. S. Steel Košice Juraj Varga. "Je to pravda, čo je uverejnené. Mali sme popoludní stretnutie s vedením spoločnosti v rámci Košíc, kde nám oznámili, že celá korporácia sa odpredáva japonskej oceliarenskej spoločnosti. Bude to prebiehať v budúcom roku," uviedol.

Nippon Steel v pondelok oznámil, že na transakciu v hodnote 14,9 miliardy dolárov (13,61 miliardy eur) má zabezpečené financovanie.

"V zásade sa nateraz u nás nebude meniť nič, pre zamestnancov určite, nám práca zostáva. Všetky dohody, ktoré platia, budú platiť naďalej. Ako sa to bude diať ďalej v rámci stratégie celej tej transakcie, a aké to bude mať dôsledky na nás Košičanov, to ukáže čas. Ja predpokladám, že možno o rok o takomto čase už budeme vedieť konkrétnejšie kroky," povedal odborársky predák.

Celá transakcia je podľa neho naplánovaná na celý budúci rok, "trištvrte roka určite". "Okolnosti sú také, že okrem toho, čo je na trhu, energetickej krízy a inflácie, teraz je v tom aj predaj celej korporácie a o to tá situácia v chápaní mnohých vecí a podmienok bude zložitejšia," poznamenal Varga.

Pri prevzatí fabriky pôjde o dlhodobý proces, rešpektovaná všetkými stranami bude pritom aj kolektívna zmluva. O jej podobe na ďalšie obdobie sa aktuálne vedie proces kolektívneho vyjednávania. "Naši zamestnávatelia nám oznámili, že neakceptujú náš návrh, ale že sa chcú stretnúť po 15. januári, takže uvidíme a začneme rokovať za stolom," skonštatoval predseda Výboru Rady odborov OZ KOVO U. S. Steel Košice.

V súvislosti so zamýšľanou modernizáciou a dekarbonizáciou výroby v košickej fabrike vyjadril odborár očakávanie, že sa tento projekt pod novým majiteľom napriek veľkým investíciám naplní. "Všetci to očakávame, že sa postupne tá stratégia, ktorá je už avizovaná niekoľko rokov, zmení na skutky. Nippon Steel má filiálku v rámci Európy, pokiaľ viem, vo Švédsku a Nemecku, takže vie, aké podmienky platia v rámci oceliarenského biznisu. Predpokladám, že vie, čo sa tu musí urobiť, tak očakávam, že tá investícia sa, samozrejme, uskutoční," dodal.

V minulom roku pracovalo v U.S. Steel vyše 8 200 zamestnancov, vďaka čomu mu patrila druhá priečka v rebríčku najväčších súkromných zamestnávateľov. Celkovo obsadil štvrtú pozíciu po ŽSR, Slovenskej pošte a Volkswagene.

(tasr/tod)