Preskočiť na obsah
  |  

Zrušenie ÚŠP by podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska nemalo spôsobiť prieťahy v konaniach

Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry by podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska nemalo spôsobiť prieťahy v konaniach. Komplikované prípady podľa neho môžu zostať na základe rozhodnutia generálneho prokurátora aj naďalej v dozore súčasných prokurátorov špeciálnej prokuratúry.

"Všetky veci budú pokračovať ďalej," zdôraznil s tým, že prípady budú dozorovať buď prokurátori krajských prokuratúr alebo zostanú súčasným prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).

"Pri ekonomických kauzách, kde ÚŠP povedzme rieši kauzu za 6,5 milióna, krajské prokuratúry bežne riešia obdobné trestné činy pri výške škody 5,5 milióna. Nevidíme nejaký zásadný rozdiel v tom, že by nemali byť schopné zvládnuť takéto kauzy," zdôraznil Susko.

Dodáva, že Daniel Lipšic úrad spolitizoval a stal sa zaujatým. "Tým, že je samotný špeciálny prokurátor vo väčšine káuz, ktoré sa momentálne riešia, zaujatý, tak tým pádom dochádza k tzv. systémovej zaujatosti. To znamená, že jeho podriadení prokurátori sa stávajú zaujatými a chýbajú tu akékoľvek kontrolné mechanizmy," uviedol minister, prečo vláda navrhla zrušenie špeciálnej prokuratúry.

Zrušenie ÚŠP odobril vládny kabinet na začiatku decembra.

(tasr)

  |  

Mesto Tornaľa bude hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, zvýšilo i dane a poplatky

TORNAĽA – Mesto Tornaľa v okrese Revúca bude v roku 2024 hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom vo výške takmer 11 miliónov eur. Samospráva od januára zvýši miestne dane a poplatky za odpad. Rozhodli o tom poslanci mesta na decembrovom zasadnutí mestského zastupiteľstva.

Tornaľa bude v roku 2024 hospodáriť s rozpočtom vo výške 10 995 764 eur, oproti rozpočtu na rok 2023 je nižší o viac ako 200 000 eur. Ako pre TASR priblížila primátorka mesta Erika Győrfiová, samospráva sa pri tvorbe rozpočtu musela vyrovnať najmä s neistotou v plnení podielových daní, nedofinancovaním štátom predpísaných povinností samosprávy, a tiež s vysokými cenami za energie či tovary.

Samospráva pre nepriaznivú ekonomickú prognózu pristúpila aj k zvyšovaniu miestnych daní a poplatkov. „Miestne dane sme zvýšili v priemere o 30 percent predovšetkým z dôvodu eliminácie výpadku podielových daní. Miestny poplatok fyzických osôb za komunálne odpady sme zvýšili o 23 percent, čo je 6,75 eura ročne, z dôvodu vyrovnania týchto príjmov s predpokladanými výdavkami na zber, odvoz a zneškodnenie komunálneho odpadu,“ skonštatovala Győrfiová s tým, že mesto bude v budúcom roku musieť šetriť na plánovaných opravách i investičných výdavkoch.

(tasr)

  |  

Rumunsko a Bulharsko dosiahli čiastočnú dohodu s Rakúskom o Schengene

Rumunsko a Bulharsko dosiahli čiastočnú dohodu s Rakúskom o Schengene. Dohoda sa týka pričlenenia do schengenského priestoru vo vzduchu a na mori od marca 2024.

"Po 13 rokoch sa Rumunsko konečne pripojí k Schengenu! Máme o tom politickú dohodu," napísal na sociálnej sieti rumunský premiér Marcel Ciolacu. Otázka otvorenia pozemných hraníc bola odložená do budúcoročných diskusií.

Rakúsko vstup týchto dvoch krajín do Schengenu pred rokom vetovalo a začiatkom decembra presadilo myšlienku tzv. "vzdušného Schengenu". Uviedlo, že je pripravené uvoľniť pravidlá leteckej dopravy pre Bulharsko a Rumunsko, ak Brusel posilní vonkajšie hranice EÚ.

Koncom roka 2022 bol Rumunsku a Bulharsku odopretý vstup do Schengenu - rozsiahlej zóny, v ktorej môže viac ako 400 miliónov ľudí voľne cestovať bez kontrol na vnútorných hraniciach. Ich žiadosti o vstup vetovala Viedeň, ktorá sa už roky sťažuje na neúmerné množstvo nelegálnych prisťahovalcov v dôsledku slabo chránených vonkajších schengenských hraníc.

(tasr, afp)

  |  

Tuniské bezpečnostné jednotky zabili v horskej oblasti blízko hraníc s Alžírskom troch teroristov

Tuniské bezpečnostné jednotky zabili v horskej oblasti blízko hraníc s Alžírskom troch teroristov, oznámilo tamojšie ministerstvo vnútra. Počas pokračujúcej operácie zhabali výbušniny, zbrane a muníciu.

Na protiteroristickej operácii blízko mesta Kasserine sa podieľala tamojšia národná garda i jednotky armády, spresnilo ministerstvo bez uvedenia podrobností o zabitých osobách.

Tunisko po revolúcii v roku 2011, ktorou bola zvrhnutá diktatúra dovtedajšieho vodcu Zína Ábidína bin Alího, čelilo vzostupu džihádistických skupín. Útoky, ku ktorým sa prihlásili džihádisti, počas uplynulých rokov pripravili o život desiatky tuniských vojakov a policajtov, ako i niekoľko civilistov a zahraničných turistov.

(tasr, afp)

  |  

Muž, ktorému počas operácie zabudli v bruchu rúško, žiadá od nemocnice ďalšie odškodné

Muž, ktorému počas operácie zabudli v bruchu rúško, žiadá od nemocnice ďalšie odškodné. Súdnou cestou sa 58-ročný P. H. domáhá odškodnenia aspoň vo výške 1,5 milióna českých korún (približne 61-tisíc eur).

Nemocnica v českom meste Domažlice mužovi doteraz vyplatila 1,1 milióna korún (približne 45-tisíc eur), čo je podľa jej názoru dostatočná suma za ujmu v súvislosti s ponechaním rúška v brušnej dutine. Ku kurióznemu prípadu prišlo ešte v roku 2021, keď lekári operovali u muža nádor na hrubom čreve. Počas zákroku mu v bruchu zabudli rúško, ktoré mu prerástlo až do tenkého čreva.

Na to, že pacient mal v bruchu rúško, prišli lekári až niekoľko mesiacov po chemoterapii. Tá údajne spomalila zápal. P. H. musel podstúpiť ďalšiu operáciu, pri ktorej mu časť čreva museli odobrať a zaviesť umelý vývod, s ktorým žil asi rok.

Prípadom sa zaoberala aj polícia, ktorá uviedla, že chyba nastala pri kontrole počtu rúšok. Nepodarilo sa im však zistiť, kto je za túto chybu zodpovedný a prípad odložila.

(novinky)

  |  

Mexiko a Spojené štáty chcú užšie spolupracovať v otázkach nelegálnej migrácie

Mexiko a Spojené štáty chcú užšie spolupracovať v otázkach nelegálnej migrácie. Dohodli sa na tom v stredu zástupcovia oboch krajín na schôdzke v Mexiku.

Na základe dohody má vzniknúť bilaterálna pracovná skupina, ktorá sa bude pravidelne stretávať, uviedla reportérom mexická ministerka zahraničných vecí Alicia Bárcenová. Cieľom je pritom znížiť počet migrantov prichádzajúcich cez Mexiko do Spojených štátov.

Do úsilia majú byť zahrnuté aj krajiny stredná a južná Amerika. Mexický prezident Andrés Manuel López Obrador sa v hlavnom meste Mexiko stretol s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom, ministrom USA pre vnútornú bezpečnosť Alejandrom Mayorkasom a poradkyňou Bieleho domu pre vnútornú bezpečnosť Liz Sherwood-Randallovou.

V čase stretnutia bolo podľa tamojších médií na ceste do USA pešo z juhu Mexika najmenej 7000 migrantov.

(tasr, dpa)