Revúcka vrchovina: Raritné aragonity a čerešňový raj

Kompaktnosť Revúckej vrchoviny narúšajú doliny potokov Rimava, Blh, Turiec, Muráň, Štítnik a Slaná. Jej susedia sú rovnako malebné pohoria Veporské, Stolické, Volovské vrchy a Slovenský kras, ale aj Rožňavská a Juhoslovenská kotlina. Na západe hraničí s pohorím Ostrôžky. Revúcku vrchovinu tvorí päť podcelkov: Cinobanské predhorie, Železnícke predhorie, Hrádok, Turecká a Dobšinské predhorie.

Jaskyňa je svetová rarita

V podcelku Dobšinské predhorie sa v krajine týči výrazný najvyšší vrch celého pohoria Veľký Radzim s výškou 991 metrov. Viac než 900 metrov má v Revúckej vrchovine už iba vrchol Tureckej. Súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO je Ochtinská aragonitová jaskyňa. Sprístupnené jaskyne tohto druhu sú vo svete vzácnosť. Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 230 metrov.

Revúcku vrchovinu odvodňujú rieky Ipeľ (západ) a Slaná (stred a východ). Vodná nádrž Ružiná priťahuje mnoho chránených druhov vodných vtákov. K prírodným rezerváciám patria Ružinské jelšiny a Príbrežie Ružinej, ako aj Pokoradské jazierka, ktoré už takmer nejestvujú a zosunové priehlbiny sa postupne zapĺňajú zeminou a rašelinou. Stávajú sa z nich však zákonom chránené mokrade so vzácnou vlhkomilnou vegetáciou.

Na Muráni žila „Venuša“, čerešne sa vozili do Anglicka

Aj Revúcka vrchovina má sieť značených turistických trás. Jedna z nich je červenou značená magistrála Cesta Márie Széchy z hradu Muráň na Fiľakovský hrad. Má vyše 80 kilometrov. Mária Széchy žila v 17. storočí. Bola vnučkou známej Alžbety Báthoryovej a musela sa vyrovnávať so smrťou mnohých príbuzných. Ako manželka palatína bola po kráľovnej druhou dámou Uhorska a pre jej krásu ju prezývali Muránska Venuša.

Na najvyšší vrch Revúckej vrchoviny Veľký Radzim v severnej časti okresu Rožňava môžeme vyraziť z neveľkej obce Brdárka. Zdobia ju tri zaujímavosti. Na jar tu kvitne približne 3 500 čerešní, ktoré kedysi vozili až na anglický kráľovský dvor. Dnes sa na ne chodia pozerať fotografi, milovníci pekných scenérií a zástupcovia médií. Zaujímavosťou tiež je, že týmto ovocným stromom sa tu darí v nadmorskej výške okolo 600 metrov.

Kochať sa krajom môžete z Vdovčíkovho kresla

Druhá – na Slovensko nepochybne pozoruhodná – rarita Brdárky je, že nemá krčmu. A napokon si na svoje prídu milovníci štvornohých kamarátov, keďže v Brdárke sa k turistom pridávajú psíci – prosebníci, ktorí si smutným pohľadom psích očí prilepšujú k strave. Na Veľký Radzim sa dostaneme zo stredu obce žltou značkou, ktorá okolo domov smeruje spolu so zelenou. Žltá čochvíľa odbočí doprava na lúky s ovocnými stromami, ktoré neskôr vystrieda lesný úsek.

Od sedla Hora je stúpanie príkrejšie. V jeho vyššej časti je za dobrého počasia výborná vyhliadka Vdovčíkovo kreslo, tvorená skalou v uvedenom tvare. Po ďalšom lesnom úseku sa ocitneme na vrchole Veľkého Radzima. Žiaľ, je zalesnený, a tak z neho nie je výhľad. Z niektorých miest však vidieť niekoľko vrchov v Maďarsku a Stolické a Volovské vrchy. Za dobrých podmienok je možné zazrieť Kráľovu horu a Tatry.

Použitý zdroj: Dušan Guman: Pohoria a ich najvyššie vrchy, Dajama 2022