Na Muránskom hrade pribudli ďalšia zastrešená stavba a sochy bývalých majiteľov

Obnova hradu pokračuje

Muránsky hrad vlani opravovalo počas letnej sezóny až 20 ľudí, ktorých samospráva zamestnala v rámci programu Ľudia a hrady. „My sme sa od začiatku zapájali do projektov ministerstva kultúry v programe Obnovme si svoj dom. Toto bolo niečo nové a zase sa nám podarilo urobiť na hrade kus roboty,“ vyzdvihol Goldschmidt.

Ako dodal, niektorí ľudia možno očakávajú rýchlejší postup obnovy pamiatky, ale všetky práce musia byť realizované v zmysle príslušnej dokumentácie a všetkých odborných výskumov. Aj samotná práca si žiada čas, keďže napríklad pri murovaní uplatňujú tradičné postupy a používajú vápennú maltu. „Navyše sa všetok materiál musí na hrad vynášať ručne,“ podotkol.

Hlavné murárske práce boli vlani zamerané na múr okolo Bašových dvier, teda pôvodnej výpadovej bránky v hradbách Muránskeho hradu. „Bolo tam veľa výpadkov muriva, ktoré sme museli zaplátať. Pracovalo sa však aj na Dome zlatníka pri Cigánskej veži,“ konkretizoval starosta.

Ešte v roku 2022 boli na hrade vymenené staré vyhliadkové plošiny za úplne nové. Ich výmenu realizovala Správa Národného parku Muránska planina (NP MP) s finančnou podporou Environmentálneho fondu.

„Ručne vyniesť všetok materiál na ich stavbu od chaty Zámok pod hradom bolo veľmi náročné. Preto sa do vynesenia materiálu zapojili nielen Crmomani, teda šikovní chlapci z firmy, ktorá realizovala tesárske práce, ale aj strážcovia a lesníci NP MP. Ďalej to boli návštevníci, za čo im patrí naša vďaka. Boli medzi nimi aj takí známi ľudia ako hokejisti Zdeno Chára a Jerguš Bača s priateľmi,“ uviedla na stránke MP MP Jana Šmídtová.

No a v neposlednom rade sú medzi novinkami aj sochy bývalých majiteľov hradu Františka Wesselényiho a Márie Széchyovej pri Hlavnom paláci, ako aj drevená socha rytiera v hradnej bráne.

Starostlivosť o hrad sa však prakticky nikdy nekončí a stále je na ňom čo robiť. Jedna z nutných investičných akcií je podľa Goldschmidta výmena šindľovej strechy na vstupnej bráne hradu. Pred zastrešením Domu veliteľa to bola jediná stavba na hrade, ktorá mala strechu. Pokračovať chcú aj v jeho obnove, napríklad osadením okien, dverí či podláh.

„Možno budeme musieť robiť aj ďalšie zásahy. Uvidíme, čo nám po zime spadne, či v múroch nevzniknú nejaké kaverny,“ konštatoval starosta Muráňa.

Obnova hradu Muráň prebieha zhruba posledných 11 rokov. Jeho premenu z burinou zarastených ruín podľa starostu oceňujú aj návštevníci. „Máme však nevýhodu, že náš hrad je ďaleko od dediny a v nadmorskej výške vyše 900 metrov nad morom, ale postupne sa nám ho darí dať do poriadku,“ zakončil Goldschmidt.

Dlho chátral

Dejiny Muránskeho hradu siahajú do 13. storočia a počas svojej existencie patril Jánovi Jiskrovi z Brandýsa, bratríkom či lúpežnému rytierovi Matejovi Bašovi. Neskôr ho vlastnili rody Széchyovcov a Koháryovcov.

Pomerne skoro sa však stal ruinou, keďže dvakrát vyhorel a po druhom požiari v roku 1760 bol už iba čiastočne opravený. K jeho degradácii prispel aj fakt, že už nebol sídlom šľachty, ale bola v ňom umiestnená len vojenská posádka. V roku 1776 panovníčka Mária Terézia rozhodla aj o jej odsťahovaní.

Ďalšie storočia bol hrad prázdny, hoci v prvej polovici 20. storočia vtedajší majiteľ, bývalý bulharský cár Ferdinand Coburg, plánoval jeho obnovu. Malo však ísť len o historizujúcu prestavbu štýlom, aký je badateľný napríklad na zámku v Smoleniciach. K tomu napokon nedošlo.

Jediný prestavaný objekt bol už spomínaný Dom veliteľa, ktorý ešte v 19. storočí prešiel romantickou úpravou a stala sa z neho útulňa pre návštevníkov hradu.