Na Gemeri by mohli sprístupniť ďalšie banské diela

„Spolu s Krajskou organizáciou cestového ruchu Banskobystrický kraj Turizmus, SMZ a spoločnosťou Slovmag vytvárame pracovnú skupinu s jediným cieľom – komentované prehliadky areálu závodu. Vnímame, že náš kraj má množstvo pozoruhodných technických pamiatok, ktoré sú čoraz populárnejšie,“ uviedol Lunter, podľa ktorého sprístupnenie závodov prinesie nové príležitosti pre mesto, no aj pre celý región.

Ako nadviazal Buchta, pracovná skupina bude hľadať konkrétne možnosti sprístupnenia nevyužívaných banských diel v Jelšave. „Spolu s plánovanou banskou expozíciu by mohla vzniknúť zaujímavá atrakcia, ktorá priláka do nášho regiónu a mesta nových návštevníkov,“ avizoval primátor.

Do bane v Hnúšti

Zatiaľ jediná podobná atrakcia v regióne Gemer-Malohont je Banské múzeum v Hnúšti v susednom Rimavskosobotskom okrese. Nachádza sa v lokalite Mútnik, kde je dodnes aktívna baňa Barbora na magnezit, patriaca spoločnosti Genes. Múzeum bolo otvorené v septembri 2022 a návštevníci si tam môžu prehliadnuť nielen expozíciu venovanú histórii baníctva, ale aj vstúpiť do už nevyužívanej časti bane.

Návštevníci v nej absolvujú trasu dlhú asi 600 metrov, ktorá sa končí pri jednej z bočných chodieb. Plánom zriaďovateľa múzea, občianskeho združenia Horná Rimava, je vytvoriť v tejto chodbe hlbinnú expozíciu.

Ďalšiu baňu plánovali v nedávnej minulosti sprístupniť v starej baníckej osade Železník, časti obce Sirk Revúckom okrese. Dnes ide o zabudnutú lokalitu v gemerských horách, ale v minulosti sa tu nachádzalo najväčšie ložisko železnej rudy v celom Uhorsku. Ťažba tam trvala až do roku 1965.

Ako pred tromi rokmi pre TASR uviedol starosta Daniel Fakla, na sprístupnení bane Ladislav pracovali spolu s banským úradom, ale zatiaľ k nemu nedošlo. Situáciu v tomto prípade komplikuje skutočnosť, že vchod do bane je zavalený a nikto netuší, ako ďaleko zával siaha a aké náklady by si vyžiadalo jeho odstránenie.

Banícku históriu Železníka a jeho okolia v súčasnosti prezentuje občianskej združenie Skryté poklady Slovenska, ktoré v spolupráci so samosprávou Sirku a Turčoka (pod ktorý patrí druhá časť Železníka) postupne obnovuje viaceré pamiatky v tejto baníckej osade. Ide hlavne o historickú budovu kina Stachanov, ale napríklad aj pôvodné banícke jazierko či drevenú kolkáreň v časti Na kríži. Združenie tiež postavilo vyhliadkovú plošinu nad Železníkom a buduje tam náučný chodník.

Druhým združením, ktoré na Gemeri zachováva banícke tradície je OZ Rákošská cächa. V dedine Rákoš prevádzkuje banícku expozíciu. V pláne má aj ďalšie projekty so zámerom rozvoja turizmu v regióne.

Aj dnes zamestnáva stovky ľudí

Baníctvo bol v minulosti dominantný priemysel na Gemeri a aj dnes patrí medzi dôležité odvetvia. Len v samotných SMZ pracuje vyše 700 zamestnancov a tie sú tak najväčším zamestnávateľom v regióne. Ďalšie stovky ľudí pracujú v neďalekom závode Slovmag Lubeník.

V Rožňavskom okrese pri Gemerskej Polome sa zase nachádza baňa Elisabeth na mastenec s ložiskom, ktoré vystačí minimálne na 20 až 30 rokov ťažby. V lokalite navyše stále prebieha geologický výskum, ktorý by podľa ťažobnej spoločnosti euroTalc mal preukázať ďalšie zásoby tohto nerastu.

Medzi banské mestá stále patrí aj už spomínaná Hnúšťa, kde sa ťaží a spracúva magnezit, ktorého zásoby by mali vystačiť minimálne na ďalších sto rokov. V tamojšej bani Barbora sa tiež nachádzajú nevyťažené zásoby mastenca, ktorého ťažba je ale momentálne nerentabilná.