Na Gemeri by mohli sprístupniť ďalšie banské diela

Návštevníci v nej absolvujú trasu dlhú asi 600 metrov, ktorá sa končí pri jednej z bočných chodieb. Plánom zriaďovateľa múzea, občianskeho združenia Horná Rimava, je vytvoriť v tejto chodbe hlbinnú expozíciu.

Ďalšiu baňu plánovali v nedávnej minulosti sprístupniť v starej baníckej osade Železník, časti obce Sirk Revúckom okrese. Dnes ide o zabudnutú lokalitu v gemerských horách, ale v minulosti sa tu nachádzalo najväčšie ložisko železnej rudy v celom Uhorsku. Ťažba tam trvala až do roku 1965.

Ako pred tromi rokmi pre TASR uviedol starosta Daniel Fakla, na sprístupnení bane Ladislav pracovali spolu s banským úradom, ale zatiaľ k nemu nedošlo. Situáciu v tomto prípade komplikuje skutočnosť, že vchod do bane je zavalený a nikto netuší, ako ďaleko zával siaha a aké náklady by si vyžiadalo jeho odstránenie.

Banícku históriu Železníka a jeho okolia v súčasnosti prezentuje občianskej združenie Skryté poklady Slovenska, ktoré v spolupráci so samosprávou Sirku a Turčoka (pod ktorý patrí druhá časť Železníka) postupne obnovuje viaceré pamiatky v tejto baníckej osade. Ide hlavne o historickú budovu kina Stachanov, ale napríklad aj pôvodné banícke jazierko či drevenú kolkáreň v časti Na kríži. Združenie tiež postavilo vyhliadkovú plošinu nad Železníkom a buduje tam náučný chodník.

Druhým združením, ktoré na Gemeri zachováva banícke tradície je OZ Rákošská cächa. V dedine Rákoš prevádzkuje banícku expozíciu. V pláne má aj ďalšie projekty so zámerom rozvoja turizmu v regióne.

Aj dnes zamestnáva stovky ľudí

Baníctvo bol v minulosti dominantný priemysel na Gemeri a aj dnes patrí medzi dôležité odvetvia. Len v samotných SMZ pracuje vyše 700 zamestnancov a tie sú tak najväčším zamestnávateľom v regióne. Ďalšie stovky ľudí pracujú v neďalekom závode Slovmag Lubeník.

V Rožňavskom okrese pri Gemerskej Polome sa zase nachádza baňa Elisabeth na mastenec s ložiskom, ktoré vystačí minimálne na 20 až 30 rokov ťažby. V lokalite navyše stále prebieha geologický výskum, ktorý by podľa ťažobnej spoločnosti euroTalc mal preukázať ďalšie zásoby tohto nerastu.

Medzi banské mestá stále patrí aj už spomínaná Hnúšťa, kde sa ťaží a spracúva magnezit, ktorého zásoby by mali vystačiť minimálne na ďalších sto rokov. V tamojšej bani Barbora sa tiež nachádzajú nevyťažené zásoby mastenca, ktorého ťažba je ale momentálne nerentabilná.