„Časť výhrad prezidentky smeruje k zmene spôsobu menovania a odvolania predsedov Štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Zákonodarca sa podľa prezidentky nevysporiadal s požiadavkou ústavy, podľa ktorej vyšších štátnych funkcionárov menuje prezident a štátnych funkcionárov vymenúva vláda. Rozdiel medzi pojmami „vyšší štátny funkcionár“ a „štátny funkcionár“ pritom už veľmi jasne vysvetlil ústavný súd," uviedol Strižinec.
Z nálezu ústavného súdu z 7. novembra 1996 možno podľa neho jednoznačne vyvodiť, že ak ide o takého štátneho funkcionára, ktorý spĺňa kritériá stanovené pre vyšších štátnych funkcionárov, zákon nemôže jeho menovanie a odvolanie zveriť vláde, ale musí ho zveriť prezidentovi, inak sa dostane do rozporu s Ústavou.
Rozpor s konceptom nezávislosti úradu
Schváleným zákonom sa zároveň zavádzajú aj nové dôvody, pre ktoré bude možné predsedov týchto dvoch úradov odvolať. Vo vzťahu k predsedovi Štatistického úradu pridáva medzi dôvody odvolania aj to, že „sa vyskytnú iné závažné dôvody, najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie“.
„Podobná úprava bola vložená aj do dôvodov pre odvolanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Takáto právna úprava vo svojej podstate znamená, že vláda bude môcť odvolať predsedov týchto dvoch orgánov kedykoľvek, čím sa fakticky stanú za výkon svojej funkcie politicky zodpovední vláde. To je v priamom rozpore s konceptom nezávislosti, ktorú zákon obom orgánom výslovne priznáva a explicitne ustanovuje, že nesmú podliehať vplyvu žiadnych iných orgánov verejnej moci," zdôraznil Strižinec.
Ako ďalej uviedol, problematický je podľa prezidentky ešte aj ďalší ústavný aspekt tejto zmeny. „Právna úprava je retroaktívna a môže sa uplatniť aj na súčasných predsedov oboch orgánov vymenovaných podľa doterajších predpisov. Takúto úpravu považuje prezidentka za ústavne nesúladnú s princípom právnej istoty," vysvetlil hovorca.
Zmena by mohla spôsobiť praktické problémy v SIS a ÚRSO
Prezidentka tiež namieta zaradenie Slovenskej informačnej služby a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví medzi ústredné orgány štátnej správy. „Prezidentka nerozporuje právo zákonodarcu povedať, ktorý orgán štátnej správy má alebo nemá byť ústredným orgánom štátnej správy, i keď v prípade SIS je zmena povahy SIS na ústredný orgán štátnej správy dokonca v priamom nesúlade so znením zákona o Slovenskej informačnej službe. Výhrady prezidentky smerujú najmä k spôsobu, akým sa uvedená právna úprava schválila a akým sa má uviesť do právneho života. Ide o prijatie zásadnej zmeny postavenia SIS a ÚRSO, ktorá prebehla bez diskusie s dotknutými orgánmi, bez medzirezortného pripomienkového konania a bez zohľadnenia všetkých legislatívnych dopadov na práva a povinnosti týchto orgánov v praxi," zdôraznil Strižinec.
Právny poriadok pritom podľa neho obsahuje stovky zákonov, ktoré odkazujú na úlohy, práva a povinnosti ústredných orgánov štátnej správy napríklad v administratívnych konaniach. „Bez riadnej prípravy by takáto zmena s účinnosťou k 1. januáru 2024 bola nevykonateľná a mohla by SIS a ÚRSO spôsobiť praktické problémy v praxi (nedodržanie lehôt, zákonných povinností a podobne), čím by mohol byť v konečnom dôsledku ohrozený aj verejný záujem na riadnej činnosti týchto orgánov," skonštatoval hovorca.
Licencie pre zbrane
Výhrady má podľa Strižinca prezidentka aj k zmenám pri licenciách na obchodovanie so zbraňami a výrobkami obranného priemyslu. „Kým podľa súčasne platného stavu vydáva licencie ministerstvo hospodárstva, ktoré, ak si to vyžaduje verejný záujem, vždy požiada o stanovisko ministerstvo zahraničných vecí a SIS a ich prípadné nesúhlasné stanoviská k udeleniu licencie sú pre ministerstvo hospodárstva záväzné, po novom by záväzné stanovisko poskytovalo už iba ministerstvo obrany. Táto zmena podľa prezidentky môže znamenať ohrozenie verejného záujmu," vyhlásil hovorca hlavy štátu.
V prvom rade podľa neho ministerstvo obrany nemusí a v istom ohľade technicky ani nemôže disponovať takou kvalitou informácií o stave ľudských práv, bezpečnosti, stavu demokracie a jej ohrozenia v tretích krajinách, akou disponuje z dôvodu svojej činnosti MZV a SIS. „Tieto informácie sú pritom životne dôležité pri posúdení žiadosti o udelenie licencie pre obchodovanie s dotknutými výrobkami z pohľadu zahraničnopolitických, bezpečnostných alebo obchodnopolitických záujmov SR. Prezidentka nemôže súhlasiť so znížením štandardu ich ochrany, navyše keď sa tak udialo v skrátenom legislatívnom konaní bez odbornej diskusie, ktorá by dôsledne zhodnotila všetky potenciálne riziká tejto zmeny," povedal Strižinec.
Prezidentka podľa svojho hovorcu zároveň vládou deklarované dôvody na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu považuje za politické a v žiadnom prípade nie za právne ani zákonné. „Naopak, takéto dôležité systémové zmeny musia byť podľa nej podrobené vecnej, poctivej a odbornej diskusii," dodal Strižinec s tým, že aplikácia skráteného legislatívneho konania a aj samotný priebeh rozpravy v národnej rade, keď v pléne parlamentu nediskutoval s parlamentnou opozíciou žiadny z poslancov vládnej väčšiny, nereflektuje ani kritériá nálezu ústavného súdu z 13. decembra 2022, kde ústavný súd objasnil okrem iného aj požiadavky a základné pravidlá vzťahujúce sa na legislatívny proces.
V rámci kompetenečného zákona, ktorý poslanci schválili 20. decembra, malo od 1. januára vzniknúť aj nové Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR. Zatiaľ si však na jeho zriadenie budeme musieť počkať.
SaS: Andrejovi Dankovi sa dnes zrútil detský sen
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) víta rozhodnutie prezidentky SR Zuzany Čaputovej vetovať kompetenčný zákon.
„Andrejovi Dankovi sa dnes zrútil detský sen o vytvorení nového ministerstva pre svojich ľudí už od 1. januára. Miesto cielenej podpory športu a cestovného ruchu si koalícia pred Vianocami schválila v čase nedostatku financií ministerstvo s rozpočtom 100 až 200 miliónov eur ročne. Časť z toho ide pritom na platy úradníkov, limuzíny a ochranku. Navyše, novela kompetenčného zákona brala viaceré právomoci prezidenta SR pri menovaní Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a predsedu Štatistického úradu. Taktiež ministerstvu obrany, konkrétne Robertovi Kaliňákovi, poskytovala monopol pri udeľovaní licencií na obchodovanie so zbraňami. Toto je absolútne neprijateľné. Robert Fico sa mocensky snaží ovládnuť celý štát, pričom za poslušnosť chcel dať jednému zo svojich verných vlastné ministerstvo a druhému obchod so zbraňami,“ uviedol predseda poslaneckého klubu SaS Branislav Gröhling.
Veto prezidentky pri kompetenčnom zákone je preto podľa SaS správne. „Ak si však vládni poslanci myslia, že prelomenie veta prezidentky bude v parlamentne jednoduché, tak na to môžu zabudnúť. Budeme zásadne proti a bojovať proti tomuto vládnemu valcu. Navyše, spolu s opozičnými kolegami plánujeme napadnúť novelu kompetenčného zákona na Ústavnom súde,“ uzavrel Gröhling.
(sita, est)
