Na Muránskom hrade pribudli ďalšia zastrešená stavba a sochy bývalých majiteľov

MURÁŇ – Strecha na Dome veliteľa, dve sochy historických osobností či nové vyhliadkové plošiny. To sú hlavné novinky, ktoré v poslednom období pribudli na Muránskom hrade v okrese Revúca.

Sochy Františka Wesselényiho a Márie Széchyovej na Muránskom hrade Sochy Františka Wesselényiho a Márie Széchyovej na Muránskom hrade. Foto: Branislav Caban

Podľa starostu Muráňa Romana Goldschmidta je práve zastrešenie Domu veliteľa najdôležitejšia akcia, ktorú vlani na hrade realizovali. „Už dlhé roky sme chceli dostať Dom veliteľa pod strechu. Získali sme na to prostriedky vo výške asi 53 000 eur z Plánu obnovy,“ priblížil starosta.

Historická stavba už podľa jeho slov nebude vlhnúť a v ďalších rokoch na nej môžu postupne vykonávať iné práce v zmysle projektovej dokumentácie. Doplnil, že z financií z iného projektu dobudovali i schodisko k Domu veliteľa.

Dom veliteľa na Muránskom hrade. Foto: Branislav Caban
Dom veliteľa na Muránskom hrade. Foto: Branislav Caban

Táto stavba má v budúcnosti slúžiť ako zázemie pre turistov a obec v nej zvažuje vytvoriť tiež malú expozíciu fotografií.

Obnova hradu pokračuje

Muránsky hrad vlani opravovalo počas letnej sezóny až 20 ľudí, ktorých samospráva zamestnala v rámci programu Ľudia a hrady. „My sme sa od začiatku zapájali do projektov ministerstva kultúry v programe Obnovme si svoj dom. Toto bolo niečo nové a zase sa nám podarilo urobiť na hrade kus roboty,“ vyzdvihol Goldschmidt.

Ako dodal, niektorí ľudia možno očakávajú rýchlejší postup obnovy pamiatky, ale všetky práce musia byť realizované v zmysle príslušnej dokumentácie a všetkých odborných výskumov. Aj samotná práca si žiada čas, keďže napríklad pri murovaní uplatňujú tradičné postupy a používajú vápennú maltu. „Navyše sa všetok materiál musí na hrad vynášať ručne,“ podotkol.

Hlavné murárske práce boli vlani zamerané na múr okolo Bašových dvier, teda pôvodnej výpadovej bránky v hradbách Muránskeho hradu. „Bolo tam veľa výpadkov muriva, ktoré sme museli zaplátať. Pracovalo sa však aj na Dome zlatníka pri Cigánskej veži,“ konkretizoval starosta.

Ešte v roku 2022 boli na hrade vymenené staré vyhliadkové plošiny za úplne nové. Ich výmenu realizovala Správa Národného parku Muránska planina (NP MP) s finančnou podporou Environmentálneho fondu.

Jedna z nových vyhliadkových plošín na Muránskom hrade. Foto: Branislav Caban
Jedna z nových vyhliadkových plošín na Muránskom hrade. Foto: Branislav Caban

„Ručne vyniesť všetok materiál na ich stavbu od chaty Zámok pod hradom bolo veľmi náročné. Preto sa do vynesenia materiálu zapojili nielen Crmomani, teda šikovní chlapci z firmy, ktorá realizovala tesárske práce, ale aj strážcovia a lesníci NP MP. Ďalej to boli návštevníci, za čo im patrí naša vďaka. Boli medzi nimi aj takí známi ľudia ako hokejisti Zdeno Chára a Jerguš Bača s priateľmi,“ uviedla na stránke MP MP Jana Šmídtová.

No a v neposlednom rade sú medzi novinkami aj sochy bývalých majiteľov hradu Františka Wesselényiho a Márie Széchyovej pri Hlavnom paláci, ako aj drevená socha rytiera v hradnej bráne.

Hlavný palác Muránskeho hradu. Foto: Branislav Caban
Hlavný palác Muránskeho hradu. Foto: Branislav Caban

Starostlivosť o hrad sa však prakticky nikdy nekončí a stále je na ňom čo robiť. Jedna z nutných investičných akcií je podľa Goldschmidta výmena šindľovej strechy na vstupnej bráne hradu. Pred zastrešením Domu veliteľa to bola jediná stavba na hrade, ktorá mala strechu. Pokračovať chcú aj v jeho obnove, napríklad osadením okien, dverí či podláh.

„Možno budeme musieť robiť aj ďalšie zásahy. Uvidíme, čo nám po zime spadne, či v múroch nevzniknú nejaké kaverny,“ konštatoval starosta Muráňa.

Obnova hradu Muráň prebieha zhruba posledných 11 rokov. Jeho premenu z burinou zarastených ruín podľa starostu oceňujú aj návštevníci. „Máme však nevýhodu, že náš hrad je ďaleko od dediny a v nadmorskej výške vyše 900 metrov nad morom, ale postupne sa nám ho darí dať do poriadku,“ zakončil Goldschmidt.

Dlho chátral

Dejiny Muránskeho hradu siahajú do 13. storočia a počas svojej existencie patril Jánovi Jiskrovi z Brandýsa, bratríkom či lúpežnému rytierovi Matejovi Bašovi. Neskôr ho vlastnili rody Széchyovcov a Koháryovcov.

Vstupná brána Muránskeho hradu. Foto: Branislav Caban
Vstupná brána Muránskeho hradu. Foto: Branislav Caban

Pomerne skoro sa však stal ruinou, keďže dvakrát vyhorel a po druhom požiari v roku 1760 bol už iba čiastočne opravený. K jeho degradácii prispel aj fakt, že už nebol sídlom šľachty, ale bola v ňom umiestnená len vojenská posádka. V roku 1776 panovníčka Mária Terézia rozhodla aj o jej odsťahovaní.

Ďalšie storočia bol hrad prázdny, hoci v prvej polovici 20. storočia vtedajší majiteľ, bývalý bulharský cár Ferdinand Coburg, plánoval jeho obnovu. Malo však ísť len o historizujúcu prestavbu štýlom, aký je badateľný napríklad na zámku v Smoleniciach. K tomu napokon nedošlo.

Jediný prestavaný objekt bol už spomínaný Dom veliteľa, ktorý ešte v 19. storočí prešiel romantickou úpravou a stala sa z neho útulňa pre návštevníkov hradu.

Výhľad z južnej plošiny Muránskeho hradu. Foto: Branislav Caban
Výhľad z južnej plošiny Muránskeho hradu. Foto: Branislav Caban

Štátnej forme pomoci rodinám s deťmi na Slovensku trvalo až 18 rokov, kým z pôvodných 13,32 eura poskočila na niečo vyše 43 pred dvomi rokmi. Krok, ktorý priklepol na dieťa ešte zhruba o stovku viac,…
Prejsť na článok