Žiadne tričko ani rifle? Poslanci v Rimavskej Sobote museli meniť protiústavný zasadací poriadok

RIMAVSKÁ SOBOTA – Zasadací poriadok mestského zastupiteľstva (MsZ) v Rimavskej Sobote bol v uplynulých mesiacoch zmenený až dvakrát. Dôvodom bol protest okresného prokurátora Jaroslava Gregorca, ktorý poukázal na niektoré protizákonné ustanovenia.

Rimavská-Sobota-kostol-Hlavné-námestie Hlavné námestie v Rimavskej Sobote Foto: Branislav Caban.

Šlo napríklad o takzvané spoločensky vhodné oblečenie poslancov, alebo o povinnosť akreditácie pre médiá, ktoré by chceli zo zasadnutí MsZ robiť živý prenos či záznam. Prokurátorovi prekážalo tiež limitovanie počtu prihlásení poslancov na vystúpenia v rozprave.

„Úprava rokovacieho poriadku MsZ, ktorá poslancovi ukladá povinnosť zúčastňovať sa na zasadnutiach vo vhodnom spoločenskom oblečení, nemá oporu v platnej právnej úprave a nad rámec zákona o obecnom zriadení mu neprípustným spôsobom ukladá povinnosť,“ konkretizoval prokurátor v proteste.

Upozornil tiež na povinnosť vyplývajúcu z rokovacieho poriadku, podľa ktorej každý občan mesta alebo tretia osoba museli v lehote piatich dní pred schôdzou MsZ oznámiť mestskému úradu zámer vyhotovovať zvukový či obrazový záznam. V opačnom prípade im táto činnosť nemala byť umožnená.

„Dochádza tak k nemožnosti prijať a rozširovať informáciu z činnosti orgánu verejnej správy, ktorého rokovanie je zo zákona vykonávané verejným spôsobom,“ konštatoval Gregorec.

S názorom prokurátora sa stotožnil aj hlavný kontrolór mesta Mikuláš Csirmaz. „Odporúčam vyhovieť protestu, pretože niektoré body sú v rozpore so zákonom, iné s ústavou,“ podotkol kontrolór. Konkrétne podľa neho šlo napríklad o porušenie ustanovení zákona o obecnom zriadení.

Upozornil tiež, že právo na šírenie informácií možno obmedziť len zákonom. „Rokovania mestského zastupiteľstva sú zásadne verejné. Preto v takomto prípade majú všetci, ktorí sú na zasadnutí prítomní, právo na informácie v neobmedzenom rozsahu vrátane ich prijímania technickými záznamovými prostriedkami. Je to nález Ústavného súdu SR,“ zdôraznil Csirmaz.

Ustanovenia nového rokovacieho poriadku sa nepáčili ani niektorým členom MsZ. „Určovať poslancom, ako sa majú obliekať? To kde sme, preboha? Čo sa týka akreditácie novinárov, nesprávajme sa v Rimavskej Sobote pápežskejšie ako pápež. Aj v tomto prípade zákon hovorí jasne – rokovanie MsZ je zo zákona verejné. O akej akreditácii tu teda ideme hovoriť?“ opýtal sa poslanec Roman Vaľo.

Dodal, že pôvodný rokovací poriadok nebolo podľa neho potrebné meniť, keďže bol v poriadku. „Stačilo ho dodržiavať. A to sa týka aj tohto nového – stačí ho dodržiavať,“ poznamenal poslanec.

Avšak aj pri prerokovávaní protestu prokurátora sa zdalo, akoby niektorí poslanci nepochopili, že samospráva nemôže svojvoľnými podmienkami obmedzovať výkon volenej funkcie, ktorý je chránený príslušnou legislatívou štátu.

„Myslím si, že keď sa budeme všetci spolu slušne obliekať, nemáme sa čoho báť a pokojne môže zostať ten ‚dresscode‘ v rokovacom poriadku,“ vyjadril sa poslanec Zoltán Cziprusz. Ďalší poslanci tvrdili, že akreditáciou médií chcú zabrániť napríklad šíreniu dezinformácií na rôznych málo známych kanáloch na platforme YouTube. Niektorí kolegovia im ale oponovali a opakovali, že schôdze MsZ sú verejné a samospráva preto nemôže monitorovanie zo strany médií podmieňovať akreditáciou.

Polemiku napokon ukončil primátor Jozef Šimko. „Kolegovia, navrhujem, prijmime protest prokurátora, pretože už je v podstate bezpredmetný. Nevidím v tom nejaký veľký problém,“ adresoval slová poslancom.

MsZ nakoniec vzalo protest prokurátora na vedomie a vyhovelo mu s tým, že mesto pripraví nové znenie rokovacieho poriadku. Z neho boli vypustené všetky ustanovenia, voči ktorým Gregorec namietal.


Štátnej forme pomoci rodinám s deťmi na Slovensku trvalo až 18 rokov, kým z pôvodných 13,32 eura poskočila na niečo vyše 43 pred dvomi rokmi. Krok, ktorý priklepol na dieťa ešte zhruba o stovku viac,…
Prejsť na článok